Európsky prokurátor Novocký: Do stíhania politikov nebude môcť zasahovať ani premiér

Európsky prokurátor Juraj Novocký chce stíhať viac trestných činov na zdrojoch EÚ. [EURACTIV Slovensko]

Európska prokuratúra by mala začať fungovať už od prvého júna. JURAJ NOVOCKÝ, európsky prokurátor na Slovensku, bude stíhať prípady podobné kauze Dobytkár. V rozhovore hovorí o úplnej politickej nezávislosti nového úradu aj o webovej stránke, cez ktorú budú zbierať podnety.

Juraj Novocký pôsobil na okresnej, krajskej, generálnej aj špeciálnej prokuratúre. Slovensko zastupoval aj v Eurojuste, vykonával funkciu hodnotiteľa pre Úrad OSN proti drogám a zločinu, či Skupinu štátov proti korupcii pri Rade Európy (GRECO). V júli 2020 bol potvrdený do funkcie európskeho prokurátora ako zástupca Slovenskej republiky.

Ako sa bude činnosť Európskej prokuratúry líšiť od toho, čo doteraz robila napríklad slovenská prokuratúra, alebo na únijnej úrovni OLAF?

Európska prokuratúra je prvý a jediný orgán, ktorý bude vyšetrovať trestné činy spojené so zneužívaním finančných prostriedkov Únie. OLAF je administratívnym, nie vyšetrovacím orgánom. Ak zistil nezrovnalosti, svoje poznatky až doteraz odstupoval národným orgánom.

Tie mali povinnosť tieto trestné činy vyšetrovať. Môžeme sa dlho rozprávať o tom, do akej miery túto svoju úlohu napĺňali. Faktom ale je, že každý rok miera zneužívania prostriedkov z EÚ dosahuje viac ako pol miliardy eur, čo je veľmi vysoká úroveň.

Európska prokuratúra teda vznikla preto, aby zvýšila mieru ochrany, a to nielen v zmysle postihu páchateľov. Našou úlohou bude aj zvýšiť návratnosť finančných prostriedkov, snažiť sa získať prostriedky naspäť. Je to neľahká úloha, ešte iba začíname, takže ťažko povedať, či budeme úspešní. Ja pevne verím, že áno.

Aké typy prípadov pristanú delegovaným prokurátorom na stole?

Veľmi zjednodušene môžeme povedať, že Európska prokuratúra bude riešiť všetky prípady, ktoré súvisia so zneužívaním prostriedkov z Európskej únie. Na výdavkovej strane sú to tie najbežnejšie podvody s dotáciami, subvenciami, ktoré prichádzajú z Európskej únie. Na strane príjmov sú to najmä karuselové podvody nad 10 miliónov eur, ktoré sa týkajú aspoň dvoch členských štátov. V oblasti pôsobnosti budú aj colné trestné činy.

Na základe akých podnetov budete vyšetrovať?

Európska prokuratúra nebude izolovaná. Budeme prijímať podnety v podstate od hocikoho, či to budú štátne orgány, ale aj právnické alebo fyzické osoby. Jedným z kľúčových partnerov bude aj OLAF.

Bude prístupná webová stránka s formulárom na podania. Ktokoľvek, aj anonym, bude môcť formulár vyplniť a takto nám podať trestné oznámenie.

Čo naopak váš úrad nebude robiť?

Určite nebude vykonávať kontrolu národných orgánov. Nebudeme zasahovať do vyšetrovaní, ktoré bežia na národných úrovniach a ktoré nemajú nič spoločné so zdrojmi EÚ, do bežnej kriminality alebo domácich sporov. To je záležitosť národných štátov, na to nemáme kompetencie.

Európske peniaze dostanú svojich prokurátorov

Zmena paradigmy – aj tak niektorí označujú vznik Európskej prokuratúry (EPPO) vo vzťahu k ochrane európskeho rozpočtu. Čo čakať od novej inštitúcie, ktorá začne budúci rok vyšetrovať trestné činy proti finančným záujmom Únie?

Prevezmete aj nejaké už medializované prípady?

Určite áno. Nerád by som hovoril o konkrétnych prípadoch, pretože  zhodnotenie toho, či patrí konkrétna vec do pôsobnosti Európskej prokuratúry, budeme môcť vykonávať až od prvého júna.

Veľmi frekventovaným prípadom je kauza Dobytkár súvisiaca s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. V tejto chvíli sa neviem vyjadriť k tomu, či bude patriť Európskej prokuratúre, ale typovo určite áno.

Poľnohospodárske dotácie sú veľkou časťou výdavkov EÚ a sú často spomínané v kontexte rôznych káuz. Hovoríte, že Dobytkár by k vám mohol typovo patriť, na základe čoho budete rozhodovať?

Kritérií je viacero. Prvým je druh trestnej činnosti. Na Slovensku je to trestný čin súvisiaci so zneužívaním finančných prostriedkov EÚ, ale aj korupcia ako v kauze Dobytkár. S tým, že musí byť bezprostredne prepojená s trestným činom poškodenia záujmov EÚ.

Dôležitým kritériom je aj výška škody, pre nás bude dôležitá hranica 10 tisíc eur, trestné činy presahujúce túto sumu budú patriť Európskej prokuratúre. Pod túto úroveň môžeme odňať prípad národnej prokuratúre iba vo výnimočných prípadov, napríklad, keď sa trestného činu dopustí úradník.

Súdy, ale aj iné národné inštitúcie, dnes prechádzajú reformou. Do akej miery sú podľa vás pripravené na spoluprácu s vašim úradom?

V tomto smere som asi mierne zaujatý, dlhé roky som pôsobil na generálnej prokuratúre a na úrade špeciálnej prokuratúry. Z môjho pohľadu je spolupráca minimálne s týmito dvoma inštitúciami veľmi dobrá.

Európska prokuratúra bude fungovať prostredníctvom mňa, ja ale budem 90 percent práce vykonávať zo sídla v Luxemburgu, a prostredníctvom takzvaných delegovaných prokurátorov. Všetky obslužné a administratívne činnosti pre nás bude zabezpečovať národná prokuratúra a v tomto smere môžem povedať, že zo strany špeciálneho aj generálneho prokurátora boli všetky požiadavky splnené.

Druhá vec je spolupráca s ďalšími orgánmi. Vyhradil som si istý čas na diskusie, napríklad aj s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ale aj so zástupcami polície, finančnej správy a ďalších orgánov. Myslím si, že sú aj radi, že takáto inštitúcia vzniká.

Šéfka Európskej prokuratúry: Z politických tlakov nie som nervózna, zvládam ich veľmi dobre

O tom, či bude Európska prokuratúra schopná efektívne stíhať podvody a korupciu rozhodne aj výška jej rozpočtu. Finančné možnosti ovplyvnia aj rokovania o počte európskych prokurátorov, ktorí budú vyšetrovať prípady v členských štátoch, vysvetľuje v rozhovore pre EURACTIV Slovensko hlavná európska prokurátorka LAURA C. KÖVESI.

Takže Európska prokuratúra s nimi bude môcť priamo komunikovať?

Pri vyšetrovaní sa nič nezmení, jednotlivé úkony nám budú aj naďalej vykonávať vyšetrovatelia, či už z polície alebo finančnej správy, a preto musí spolupráca fungovať.

Prečo má Slovensko piatich delegovaných prokurátorov a také Rakúsko iba dvoch? Očakáva sa dvakrát viac práce?

Neviem povedať, či to bude presne dvakrát toľko. Ale je pravda, že určujúcim kritériom bol predbežný odhad počtu prípadov. Napríklad vo Fínsku za posledné štyri roky nemali ani jeden. Na strane druhej, Rumunsko má zhruba tisíc každý rok. Vieme, že na Slovensku ich každoročne máme zhruba 60-70, predpokladáme, že ten počet sa zvýši. Je zrejmé, že sú tam prípady, ktoré zatiaľ neboli vyšetrované, ale budú. Očakávame zhruba sto ročne.

Často bývajú podvody s európskymi prostriedkami politicky citlivé a stáva sa, že nie sú vyšetrené. Predpokladáte, že vďaka Európskej prokuratúre budú dotiahnuté úspešnejšie?

Dostávame sa k citlivej problematike. Z môjho pohľadu určite áno. Európska prokuratúra bude absolútne nezávislá od národných politikov, nebudú môcť žiadnym spôsobom zasahovať do našej činnosti. Nebude tak môcť robiť ani Európska komisia.

Ak sa napríklad český delegovaný prokurátor rozhodne stíhať politicky angažovanú osobu a dospeje k záveru, že ide o trestný čin, žiaden český politik, hoci aj premiér, prezident, alebo minister vnútra, do jeho rozhodnutia nesmie zasiahnuť a nebude mať na to ani legálnu možnosť. A to isté bude platiť na Slovensku a v ktorejkoľvek inej členskej krajine.

Čo by ste považovali za úspech tohto nového úradu?

Mojim cieľom bude preukázať zmysel tejto inštitúcie. Aby som po skončení môjho funkčného obdobia mohol povedať, že miera postihu trestných činov a návratnosti európskych zdrojov sa zvýšila, že sme nezotrvali na tých istých číslach. Pokiaľ sa mi to podarí, tak budem veľmi rád.

Celý rozhovor s európskym prokurátorom Jurajom Novockým si môžete pozrieť zo záznamu. Podujatie zorganizovalo občianske združenie Europolicy v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich-Böll-Stiftung a portálom EURACTIV Slovensko.