Slováci si už o dva roky budú môcť vysúdiť kolektívne odškodnenie od nekalých obchodníkov

Až 79 percent Európanov hovorí, že by sa o náhradu žaloby súdili pravdepodobnejšie, ak by tak mohli urobiť kolektívne.

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Kolektívne žaloby na Slovensku

Ministerstvo spravodlivosti začne s prípravou kolektívnych žalôb už tento rok. Európska únia nastavila pravidlá tak, aby neskĺzli k šikane firiem. Dôležitá je ale otázka, či budú poškodení spotrebitelia do sporov zapájaní automaticky. 

Väčšina Slovákov nie je s pojmom kolektívne žaloby oboznámená. Nevedia, čo to znamená, a či také niečo na Slovensku vôbec existuje. Vyšlo to z prieskumu Spoločnosti ochrany spotrebiteľov.

Európska únia pritom už minulý november prijala smernicu, ktorá tento typ súdneho konania umožní. Teraz plynie dvojročná lehota, počas ktorej majú členské štáty vrátane Slovenska legislatívu transponovať, teda pretaviť do národných zákonov.

Slovenskí spotrebitelia tak od leta 2023 nebudú musieť čeliť firmám na súdoch samostatne. K náhrade škody by sa tak mali dostať jednoduchšie, rýchlejšie, a za rovnakých podmienok, ako občania ostatných štátov EÚ.

Systém ale treba ochrániť pred neoprávnenými až šikanóznymi súdnymi procesmi. Európska únia pri tvorbe smernice myslela na to, aby bol európsky režim odlišný od toho amerického, kde žaloby podávajú konkurenčné firmy a zarábajú na nich ich sprostredkovatelia.

Kolektívne spotrebiteľské žaloby považujú za dobrú vec podnikateľské aj spotrebiteľské organizácie. Členské štáty ale budú môcť v procese transpozície smernice ovplyvniť viacero parametrov, ktoré môžu zmeniť povahu systému. Na rozhodnutí slovenskej vlády napríklad zostáva, či majú byť zákazníci do sporov zapojení automaticky, alebo sa budú musieť aktívne prihlásiť. Tu sa už názory záujmových skupín rozchádzajú.

Poškodení zákazníci sa budú môcť brániť kolektívnymi žalobami, schválili europoslanci

Poslanci Európskeho parlamentu schválili nový právny predpis, ktorý skupinám spotrebiteľov v EÚ umožní spojiť sa a podniknúť kolektívne kroky na ochranu svojich práv. 

Európska legislatíva až do minulého roku poznala v tejto oblasti iba takzvané súdne príkazy. Súd v rámci nich mohol firme zakázať nejakú činnosť, napríklad uzatváranie nevýhodných zmlúv. S náhradou škody, ktorá občanom EÚ takto vznikla, ale už súdne príkazy nijako nepomohli.

Členské štáty mohli kolektívne žaloby umožniť z vlastnej vôle a 19 z nich tak aj urobilo. Podľa európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC je však väčšina z nich príliš zložitá, trvá pridlho a má privysokú cenu na to, aby boli v praxi funkčné. Deväť členských krajín, vrátane Slovenska, takúto ochranu neposkytuje vôbec.

Európania sa teda k náhrade škody mohli doteraz dostať iba individuálne. Mohli obchodníka kontaktovať so žiadosťou samostatne, alebo prostredníctvom spotrebiteľskej organizácie. Žiadať mohli napríklad o finančné odškodnenie, nový výrobok, opravu, alebo zľavu.

V prípade, že firma náhradu škody odmietla, ju mohli zažalovať. Prieskumy ale ukazujú, že spotrebitelia sa k súdnemu riešeniu uchyľujú iba v zlomku prípadov – najmä kvôli zdĺhavosti takéhoto procesu, a preto, že výška škody je podľa nich prinízka. Až 79 percent Európanov však hovorí, že k žalobe pristúpili pravdepodobnejšie, ak by tak mohli urobiť kolektívne.

Zástupcovia podnikateľov aj spotrebiteľov sa zhodnú na tom, že nová smernica bola potrebná a vidia jej potenciál na zlepšenie trhu.

„Súdne konania bývajú drahé, trvajú spravidla roky a kompenzácia pre spotrebiteľa nemusí byť dostatočná,“ popisuje súčasnú situáciu Petra Čakovská zo slovenskej Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. Nová smernica podľa nej posilní práva slovenských spotrebiteľov a pomôže vyrovnať úroveň ich ochrany medzi členskými štátmi.

Vyššiu ochranu spotrebiteľov oceňuje aj Adrián Ďurček, člen Predstavenstva Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

„Okrem toho sa posilní aj ochrana poctivých obchodníkov a odstránením nekalých praktík sa nepriamo skvalitní hospodárska súťaž,“ myslí si Ďurček.

Slovenská vláda zase v procese prijímania európskej legislatívy povedala, že nová smernica prinesie aj úspory štátnemu rozpočtu.

„Namiesto veľkého počtu individuálnych konaní sa totiž bude môcť rozhodovať v jednom konaní začatom na základe kolektívnej žaloby,“ písalo ministerstvo hospodárstva v stanovisku k návrhu smernice.

Dieselgate: Komisia sa sťažuje na slabé práva spotrebiteľov

Európska exekutíva víta snahy Volkswagenu o posilnenie dôvery, výhrady má v oblasti záruk.

Proces prijímania novej legislatívy ny európskej úrovni odštartovala kauza Dieselgate. Spotrebitelia totiž v roku 2015 zistili, že im Volkswagen predal autá, ktoré mali pri bežnej prevádzke až 40-krát vyššie emisie než firma uviedla. Do áut totiž nainštalovala softvér, ktorý dokázal rozpoznať prebiehajúci emisný test a zmeniť správania auta, aby splnilo štandardy.

V USA, kde systém kolektívnych žalôb (class action lawsuits) funguje a umožňuje spojiť spotrebiteľov do jedného súdneho konania, zaplatil Volkswagen majiteľom takýchto áut až 25 miliárd dolárov.

V Európskej únii sa dodnes podarilo dospieť k úspešnému koncu iba v Nemecku, kde bude odškodnených 260 tisíc zákazníkov. V Európskej únii sa pritom predalo až 8,5 z 11 miliónov týchto áut. Spotrebiteľské organizácie sa snažia združiť spotrebiteľov aj v iných krajinách, šesť rokov po prevalení kauzy ale väčšina zákazníkov z EÚ dodnes náhradu škody nedostala.

Komisia predstavila prvý návrh smernice o kolektívnych žalobách v roku 2018, v rámci balíčka s názvom „Nová dohoda pre spotrebiteľov“. Ten prakticky nahrádza smernicu o súdnych príkazoch a umožňuje kolektívne žalovať firmu aj o náhradu škody. V centre legislatívneho procesu, ktorý trval dva roky, bola nutnosť vybalansovať dostupnosť pre spotrebiteľov s rizikom zneužívania žalôb.

Európsky výbor regiónov v procese otvoril aj tému náhrady škody, ktorá nespadá pod spotrebiteľské spory. Žiadali, aby mohli Európania súdiť firmy za poškodenia širšieho spektra práv, vrátane napríklad škôd na životnom prostredí.

Takto ambiciózna ale hotová smernica nie je. Aj keď spomína aj oblasť životného prostredia, týka sa to iba spotrebiteľských vzťahov. Môže ísť teda napríklad o žalobu podobnú Dieselgate, kde bude výrobca nesprávne informovať o energetických parametroch produktu alebo jeho dopadoch na klímu.

Európania ale nebudú mať garantovanú možnosť žalovať za náhradu škodu, ak firma napríklad znečistí vzduch alebo rieku. Eurokomisár Didier Reynders povedal, že smernica môže byť v budúcnosti rozšírená. Vzťahuje sa ale aj na porušenia GDPR, teda celoeurópskeho rámca na ochranu osobných údajov.

Členské štáty môžu vo svojich zákonoch zájsť aj ďalej a teda kolektívne žaloby za znečistenie životného prostredia alebo porušenie pracovnoprávnych vzťahov umožniť .

Pomáha spotrebiteľom s účtami za energie: Podomový predaj treba zakázať

Ľudia s najnižšími príjmami paradoxne platia za energie najviac, hovorí PETRA ČAKOVSKÁ zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. Nemajú totiž peniaze na zateplenie domov a zároveň sú najčastejšie vystavení klamlivým praktikám podomových predajcov. Tie štát podľa jej skúseností takmer nerieši.

Text smernice, ktorá vošla do platnosti 24. decembra 2020, dáva vo viacerých dôležitých bodoch voľnú ruku členským štátom. Proces transpozície teda môže výrazne ovplyvniť, ako budú kolektívne žaloby v krajine vyzerať. Zákonodarci teda majú neľahkú úlohu vybalansovať obavy zástupcov spotrebiteľov aj biznisu.

Podnikatelia považujú za najväčšiu prioritu, aby systém neskĺzol k súdnej šikane a aby Európa neimportovala americký systém.

„Cenovka amerického systému žalôb je dvakrát väčšia ako rozpočet EÚ a v 87 percentách prípadov nedostanú spotrebitelia nič,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Pedro Oliveira, Riaditeľ pre právne záležitosti organizácie BusinessEurope.

„Keďže smernica ponecháva v niektorých oblastiach veľkú voľnosť pri národnej legislatíve, je dôležité, aby sme zaviedli primerané, spravodlivé a vyvážené nástroje na ochranu práv spotrebiteľov. Neprimeraná ochrana spotrebiteľov na úkor obchodníkov môže viesť k zhoršeniu podnikateľského prostredia,“ hovorí Ďurček.

Spotrebiteľské organizácie zase požadujú, aby boli kolektívne žaloby čo najdostupnejšie. Podľa Čakovskej majú byť kolektívne žaloby tak dostupné, že umožnia vymáhať aj škodu vo výške desiatok eur.

„Je dôležité, aby národné vlády pri implementácii tejto smernice do národného právneho rámca spotrebiteľom zbytočne nekomplikovali možnosť združovať sa a hájiť svoje práva na súde ako skupina,“ myslí si Čakovská.

Komisia chce, aby spotrebitelia mohli spájať sily pomocou kolektívnych žalôb

Podľa nového návrhu Európskej komisie by mohli spotrebitelia kolektívne žalovať spoločnosti v záležitostiach, ktoré sa týkajú viacerých krajín Európskej únie. Svitla tak nádej aj pre slovenských majiteľov áut od Volkswagenu so zmanipulovaným softwarom.

Oprávnené subjekty, ktorým nejde o zisk

Prvým dôležitým rozhodnutím, ktoré čaká ministerstvo spravodlivosti, je otázka, kto bude môcť slovenských spotrebiteľov v kolektívnych žalobách zastupovať.

Smernica definíciu „oprávnených subjektov“ totiž v prípadoch, kedy žalujú domácu firmu, ponecháva na členské štáty.

Podľa Ďurčeka je dôležité, aby to boli „skutočne morálne a odborne spôsobilé subjekty“. V minulosti totiž podľa neho systém zneužívali združenia, ktoré vystupovali ako vedľajší účastníci v „tisícoch sporov“, často aj bez vedomia spotrebiteľa.

Členské krajiny ale môžu prevziať pravidlá, ktoré Únia určuje pre organizácie, ktoré chcú žalovať zahraničné firmy. Musí to byť právnická osoba s aspoň 12 mesačnými skúsenosťami s ochranou spotrebiteľov. Jej financovanie musí byť nezávislé a bez konfliktu záujmov, teda nemôžu byť platené konkurenciou firmy, ktorú žalujú. O štruktúre, cieľoch a aktivitách musia pravidelne a transparentne informovať.

V neposlednom rade musí mať neziskový charakter, čo by malo odstrániť možnú motiváciu nekalých firiem na žalobe zarobiť. Spoločnosť ochrany spotrebiteľov podporuje, aby Slovensko tieto pravidlá prevzalo aj pre domáce spory.

Súdy budú mať právomoc preskúmať, či sa zákaz financovania konkurenciou dodržiava, aj zmiesť zo stola „zjavne neopodstatnené“ žaloby ešte pred začiatkom konania.

Rozdelenie peňazí, o ktoré nikto nepožiada

Členské štáty tiež budú môcť rozhodnúť o tom, kam majú poputovať peniaze, ktoré budú od firmy vysúdené, ale spotrebitelia o ne nepožiadajú.

Jedna z možností je prenechať tieto zdroje spotrebiteľským organizáciám, ktoré ich môžu použiť na financovanie ďalších sporov. Toto sa však Slovenskej republike v roku 2018 nepozdávalo. V predbežnom stanovisku uviedla, že nepovažuje za spravodlivé, „aby náprava za stratu, hoci aj nepatrnú, ktorú utrpeli spotrebitelia v dôsledku nezákonného konania obchodníka, nebola rozdelená dotknutým spotrebiteľom, ale bola použitá na účel slúžiaci kolektívnym záujmom spotrebiteľov“.

Aj Oliveira je proti tomu, aby „zvyškové“ zdroje putovali združeniam, ktoré budú spotrebiteľov zastupovať, alebo ich právnikom či podporovateľom. „Odmena pre právnikov by tiež nemala závisieť od vysúdenej škody, ako sa to deje v USA,“ hovorí Oliveira.

Podľa BEUC ale tiež nie je spravodlivé, aby sa tieto peniaze vrátili do rúk obchodníkom. Treťou možnosťou je tieto peniaze poslať do nezávislého fondu, ktorý by nebol manažovaný spotrebiteľskými organizáciami, ale mohli by z neho žiadať o „granty“ na financovanie ďalších súdnych procesov. Takto to funguje napríklad v Kanade.

Dôležitým parametrom nového systému bude aj princíp „kto prehrá, ten platí“. Súdne trovy teda zaplatí v prípadne úspešnej žaloby firma, ktorá spôsobila spotrebiteľom škodu, a v prípade neúspešnej žaloby organizácia, ktorá žalobu podala. Povinnosť zaplatiť však nepadne na spotrebiteľov, ktorých by to inak mohlo odradiť od snahy vysúdiť náhradu škody.

Tu je podľa Čakovskej dôležité, aby bolo kolektívne konanie oslobodené od súdnych poplatkov, ako to dnes platí aj pri individuálnych žalobách spotrebiteľov.

Portugalsko sa napríklad rozhodlo obmedzovať risk pre spotrebiteľské organizácie aj tak, že v prípade ich prehry platia iba časť nákladov, medzi polovicou a desatinou. O presnej výške rozhoduje súd.

Opt-in alebo Opt-out

Členské štáty si musia zvoliť aj princíp, na základe ktorého budú spotrebitelia do sporov zapájaní. Možnosti sú dve. Zákazníci sa buď musia do žaloby iniciatívne prihlásiť (opt-in), alebo budú všetci zapojení automaticky, s možnosťou oznámiť, že o zapojenie nemajú záujem (opt-out). V druhom prípade by sa jednotliví zákazníci hlásili až v momente, keď už by bolo jasné, že náhradu škody získajú.

Zástupcovia biznisu preferujú opt-in systém. „Z našej súdnej praxe vyplynulo, že je vhodné, aby kolektívne žaloby boli umožnené len v mene toho, kto s tým vopred súhlasil,“ hovorí Ďurček. Tento systém dnes využíva väčšina členských štátov, ktoré už dnes majú možnosť kolektívnych žalôb.

Spotrebiteľské organizácie ale hovoria, že vyzývať spotrebiteľov k účasti v spore je finančne aj časovo náročné. „Procedúry opt-out sú výrazne efektívnejšie, než opt-in procedúry, takže je to dôležitá voľba,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Augusta Maciuleviciute, právnička z BEUC.

Podobné to vidí aj Čakovská. „Z aktuálneho prieskumu Agentúry Focus vyplýva, že povedomie slovenských spotrebiteľov o kolektívnych žalobách je veľmi nízke,“ hovorí.

„Naše doterajšie skúseností s kolektívnymi prípadmi potvrdzujú, že naši spotrebitelia sú skôr submisívni, neaktívni, čo sa uplatňovania ich práv týka, čo súvisí aj so sociálno-kultúrnymi aspektmi. Nie je u nás vybudovaná tradícia a návyk za svoje práva bojovať,“ myslí si Čakovská.

Niektoré členské štáty zvažujú prechod na opt-out systém práve preto, aby sa vďaka nemu vyriešili problémy s nízkym zapojením v rámci opt-in systému.

Smernica umožňuje aj zmiešaný systém, v rámci ktorého by o najlepšom prístupe pre danú žalobu rozhodol sudca. Takto to funguje napríklad v Belgicku alebo Slovinsku.

Havárie Boeingov môžu viesť k škandálu podobnému kauze Dieselgate

Podľa doterajších informácií za haváriu môže nespoľahlivý softvér lietadiel. Britská socialistická europoslankyňa tvrdí, že škandál môže prerásť do rozsahu kauzy automobilky Volkswagen, z roku 2015.

Na transpozícii legislatívy sa na ministerstve spravodlivosti už pracuje.

„Aktuálne prebiehajú analytické práce, pričom riešime najvhodnejšie nastavenie novej právnej úpravy,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. Nateraz ministerstvo nevie, či pôjde o nový zákon, alebo novelu existujúcich predpisov.

Predbežnú informáciu chce rezort zverejniť ešte tento rok a v pláne má predložiť návrh zákona na vládu v máji 2022. Transpozícia musí byť dokončená do 25. decembra budúceho roku. Zákon má byť platný od 25. júna 2023.

Podľa BEUC sú zatiaľ všetky členské krajiny iba v úvodných fázach preberania smernice.

„Pokiaľ vieme, najbližšie k transpozícii môže byť Luxembursko, kde existuje návrh zákona, ktorý už takmer spĺňa požiadavky smernice,“ hovorí Maciuleviciute. Aj tento návrh zákona však ešte bude vyžadovať niekoľko úprav.

V 19 krajinách EÚ, v ktorých funguje aspoň nejaká forma kolektívnych súdnych procesov, tiež musia rozhodnúť o tom, či ich upravia, aby spĺňali únijné požiadavky, alebo k tomu vytvoria nové procesy.