Spravodajca k právnemu štátu Šimečka: Nový mechanizmus môže byť míľnik v európskej integrácii

Michal Šimečka (Renew Europe, PS) v Európskom parlamente [Európsky parlament/Philippe Buissin]

Považujem za dôležité, aby súčasťou monitoringu a vyhodnocovania zo strany EÚ boli okrem tém právneho štátu aj otázky demokracie a ľudských práv, hovorí slovenský europoslanec MICHAL ŠIMEČKA.

Michal Šimečka (Renew Europe, Progresívne Slovensko) je vo Výbore Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) tieňovým spravodajcom frakcie k aktivovaniu článku 7 proti Poľsku a tiež spravodajcom názoru (opinion) LIBE k prepojeniu eurofondov a právneho štátu. Tento týždeň sa stal hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu k novému mechanizmu na monitorovanie dodržiavania princípov právneho štátu v EÚ. 

V rozhovore sa dozviete:

  • v čom chce ísť europarlament ďalej ako členské štáty a Európska komisia,
  • či by sa mal nový nástroj prepojiť s eurofondami,
  • akú váhu bude mať správa, ku ktorej sa Michal Šimečka stal spravodajcom.

Ako sa stalo, že „spravodajcovanie“ tejto citlivej a vysoko sledovanej témy skončilo u vás?

Ukazuje to, že aj europoslanci z menších členských štátov môžu získať pozície, kde spolurozhodujú o zásadných a politicky citlivých témach. Od nástupu do funkcie som kolegom vo frakcii Renew Europe vravel, že sa chcem venovať prioritne otázkam ochrany demokracie a právneho štátu. Bola teda predbežná dohoda, že pokiaľ Renew Europe získa pozíciu spravodajcu pre nový mechanizmus, budem ním ja. Samotné vyjednávania o tom, ktorá frakcia získa ktoré správy na spravodajcovanie, prebieha na úrovni koordinátorov výboru LIBE. O túto konkrétnu správu mali pochopiteľne záujem všetky veľké skupiny, keďže je prioritou Parlamentu aj novej Komisie. Vďaka tomu, že Renew Europe sa podarilo tému získať, spravodajcom som sa stal ja.

Prečo treba nový mechanizmus na ochranu právneho štátu v EÚ?

Situácia v Poľsku a Maďarsku je niečo, s čím málokto počítal, že demokracia a právny štát prestanú byť v EÚ samozrejmosťou. Európska únia ale potrebuje byť schopná hájiť svoje základné hodnoty. Problémom je, že existujúce nástroje nefungujú dobre. Článok 7 sa ukazuje ako neúčinný. Aj kvôli tomu, že existuje iba jedna „nukleárna“ sankcia, strata hlasovacích práv, ku ktorej sa z politických dôvodov nikdy nepristúpi. Navyše, článok 7 sa aktivuje sa až vtedy, keď veci zájdu priďaleko, ako v prípade Orbánovho Maďarska. Potrebujeme nástroj, ktorý by bol komplexný a preventívny, aby sa niektoré veci dali riešiť pred tým, než prepuknú.

Riešením bude objektívy, pravidelný monitoring všetkých členských štátov na základe jednej metodológie a jasných kritérií. Tie by boli predmetom verejnej debaty na európskej úrovni. V niečom to bude podobné ako Európsky semester v oblasti rozpočtovej politiky, kde Európska komisia hodnotí, či štáty plnia kritériá deficitu, dlhu a reforiem a ak neplnia, je možné posunúť to do sankčného pásma.

Dnes sú vedené konania voči Poľsku a Maďarsku, ale obidve vlády namietajú, že je kritika do ich radov je politicky či ideologicky motivovaná a namierená na štáty, ktoré odmietajú hlbšiu integráciu alebo nechcú utečencov. Preto je dôležité, aby existovali objektívne kritéria.

Malo by to byť niečo podobné, ako popísala Európska komisia v júli 2019, kedy avizovala nové nástroje na ochranu právneho štátu?

O rôznych verziách sa diskutuje už dlhšie. Existuje aj návrh členských štátov, ktorý predpokladá skôr nezáväznú diskusia na pôde Rady o tom, ako funguje právny štát, aké reformy justície sa robia, bez toho, aby tam boli prísne a objektívne hodnotenia a dôsledky.

V júlovom oznámení Komisie je to dôslednejšie. Hodnotiace správy by pripravovala  Komisia. Z oznámenia však nie je jasné, aké nadväzné kroky by vyplývali z toho, ak sa zistí porušenie právneho štátu či demokratických hodnôt v niektorej z členských krajín. Už dnes existuje plno takýchto pravidelných správ, napríklad v oblasti boja proti korupcii či efektivite súdnictva, ktoré však majú slabý reálny efekt. Európsky parlament, aj ja osobne,  chceme byť ambicióznejší.

V čom konkrétne?

Diskusia o tom je len v prípravnej fáze, ale jedným z cieľom je, aby bol nový monitorovací mechanizmus naviazaný na konkrétne nápravné opatrenia v prípade opakovaného a systémového zlyhania. Teda, aby bolo jasné, čo sa udeje, ak dotknutý štát nezjedná nápravu. Existuje napríklad návrh samostatnej regulácie prepojenej s viacročným rozpočtovým rámcom o podmienenosti európskych fondov dodržiavaním princípov právneho štátu.

Viete si predstaviť prepojenie na tento návrh?

Áno. V tejto chvíli to ale Komisia nepredpokladá a je to samostatná vec, ktorá sleduje skôr ochranu finančných záujmov EÚ. Preto aj gestorom je Výbor pre rozpočet.

Eurofondy za právny štát: Slovensko vie podporiť návrh Komisie, tvrdí Javorčík

Kočnerove kontakty na prokuratúre, či v justícií neohrozia prístup Slovenska k eurofondom, tvrdí Stály predstaviteľ Slovenska pri EÚ Peter Javorčík. Nový sankčný mechanizmus podľa neho zasiahne, ak v členskom štáte dôjde k zásadným systémovým zlyhaniam alebo ohrozeniu nezávislosti justície.  

Čo budú ďalšie požiadavky Európskeho parlamentu?

Aby monitorovací mechanizmus bol záväzný pre všetky tri kľúčové inštitúcie EÚ formou medziinštitucionálnej dohody medzi Komisiou, Radou a Parlamentom. S tým súvisí aj tretia otázka – kto bude robiť hodnotenia? Komisia to chce robiť sama, ale možno by bolo rozumnejšie, aby k tomu bol ustanovený špeciálny panel expertov aj z nominantov členských štátov, Komisie, Parlamentu, prípadne externí experti, ktorí spolupracujú napríklad s Radou Európy a jej orgánmi. Práve preto, aby vlády nemohli obviniť Komisiu z politických motívov, ako to dnes robí Orbán. Všetko toto je len v rovine ambícií, uvidíme, aký bude výsledok.

Je tiež ambíciou spraviť v celom systéme ochrany právneho štátu v EÚ poriadok?

Áno. V súčasnosti je to relatívne rozbité: máme článok 7, do budúcnosti možno podmienenosť čerpania fondov v rámci rozpočtu, máme dialóg o právnom štáte, máme Agentúru pre základné práva, alebo hodnotenie súdnictva či boja proti korupcii. Myslím, že tieto nástroje treba integrovať do zmysluplného celku práve okolo nového monitorovacieho mechanizmu, ktorý by ideálne priniesol jednotnú metodológiu. Od nej by sa odvodzovali prípadné sankcie, či už v oblasti sankcie v oblasti eurofondov, prípadne iné postihy ako žaloba na Súdny dvor EÚ či aktivovanie článku 7.

Ak by sa toto všetko podarilo, bude to znamenať aj míľnik pre európsky projekt ako taký. EÚ posunie k spoločenstvu zdieľaných hodnôt. Lebo EÚ nie je len jednotný trh či voľný pohyb. EÚ sa stane garantom demokracie a spravodlivosti všetkých svojich občanov. Preto považujem za dôležité, aby súčasťou monitoringu boli okrem otázok právneho štátu – súdov, prokuratúry, polície – aj otázky demokracie a ľudských práv, čiže aj slobody médií alebo postavenie menšín.

Správa, ktorej budete autorom, bude politickou pozíciou Európskeho parlamentu?

Nebude to iba politická pozícia. Je to iniciatívna správa Európskeho parlamentu, požadujúca konkrétny legislatívny návrh. Nová predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen sa zaviazala, že ak Európsky parlament príde s návrhom iniciatívy, Komisia sa ním bude zaoberať, respektíve ho vypracuje. V tomto zmysle sme ju vzali za slovo a ideme vypracovať legislatívny návrh.

Kedy by sa mohlo hlasovať o vašej správe a kedy prípadne by mohol začať fungovať nový mechanizmus?

Budúci rok by sa mohol celý cyklus ukončiť v Parlamente. Potom bude ideálne legislatívny návrh a začne druhé dejstvo. Je to relatívne na dlho. Dezignovaný komisár Didier Reynders avizoval, že by chcel urobiť prvé monitorovacie správy už budúci rok. Môžu to urobiť ako akési prvé kolo a potom sa to môže zmeniť na niečo omnoho robustnejšie v nadväznosti na návrh Parlamentu.