Advokátka na margo utečeneckých kvót: Ignorovať pravidlá, ktoré sa nám nehodia, je nebezpečné

Ilustračný obrázok: Súdny dvor EÚ [EPA-EFE/Julien Warnand]

Žaloba na Maďarsko, Českú republiku a Poľsko je podľa generálnej advokátky Súdneho dvora EÚ oprávnená. Ich jednostranné ignorovanie európskych pravidiel je podľa nej „prvým krokom k rozvratu“.

Európska komisia v roku 2017 zažalovala tri vyšehradské krajiny za to, že si nesplnili povinnosti podľa nariadení o premiestnení žiadateľov o azyl z leta 2015. Obe prijaté schémy – dobrovoľná aj povinná – mali pomôcť riešiť neúnosnú situáciu s vysokým počtom migrantov v Grécku a v Taliansku.

Nariadenie o tzv. povinných kvótach dokonca Slovensko spolu Maďarskom napadli na Súdnom dvore EÚ. Súd túto žalobu v decembri 2017 zamietol ako neopodstatnenú.

Z pohľadu Európskej komisie si Maďarsko, Česko a Poľsko ako jediné tri krajiny nesplnili povinnosť nahlásiť počty utečencov, ktorých boli pripravené, podľa schválenej schémy, prijať.

Utečenecké kvóty: V3 rozhorčili právne kroky Komisie, Klaus navrhuje czexit

Tri stredoeurópske krajiny upozorňujú, že relokácie nefungujú.

Slovensko sa rovnakej žalobe vyhlo vďaka tomu, že napriek pretrvávajúcej kritike kvót zo strany vlády a veľkej časti opozície, v tichosti premiestnilo a prijalo 16 žiadateľov, výlučne slobodné matky s deťmi.

Ako už bolo spomenuté, schémy premiestňovania boli dve. Jedna, dobrovoľná, počítala s prerozdelením odhadom 40 tisíc ľudí (100 pre Slovensko) a druhá, povinná, podľa ktorej sa malo prerozdeliť cca 120 tisíc ľudí (802 pre Slovensko).

Slovensko tvrdilo, že 16 ľudí prijalo na základe dobrovoľného záväzku. Európska komisia pri pravidelných správach o relokáciách schémy nerozlišovala a Slovensku zohľadnila aspoň tento príspevok k spoločnému úsiliu.

Vláda v komunikácii o utečeneckých kvótach zavádza

Nepresne hovorí o miere efektívnosti relokácií ako aj o tom, že platnosť povinnej schémy končí 27. septembra.

Maďarsko, Poľsko a Česko neprijali nikoho. Generálna advokátka súdneho dvora EÚ Eleanor Sharpston sa vo svojom právnom názore, ktorý súd zverejnil dnes, 31. októbra, plne stotožnila s argumentáciou Komisie.

Odmietla aj ich argument, že prijatie ľudí by im bránilo „plniť si svoje povinnosti s ohľadom na udržiavanie verejného poriadku a zabezpečovanie vnútornej bezpečnosti, teda v oblastiach patriacich do ich výlučnej právomoci“.

Advokátka pripomenula, že štáty mali po celý čas možnosť odmietnuť konkrétneho žiadateľa. Rozhodnutie udeliť alebo neudeliť medzinárodnú ochranu bolo takisto vždy na ich rozhodnutí.

Generálna advokátka hovorí, že právo Únie poskytuje členskému štátu spôsoby, ako ochraňovať svoje oprávnené záujmy. „Právo Únie však členskému štátu nedovoľuje kategoricky tieto povinnosti opomínať. Navyše oprávnený záujem členských štátov na zachovávaní sociálnej a kultúrnej súdržnosti možno účinne zabezpečiť inými menej obmedzujúcimi prostriedkami, než je jednostranné a úplné odmietnutie plniť si svoje povinnosti podľa práva Únie,“ uvádza Sharpston.

Prvý krok k rozvratu

Trojica krajín neurobila ani to, čo niektoré iné krajiny, ktoré mali s premiestňovaním problémy a síce, požiadali o dočasné pozastavenie týchto povinností. Rozhodnutie Maďarska, Poľska a Českej republiky nekonať v súlade s právom EÚ vyhodnocuje advokátka ako jednostranné a ide ešte ďalej.

V záverečných poznámkach zdôrazňuje, že dodržiavanie zásady právneho štátu zahŕňa plnenie si svojich vlastných právnych povinností.

„Opomínanie týchto povinností z dôvodu, že v konkrétnom prípade sa nehodia alebo nie sú populárne, je nebezpečným prvým krokom k rozvratu usporiadanej a organizovanej spoločnosti, ktorá sa spravuje zásadou právneho štátu,“ píše.

Tento „zlý príklad“ je podľa nej „osobitne zhubný v prípade, že ho dáva členský štát“.

Pripomína zásadu lojálnej spolupráce, podľa ktorej je každý členský štát oprávnený očakávať od ostatných členských štátov, že si budú plniť svoje povinnosti. Napokon poznamenáva, že zásada solidarity si niekedy nevyhnutne vyžaduje akceptovanie spoločného znášania bremena.

Názor generálnej advokátky nie je pre Súd záväzný, vo väčšine prípadov však rozsudok právny názor advokátov do značnej miery kopíruje.