Europoslanec Bilčík: Na zákon o ochrane novinárov už je neskoro

Podľa Vladimíra Bilčíka je Slovensko dnes v Únii vnímané úplne inak ako Maďarsko a Poľsko.

Napriek aktuálnym drámam bol posledný rok na Slovensku výkladnou skriňou úsilia proti korupcii, hovorí v rozhovore europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu, EPP). Oceňuje, že nový premiér má voči novinárom iný slovník ako ten predošlý, ale vláda podľa neho šancu na schválenie ochranného zákona zmeškala.

Vladimír Bilčík je europoslancom za stranu Spolu, pôsobí vo frakcii Európskej ľudovej strany (EPP). Do roku 2019 pracoval v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a na na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V europarlamente pôsobí vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE).

Predsedníčka eurokomisie nedávno pochválila Slovensko za vyšetrovanie korupcie. To nikto v Únii nečíta slovenské správy? Alebo to nevidia tak dramaticky ako my?

Eurokomisia sa díva na uplynulý rok a tak to treba aj chápať. Keď si ho dáme do kontextu slovenských reálií za posledných desať až dvadsať rokov, tak napriek aktuálnym drámam je výkladnou skriňou úsilia proti korupcii.

Je dobré, že Ursula von der Leyen Slovensko spomenula nielen v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka, ale aj v súvislosti s týmto úsilím. Aj v správe o stave Únie odznelo viacero referencií súvisiacich s kvalitou spravodlivosti a právneho štátu na Slovensku. Dnes je vnímané úplne inak, ako naši dvaja susedia smerom na sever a na juh.

Komisia na druhý deň po prejave navrhla odporúčania, ako môžu štáty lepšie chrániť novinárov. Ako je na tom Slovensko?

Táto vláda na začiatku mandátu sľúbila, že chce posilniť ochranu novinárov na Slovensku. Stále ale čakáme na konkrétne návrhy od ministerstva kultúry, majú prísť tento rok. Ale už je september a návrh na Úrade vlády nie je. Myslím si, že je už neskoro, aby tie návrhy mali šancu prejsť so silnou podporou a aby boli dobre naformulované a aby sa nestali predmetom zápasu v parlamente.

Sloboda médií súvisí aj s tým, aké typy kontraktov majú novinári zamestnávaní verejnoprávnymi médiami. Pretože ak máte stabilnú zmluvu, tak je to iné, ako keď pracujete na živnosť. Z hľadiska toho, čo si nadriadený môže a nemôže voči novinárom dovoliť.

Problémom je aj vlastnícka štruktúra médií na Slovensku. Toto je povestný atómový kufrík, o ktorom hovoril svojho času jeden z predstaviteľov finančnej skupiny na Slovensku vo verejnom rozhovore. Povedal natvrdo, že finančné skupiny si kupujú média preto, aby si chránili svoje záujmy. Toto je absolútne neprijateľné.

Ursula von der Leyen v prejave roka vyzdvihla vyšetrovanie korupcie na Slovensku

Predsedníčka eurokomisie pri pochvale vychádzala z dokumentu, ktorý Slovensko hodnotil ešte v júli. Menovala tiež Jána Kuciaka a sľúbila legislatívu o slobode médií.

Ministerstvo kultúry už predložilo predbežnú informáciu o ústavnom zákone o slobode médií. Sloboda médií je ale trochu iná téma, než osobná bezpečnosť novinárov. Eurokomisia v odporúčaniach zdôrazňuje, že vyhrážky a prenasledovanie novinárov sa majú dôkladne vyšetriť. To už sme zasa skôr pri ministerstve spravodlivosti a pri problémoch silových zložiek.

Myslím si, že tie systémové opatrenia idú ruka v ruke. Ústavný zákon by bol dobrý krok vpred, pretože keď meníte ústavu, tak to má dôsledky pre celý právny rámec.

Prepojená je s tým ešte jedna téma, ktorá mi je veľmi blízka, pretože koordinujem europoslancov v našej frakcii v osobitnom výbore pre boj s dezinformáciami. A to je otázka toho, akým spôsobom chce Slovensko pristupovať systematicky k boju s dezinformáciami hlavne v online priestore.

Ako by malo?

Ja som človek, ktorý si ešte kupoval noviny a stále ich mám. Som ale ťažká menšina, pretože dnes ľudia, a to nielen tí generačne mladší, prešli do online priestoru a preto mu potrebujeme venovať náležitú pozornosť.

Online priestor je neregulovaný, je to taká džungľa. Šírenie informácii závisí od algoritmov sociálnych platforiem, pričom my dnes netušíme, akým spôsobom fungujú. Najlepší boj podľa mňa je investovať do kvalitných informácií. Potrebujeme mať aj systémové opatrenia na zabránenie masívneho a nekontrolovateľného šírenia dezinformácií.

V správe o právnom štáte na Slovensku si Komisia všimla aj verbálne útoky od politikov na novinárov. V poslednej dobe tiež prekvapilo, aký nepriateľský tón voči médiám zvolil generálny prokurátor. Čo sa dá urobiť s takouto kultúrou?

Myslím, že treba posilniť váhu a vážnosť novinárskeho povolania na všetkých úrovniach. Mňa veľmi mrzia útoky na novinárov, hlavne zo strany politických predstaviteľov vlády, ktorá sa dostala k moci aj vďaka kontextu po tragickej vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bola tu spoločenská objednávka na očistu priestoru.

Súčasný premiér má iný slovník vo vzťahu k novinárom než ten predchádzajúci. Je to dobrým znakom. Myslím si, že naša spoločnosť má na to vnútorný kompas, len ho treba kultivovať ďalej. Pokiaľ táto vláda tento priestor nevyužije, tak mnoho ľudí stratí vieru, že sa to vôbec urobiť dá. Môže to potom znamenať aj nástup oveľa drsnejšieho jazyka, ale aj aktov voči novinárom.

Eurokomisia predložila prvé odporúčanie na ochranu novinárov a novinárok

Minulý rok bolo v Únii zaznamenaných viac ako 900 útokov na novinárov. Každý tretí incident sa odohral na proteste. Eurokomisia preto vyzvala členské štáty Únie, aby zriadili nezávislé vnútroštátne služby ich podpory.

Nedeje sa to ale iba u nás.

Len za posledné mesiace tohto roka sme zažili v EÚ dve úmrtia novinárov. Jedno v Grécku a jedno v Holandsku. Peter de Fries bol holandský novinár, ktorý bol zastrelený a jeho vražda sa stále vyšetruje. Ukazuje sa, že bol zastrelený pre to, čo vedel a akým spôsobom fungoval v súvislosti s komunikáciou s podsvetím v Holandsku.

Je tu tiež otázka prepojenia bezpečnostných zložiek a tajných služieb s novinárskou obcou. Keď je niekto novinár, tak je novinár a nemôže mať štyri klobúky na hlave. Treba si jasným spôsobom povedať, akým spôsobom funguje informačný tok v bezpečnostných a spravodajských zložkách a ako v skutočnosti fungujú novinári vo verejnom priestore. Musí tam existovať jasná deľba práce a zodpovednosti.

Európska komisia začína voči Poľsku a Maďarsku byť asertívnejšia tým, že im pre nedodržiavanie zásad právneho štátu zadržiava peniaze. Plán obnovy v Česku ale schválila napriek tomu, že tam európske peniaze ohrozuje konflikt záujmov premiéra. Prečo?

Problém konfliktu záujmov českého premiéra pri využívaní dotácii od EÚ pre Agrofert vnímam citlivo. Je to ale skôr osobný problém, nie sú to systémové zlyhania, aké sledujeme v iných krajinách.

Napríklad Poľsko ignoruje rozhodnutia európskeho súdneho dvora. To je už iný typ problému. Pokiaľ si všetci povieme, že ideme ignorovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, tak sa nám rozpadne aj  fungovanie jednotného trhu. Preto je extrémne dôležité, aby tie inštitúcie fungovali. V ČR je dokonca premiér aj predmetom dlhodobého vyšetrovania. Práve tu musíme mať podľa mňa pochopenie a trošku aj istú mieru trpezlivosti pre to, čo Európska komisia robí.

EURACTIV Podcast | Právny štát na Slovensku ešte nie je na poľskej ceste

Komisia v júli vydala už druhú správu o právnom štáte v EÚ. Aj keď bol vývoj na Slovensku za posledné dva mesiace turbulentný, ide o inú kategóriu problémov ako v Poľsku alebo Maďarsku, zhodli sa diskutujúci.

Komisia ale doteraz mechanizmus podmienenosti eurofondov nespustila.

Z europarlamentu voláme po tom, aby to Komisia robila rýchlejšie. Ale zároveň nám dala jasný prísľub, že túto jeseň príde s ďalšími krokmi. Počkal by som si na ne. Pretože veľmi rýchle nasadenie  v týchto otázkach nemusí byť správne. Problémy s Poľskom, Maďarskom či českým premiérom sú prítomné už niekoľko rokov. A my teraz voláme potom, aby sa to vyriešilo behom pár týždňov.

Ukazuje sa, že tlak funguje už dnes. Komisia požaduje po Poľsku finančné sankcie, snaží sa vyčerpať všetky existujúce mechanizmy na to, aby prinútila krajinu zmeniť svoje správanie. To je podľa mňa to najpodstatnejšie. Ak sa to podarí, tak to bude samozrejme úspešné. Problémom by mohlo byť, že by sa Komisia pustila do niečoho bezhlavo a výsledok by mohol byť spochybnený, pretože by nemala dobre vyargumentovaný svoj postoj.

Zaujal ma otvorený list slovenských europoslancov, ktorí ste posielali vedeniu socialistickej frakcie, aby vylúčili slovenských poslancov za SMER kvôli spolupráci na protivládnom proteste s fašistickými stranami. Ako sa vám potom spolupracuje s kolegami zo SMERu, keď ste proti nim podali takýto otvorený list?

Myslím si, že rokovania s fašistami a ich rôznymi klonmi je niečo, čo je za hranou akejkoľvek prijateľnosti. Podľa mňa bolo dobré a náležité na to upozorniť. To, že na list reagovali politici SMERu vrátane jeho lídra, znamená, že list naozaj zarezonoval. Aj vďaka listu sa demonštrácie v Košiciach sa uskutočnili tak, ako sa uskutočnili.

List zarezonoval aj v rámci socialistickej frakcie, aj keď na to neboli žiadne verejné reakcie. Všetci si ho všimli. Ja som dostal spätnú väzbu od rôznych socialistických politikov, že je to niečo, čo budú určite pozorne sledovať ďalej.

Celý rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast. Nadväzoval na podujatie Správa o právnom štáte v roku 2021, ktoré vzniklo v spolupráci s