Právnička: Trh sa vyčistí, keď neférové podmienky budú predajcov stáť reálne peniaze

Podľa právničky si firmy aj po prehranom súde dokážu v zmluvách ošetriť svoj záujem. [Archív R. Dolanská]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Kolektívne žaloby na Slovensku

Slovenskí spotrebitelia majú skôr tendenciu „pošomrať“, než chodiť na súd. Odškodné za nekalé praktiky by ale malo byť dostupné pre všetkých, nielen pre tých bdelých, hovorí v rozhovore právnička spotrebiteľskej organizácie.

Renáta Dolanská pôsobí ako mediátorka, koordinátorka kolektívnych akcií a poverená osoba pre alternatívne riešenie sporov v Spoločnosti ochrany spotrebiteľov v Košiciach.

S akými problémami pomáha vaša organizácia spotrebiteľom?

Ide napríklad o reklamácie výrobkov, ale aj o oblasť nekalých praktík, napríklad pri telekomunikačných službách alebo dodávkach energií.

Spotrebiteľské právo je podceňovaná oblasť. Reguluje ju množstvo právnych predpisov a vzťahy v nej sú rôzne. Môže ísť o kúpu topánok v obchode ale aj stavbu domu na kľúč. Aj telekomunikačnú zmluvu berieme ako jednoduchú záležitosť, ale môže mať aj dvanásť strán, je neprehľadná, niekedy dostupná iba elektronicky. A to ešte nehovoríme o finančných službách. Snažíme sa ľudí vzdelávať, a to nielen o ich právach, ale aj povinnostiach.

Čo teda poradíte napríklad človeku, ktorému telekomunikačný operátor naúčtoval niečo, čo nemal a nepodarilo sa mu to vyriešiť priamo s firmou?

Riešiť spor najskôr mimosúdne. Najskôr by mal spoločnosti zaslať žiadosť o nápravu. Ak predajca s riešením nesúhlasí alebo otáľa, môže cez internet podať návrh na začatie alternatívneho riešenia sporov niektorému zo subjektov ARS, ktorých zoznam je uvedený na stránke ministerstva hospodárstva. Medzi ne patríme aj my.

Ak vôľa na dohodu nie je, ale subjekt ARS zistí porušenie práv spotrebiteľa, je oprávnený vydať takzvané odôvodnené stanovisko. To síce nie je právne záväzné, ale môže spotrebiteľovi pomôcť pri súdnom konaní.

Koľko trvá tento proces?

Podľa zákona má trvať maximálne 90 dní, v osobitne zložitých prípadoch môže subjekt ARS túto lehotu predĺžiť.

Slováci si už o dva roky budú môcť vysúdiť kolektívne odškodnenie od nekalých obchodníkov

Ministerstvo spravodlivosti začne s prípravou kolektívnych žalôb už tento rok. Európska únia nastavila pravidlá tak, aby neskĺzli k šikane firiem. Dôležitá je ale otázka, či budú poškodení spotrebitelia do sporov zapájaní automaticky. 

Takže človek to už nejaký čas riešil s firmou, potom tri mesiace mimosúdne a ak sa firma nemá záujem dohodnúť, tak aj tak musí ísť na súd. Koľko bude trvať ten?

Už sa to zlepšilo, predtým to boli roky. Teraz by som to osobne odhadovala na rok až dva. Súdna cesta je však často pre obe strany neefektívna. Je zdĺhavá, finančne náročná a stresujúca. Spotrebiteľ v nej ťahá za kratší koniec. Napriek tomu, že je oslobodený od vstupných súdnych poplatkov, potrebuje kvalitnú právnu službu. No hoci hovoríme o sto eurovej škode, náklady môžu byť omnoho vyššie. A na konci súd možno vyhrá jeden spotrebiteľ a tisíc ďalších, ktorí majú rovnakú formulárovú zmluvu alebo boli vystavení rovnakej obchodnej praktike ani nevie, že boli poškodení.

Vedia sa spotrebitelia brániť aj spoločne?

Keď sa na nás obrátia viacerí spotrebitelia, tak vyzveme firmu na mimosúdne rokovanie. Je rozdiel, keď povieme, že máme za sebou jedného spotrebiteľa alebo päťdesiatich. Dodávatelia veľakrát na masu zareagujú a napríklad zmluvné podmienky naozaj upravia.

Ak mimosúdne rokovania nie sú úspešné, môžeme podať na súd viacero jednotlivých žalôb. V prípade napríklad neprijateľných zmluvných podmienok môžeme podať takzvanú žalobu o abstraktnú kontrolu spotrebiteľskej zmluvy.

Ale nevysúdite pre ľudí odškodné.

Nie. To je čisto iba o tom, aby súd obchodníkovi zakázal nekalú praktiku alebo používanie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zo skúsenosti vieme, že firma súdnemu rozsudku síce vyhovie, ale svoj záujem si premietne a ošetrí v inej časti zmluvy. Keby sa povedalo, že spotrebiteľ má nárok na kompenzáciu, to už je iná situácia. Firma si už dá pozor, aby sa nekalých praktík nedopúšťala, pretože pri povinnosti odškodniť spotrebiteľa už ide o jej majetok.

Nepoctivé e-shopy aj neférové zoznamky. S čím môžu pomôcť kolektívne žaloby? (INFOGRAFIKA)

Slovákom sa zvyčajne darí riešiť zákaznícke sťažnosti priamo s obchodníkmi. Ak ale ten nespolupracuje, vysúdiť si odškodné nebýva ľahké. Zmeniť to môžu kolektívne žaloby, ktoré na Slovensko prídu už o dva roky. 

Tu prichádzame ku kolektívnym žalobám, ktoré budú po prevzatí európskej smernice od roku 2023 možné aj na Slovensku. Ako by takáto žaloba vyzerala pre spotrebiteľa?

To závisí od toho, ako bude slovenský zákon nastavený. Smernica umožňuje dva prístupy, takzvaný opt-in alebo opt-out. Možná je aj ich kombinácia.

V systéme opt-out sú do súdneho konania o náhradu škody zahrnutí všetci dotknutí spotrebitelia automaticky. Kto má výhrady, môže aktívne prejaviť vôľu z kolektívnej akcie vystúpiť a prípadne sa domáhať svojich práv individuálne.

V systéme opt-in bude po podaní kolektívnej žaloby bežať lehota, v rámci ktorej sa musia poškodení spotrebitelia sami prihlásiť, že chcú byť v rámci nej zastúpení.

Ktorý systém by malo podľa vás Slovensko prevziať?

Oba modely majú svoje výhody a nevýhody. Vzhľadom na nastavenie slovenskej spoločnosti preferujeme opt-out systém. Naši spotrebitelia nie sú zvyknutí aktívne sa domáhať svojich práv. Skôr majú tendenciu si „pošomrať“ a nechať to tak. V systéme opt-out by bolo možné vysúdiť náhradu škody pre všetkých, nielen pre tých bdelých. Zároveň by každému ostala aj možnosť súdiť sa po vlastnej línii individuálne.

Pre veľkých predajcov by to bol tiež výraznejší tlak. Vedeli by, že ak použijú neférové podmienky, bude ich to reálne stáť peniaze. Trh by sa vyčistil.

Bude musieť spotrebiteľ niečo v procese riešiť?

Spotrebiteľské združenie bude spotrebiteľa zastupovať, takže on nemusí chodiť na súd.

Musí niečo platiť?

Nemusí, a to ani v prípade, že kolektívna žaloba nebude úspešná. V smernici je iba jedna výnimka, a to ak by spotrebiteľ spôsobil nejaký nepotrebný nárast nákladov. Napríklad ak by žiadal nejaký zbytočný znalecký posudok.

Ako teda budú takéto žaloby financované?

Aj tu smernica umožňuje viacero možností. Môžu byť financované z verejných zdrojov. Môže sa vytvoriť fond, kam pôjdu vysúdené zdroje, o ktoré spotrebitelia nepožiadajú, a z ktorého následne môže subjekt, ktorý spotrebiteľov zastupuje, žiadať financie napríklad na trovy neúspešného súdneho konania.

Smernica tiež umožňuje financovanie z tretích strán. V takom prípade ale štát musí zabezpečiť, aby to bolo transparentné. Aby napríklad jednotliví značkoví predajcovia nemohli financovať žaloby na svojich konkurentov.

Profesorka kolektívneho práva: Frivolné žaloby sú znepokojivo rozšírený mýtus

Mediálny obraz z USA je skreslený, v skutočnosti je ťažké spory o odškodné zafinancovať a dostať pred súd, hovorí v rozhovore prvá európska profesorka kolektívneho práva, ktorá pracovala aj na kauze Dieselgate. 

Nebude možnosť získať odškodné aj tak lákať špekulantov?

Členské štáty majú pravidlá nastaviť tak, aby konajúci orgán mohol veľmi rýchlo zasiahnuť, ak vidí, že žaloba je neopodstatnená. Smernica tiež zavádza pravidlo „porazený platí“. Ak subjekt podávajúci žalobu prehrá, znáša náklady.

Čo ak sa o náhradu škody prihlási niekto, ktorý nebol vôbec poškodený, iba sa napríklad z médií dozvie, že sa „rozdávajú peniaze“?

Aj to treba dobre nastaviť. Smernica ráta s tým, že aj predávajúci bude poskytovať dôkazy. Legislatíva mu môže uložiť povinnosť predložiť databázy spotrebiteľov. O všetkých poškodených možno nebude vedieť, ale bude vedieť o tých, s ktorými uzatváral zmluvy alebo im predal niečo online.

My tiež navrhujeme, aby mali predávajúci povinnosť spotrebiteľov informovať o tom, že prebieha žaloba, ktorá sa ich týka. Nemali by sme čakať na to, či sa to dozvedia z médií.

Ako sa vám spolupracuje s ministerstvom spravodlivosti?

Dlhodobo sme spolupracovali najmä s Komisiou na posudzovanie prijateľnosti podmienok v spotrebiteľských zmluvách na ministerstve spravodlivosti a stretávame sa aj na rôznych spoločných vzdelávacích podujatiach. K implementácii smernice o žalobách v zastúpení sme mali úvodnú diskusiu o rôznych možnostiach nastavenia slovenskej legislatívy a ministerstvo prejavilo záujem o spoluprácu aj do budúcna. To bola zatiaľ naša prvá skúsenosť a bola pozitívna.