Bulhari by radi videli pri azylovej reforme kompromis, Maďari hovoria, že je alarmujúci

Maďarský premiér Viktor Orbán s bulharským premiérom Bojkom Borisovom na bulharsko-tureckej hranici v roku 2016 [visegradpost.com]

Maďari tvrdia, že o reforme má hlasovať až Európsky parlament, ktorý vzíde z prvých eurovolieb od vypuknutia migračnej krízy.

Bulharské predsedníctvo v Rade Európskej únie chce vyriešiť spor okolo plánovanej reformy spoločnej európskej azylovej politiky novým kompromisným návrhom.

Prerozdeľovanie len ak bude situácia neúnosná

Podľa bulharskej ministerky pre predsedníctvo v Rade EÚ Liľany Pavlovovej návrh predpokladá automatické prerozdeľovanie utečencov v Únii len v prípade, ak by došlo k ich veľkému prílevu, aký nastal v roku 2015, informovala v sobotu agentúra DPA.

Podobný komponent obsahoval aj pôvodný nárvh Európskej komisie.

Reforma azylového systému sa kvótam nevyhne

Komisia navrhuje dve možnosti. Jedna je radikálna, druhá kontroverzná.

Pri menej výraznom príleve utečencov by bol na základe tohto plánu aktivovaný systém, ktorý by zaručoval intenzívnu podporu zasiahnutým krajinám na vonkajších hraniciach EÚ. Súčasne by členské štáty mohli dobrovoľne vyjadriť ochotu prijať utečencov, na čo by dostali aj financie od EÚ.

„Krajiny ako Taliansko a Grécko majú stále pocit, že sú nechávané bez pomoci,“ povedala Pavlovová v rozhovore pre DPA. Aj preto je podľa bulharskej ministerky veľmi potrebné, aby sa na summite EÚ koncom júna dosiahla zhoda. Dovtedy by mal byť návrh predmetom rozhovorov na nižších politických úrovniach.

Ťažiskom je ochrana hraníc

Pavlovová zdôraznila, že prerozdelenie je len jedným z bodov týchto návrhov. Ťažiskom sú podľa nej body týkajúce sa dobrej ochrany hraníc a rýchleho navracania ľudí, ktorí podľa predpisov EÚ nespĺňajú kritériá na udelenie ochrany, do krajín pôvodu.

Plánovaná reforma azylovej politiky Únie viazne od roku 2016 vzhľadom na spor okolo prerozdelenia utečencov v EÚ na základe možného systému kvót. Stredobodom je najmä otázka, ako možno pomôcť štátom mimoriadne zasiahnutým migračným prílevom.

Azylový systém EÚ: Úlohy sú jasné, hľadá sa konsenzus

Slovensko chce do decembra prediskutovať alternatívny návrh reformy európskeho azylového systému. Na domácej pôde zápasí s problémom integrácie utečencov a mentalitou „tranzitnej krajiny“.

Odpor neslabne

Európska komisia a krajiny ako Nemecko podporujú prijatie systému prerozdelenia, ktorý by zahŕňal povinnosť prijímať utečencov. Štáty ako Poľsko, Maďarsko a Česko však akékoľvek nútené prijímanie odmietajú, pripomína DPA.

Tieto štáty dostali podporu aj od nového rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, ktorý argumentuje, že ani samotní utečenci nie sú ochotní ísť do krajín ako Bulharsko, Rumunsko alebo Poľsko – a ak by ich tam aj nasilu dopravili, odišli by do Nemecka, Rakúska či Švédska hneď, ako by mohli.

Bulharsko v súčasnosti vedie rokovania o azylovej reforme ako predsednícka krajina v Rade EÚ. Cieľom je, aby bolo možné do konca jeho predsedníctva na sklonku júna oznámiť prelom.

Keď predsedníctvo v Rade EÚ prevezme od júla Rakúsko, nájdenie kompromisu bude pravdepodobne ešte ťažšie, domnieva sa Pavlovová. Vylúčiť podľa nej nemožno ani dohodu nezahŕňajúcu automatické prerozdeľovanie. Pripravení sme na všetky možnosti, dodala ministerka.

Ďalšie detaily však s ohľadom na prebiehajúce rozhovory odmietla poskytnúť.

Denník N – Nový azylový systém bude rozdeľovať utečencov aj trestať krajiny

Flexibilná solidarita patrí do koša, hovorí kľúčová europoslankyňa, Cecilia Wikströmová (ALDE).

Maďari: Je to pozvánka

Návrh riešenia bulharského predsedníctva ostro kritizuje Maďarsko. Podľa tamojšej vlády je alarmujúci a mimoriadne nebezpečný, pretože je opäť založený na povinnom prerozdeľovaní prisťahovalcov.

Podľa agentúry MTI to v Sofii povedal šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

„Bulharský návrh vlastne migrantom odkazuje, že ak ich príde dostatočne veľké množstvo, potom budú rozdelení v európskych krajinách,“ povedal Szijjártó, ktorý takýto návrh označil za pozvánku, čo je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Európy. Maďarský minister označil za neprijateľnú aj tú časť návrhu, v zmysle ktorej členské krajiny EÚ, ktoré dobrovoľne prijmú prisťahovalcov, budú mať nárok na európske zdroje.

Maďarsko naďalej odmieta kvóty, vláda to listom odkázala Komisii

Budapešť pri relokáciách neustúpi, Brusel čaká na výsledok právneho konania.

Maďarsko tiež tvrdí, že s kompromisom sa netreba ponáhľať do konca bulharského predsedníctva. Reforma by vraj mala počkať na zvolenie nového Európskeho parlamentu (voľby budú v máji 2019), kedže posledné eurovoľby sa konali ešte pred migračnou vlnou z roku 2015.