Francúzsky opozičný poslanec: Macron nemá riešenie pre problém imigrácie

Poslanec opozičných Republikánov Laurent Furst pricestoval v marci do Bratislavy [Pavol Szalai]

S Národným frontom sa v opozícii nebudeme zbližovať, hovorí LAURENT FURST zo stredopravej strany Republikáni. K situácii na Slovensku poznamenáva, že korupcia torpéduje demokraciu.

Laurent Furst je francúzskym poslancom za opozičnú stredopravú stranu Republikáni. V parlamentných voľbách v júni 2017 bol zvolený za 6. volebný obvod departementu Bas-Rhin v Alsasku. Na Slovensko pricestoval v prvej polovici marca spolu s ďalšími francúzskymi poslancami – členmi skupiny francúzsko-slovenského priateľstva v Národnom zhromaždení. Rozhovor sa uskutočnil 7. marca, uprostred demonštrácií proti vláde Robeta Fica (Smer-SD), ktorá napokon podala demisiu 15. marca. Rozhovor preto nezachytáva ani aktuálny štrajk proti snahe francúzskej vlády reformovať štátnu železničnú spoločnosť, ani vzatie exprezidenta Nicolasa Sarkozyho do väzby pre zahraničné financovanie jeho kampane.

Prezident Emmanuel Macron má v Národnom zhromaždení k dispozícii veľkú väčšinu poslancov. Opoziční Republikáni sa po parlamentných voľbách rozdelili. Asi tucet poslancov, ktorí si dali názov „Konštruktívni“, podporuje vládu. Aká je stratégia Republikánov v opozícii?

Republikáni v opozícii sa dnes snažia o obnovu strany. Prehrali sme prezidentské voľby, ktoré sme mali ľahko vyhrať. V Národnom zhromaždení máme 100 z celkového počtu 577 poslancov. Krok po kroku prechádzame obnovou. Zvolili sme si ového predsedu strany, Laurenta Wauquieza, pokúšame sa obnoviť stranícke orgány. A píšeme tiež nový program.

Váš nový predseda Laurent Wauquiez má dosť radikálnu rétoriku, niekedy sa približuje Marine Le Penovej.

Vôbec nie.

Le Penová navrhla zmeniť názov strany. Otca sa definitívne zbavila

Francúzska krajne pravicová strana sa má po novom volať „Rassemblement national“ (Národné zhromaždenie). Jej zakladateľ už nebude jej čestným predsedom.

Znamená zvolenie Wauqieza do čela Republikánov ich zblíženie s Národným frontom?

Sám to povedal viackrát a ja vám to hovorím jasne: Nijako sa nebudeme zbližovať s Národným frontom. Na druhej strane ak 20 alebo 25 percent voličov skončí pri Národnom fronte, chceme sa s nimi rozprávať a chceme, aby sa vrátili domov. Nezblížime sa však s Národným frontom, s touto stranou nemáme nič spoločné.

Neukázala sa stratégia preberania voličov Národnému frontu už raz neúspešná – v prípade kandidatúry Nicolasa Sarkozyho na prezidenta v roku 2012?

Nie. V roku 2012 prehral Sarkozy len o kúsok. Spomeňte si, že Francúzi mnohé vyčítali jeho osobe, jeho správaniu, jeho povahe. U Francúzov sa musíme uchádzať o odpustenie. Ale ja som optimista. Vo Francúzsku máme veľa problémov bez riešení. A my (Republikáni) sme tu preto, aby sme s tými riešeniami prišli.

O ktorej oblasti hovoríte? O ekonomike – nie sú Macronove reformy dostatočné? Alebo hovoríte o migrácii – nie sú opatrenia na jej prísnejšiu kontrolu dostatočné?

Poviem vám jedno číslo. Podľa oficiálnych štatistík prichádza do Francúzska 260 tisíc ľudí ročne. A to nehovorím o počte narodených cudzincov vo Francúzsku. Dohromady je to 300 až 400 tisíc nových migrantov ročne. Takže nie, pre tento problém nemá súčasná vláda riešenie, to je jasné. My chceme s riešením prísť.

Čo sa týka ekonomických reforiem, vláda ich robí. Ak sú dobré, hlasujeme za ne.

Macron verzus odbory: Boj o reformy sa začína

Francúzsky zákonník práce má dnes vyše 3000 strán. Nová vláda ho chce výrazne zjednodušiť. EÚ ju v tom podporuje.

Za ktorú reformu ste napríklad hlasovali?

Ja som napríklad hlasoval za reformu zákonníka práce, ktorá išla dobrým smerom. Radi by sme boli išli ešte ďalej. Ak ide reforma dobrým smerom, nemám problém za ňu hlasovať. Demokracia však potrebuje opozíciu.

Existujú problémy, pre ktoré nemáme ani osem mesiacov po parlamentných voľbách riešenia. Teraz nás čaká viacero rokov bez volieb. To najhoršie, čo by sme mohli urobiť, by bolo hovoriť, že máme na všetko riešenia bez toho, aby sme naozaj pracovali. Takže dnes musíme premýšľať a tvoriť, aby sme prišli s riešeniami pre veľmi rýchlo sa meniacu spoločnosť.

V Taliansku narástla extrémna pravica, v Británii došlo k brexitu a v Nemecku stúpla strana Alternatíva pre Nemecko. Nárast veľmi radikálnych hnutí v rôznych krajinách nás musí trápiť. Musíme ponúknuť riešenia. Lebo nesprávne riešenia, ktoré môžu prísť, môžu ohroziť demokraciu.

Vy vlastne hovoríte to isté, čo prezident Macron. Aj on tvrdí, že Európska únia sa musí reformovať, inak zvíťazia extrémisti.

S Macronom súhlasím, že treba reformovať. Nesúhlasím však s jeho reformami.

Vedie Macron úspešnú hospodársku politiku?

To by som určite nepovedal. Musíme počkať jeden až jeden a pol roka, než uvidíme výsledky. Nemôžeme si urobiť názor za taký krátky čas. Už dnes však vidíme, že Francúzsko má hospodársky rast 2 percentá, hoci priemerný rast v EÚ je 2,2 percenta. Rozpočet pre rok 2018, ktorý vládna väčšina odhlasovala, zvyšuje výdavky o 2 percentá a deficit o 7 percent. Tento prístup považujem za ľahkovážny. Súhlasím s niektorými vládnymi cieľmi, nesúhlasím s niektorými metódami a výsledkami.

Želám si však, aby tento prezident uspel, pretože chcem, aby uspelo Francúzsko. Na prvom mieste som Francúz, až potom člen Republikánov.

Ale vy predsa neparíte do frakcie Konštruktívnych, ktorí podporujú vládu.

Nepatrím. Ak nemáte opozíciu, zabudnete, čo je to demokracia. Chcem, aby moja strana predstavovala alternatívu k súčasnej vláde v nasledujúcich voľbách do Národného zhromaždenia. Tie sa uskutočnia o štyri a pol roka. Nebudeme sa predsa každý deň len hádať. Francúzi rozdali karty: zvolili nového prezidenta, dali mu väčšinu v Národnom zhromaždení, chcú, aby sa mu darilo. Vyčkajme.

Francúzsky poslanec: Macron nie je populista

Ak sa nezmení režim vyslaných pracovníkov, populizmus narastie, hovorí pre EurActiv.sk podpredseda európskeho výboru v Národnom zhromaždení PIEYRE-ALEXANDRE ANGLADE.

Zaujíma ma váš názor na situáciu na Slovensku. Premiér Robert Fico (Smer-SD) obviňuje demonštrantov a opozíciu zo snahy o štátny prevrat. Ešte pred mesiacom sa slovenská vláda prezentovala ako veľmi proeurópska. Je pre vás Fico veľkým Európanom?

Budem úprimný: situáciu na Slovensku nepoznám dosť dobre. Uvedomujem si, aký otras pre demokraciu môže spôsobiť situácia, do ktorej ste sa dostali: vražda (investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej), otázniky nad fungovaním inštitúcií. Toto všetko môže vyvolať vášne a napätie. Ako Francúz sa nemôžem vyjadrovať k vnútornej politike inej európskej krajiny.

Macronov poslanec príde na Slovensko: Stredná Európa je zaujímavý trh pre náš jadrový priemysel

Republike vpred! chýba ukotvenie v regiónoch, priznáva v rozhovore pre EURACTIV Slovensko francúzsky poslanec XAVIER BATUT.

Na Slovensko predsa pricestuje delegácia Európskeho parlamentu, ktorá sa k vnútornej situácii vyjadrí.

Nechcite odo mňa, aby som sa vyjadril pred tým, než predstavia svoje závery. Všetko, čo si želám pre túto krajinu, ktorú milujem a do ktorej dnes prichádzam po druhýkrát, je, aby našla rovnováhu, aby demokracia urobila svoju prácu, aby bolo vyšetrovanie dvojitej vraždy úspešné a aby bolo spravodlivosti učinené zadosť. A želám si, aby tí, čo pochybili – bez ohľadu na ich postavanie – neušli zodpovednosti za svoje chyby.

Hovoríte o politikoch?

Platí to pre politikov aj ostatných ľudí. Najhoršie by bolo, keby sme nemali odpovede. Potrebujeme ich. Pred viacerými rokmi zavraždili novinárov v Taliansku, pravdepodobne z rovnakých dôvodov (ako zavraždili Jána Kuciaka).

Francúzsky prezident Macron pred časom povedal, že Európa nie je supermarket, ale spoločenstvo hodnôt. Je dnešná slovenská vláda predstaviteľkou týchto hodnôt?

Nemôžem hovoriť o vláde. Ale všetky krajiny sa z času na čas postihnú problémy. Bolo to pre Francúzsko ľahké, keď udreli strašné atentáty? Mala to ľahké belgická spoločnosť, keď sa krajina takmer rozpadla? Bolo to ľahké pre našich britských priateľov, keď sa jedna časť spoločnosti obrátila proti druhej? Bolo to ľahké pre našich ukrajinských priateľov, keď sa ich krajina takmer rozpadla? Mali to ľahké Španieli, keď sa Katalánsko rozhodlo odísť a keď boli uväznení demokraticky zvolení politici? Nikdy to nie je ľahké. Ale sila demokracie je v tom, že napriek ťažkým skúškam sa krajina zjednotí okolo spoločných hodnôt.

Je možné, aby sa vo Francúzsku konali demonštrácie, o ktorých prezident povie, že sú riadené zo zahraničia?

Nie, čo sa týka vnútornej politiky. Na tento typ prístupu si nespomínam. Na druhej strane v sídle Európskeho parlamentu, v Štrasburgu, máme stále protesty týkajúce sa Kurdistanu, Turecka a ďalších krajín. Ale to je niečo iné.

Robí Slovensko dosť pre boj s korupciou?

Neviem. Ale viem, že korupcia je zlo. Vo Francúzsku, v Európe máme korupciu. Musíme proti nej bojovať všade v Európe. Korupcia torpéduje demokraciu. Musíme bojovať proti všetkým formám korupcie a osobného obohacovania sa politikov, ale aj novinárov.

Europoslanci: Vnímame nedôveru slovenskej verejnosti k štátu

Vedúci misie Európskeho parlamentu na Slovensku naznačili, že európske inštitúcie sa budú musieť bližšie pozrieť na tunajšie čerpanie eurofondov. Podporili tiež celoeurópske opatrenia na ochranu novinárov.