Čelíme nevídanému únosu štátu, povedala novinárka Holcová europoslancom

Rekonštrukcia vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači [TASR/Lukáš Grinaj]

Česká investigatívna novinárka a bývalý reportér RTVS vyjadrili v Európskom parlamente obavy o verejnoprávne médiá. Novinárske organizácie zase vyzvali na väčšiu spoluprácu novinárov.

Jeden z najúčinnejších nástrojov ochrany novinárov je ich vzájomná spolupráca. Zhodli sa na tom experti na slobodu tlače na híringu v Európskom parlamente. Podľa šéfa medzinárodného investigatívneho konzorcia Zakázané príbehy Laurenta Richarda treba nepriateľom slobody tlače ukázať, že aj keď zabijú novinára, nezabijú informáciu.

Híring sa konal v stredu 11. júla vo výbore pre občianske slobody. Predsedala mu holandská europoslankyňa Sophie in ´t Veld (ALDE), ktorá vedie Monitorovaciu skupinu pre právny štát. Tá vznikla v rámci výboru po vraždách maltskej novinárky Daphne Caruany Galiziovej a slovenského reportéra Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Skupina sa opiera o správy z návštev europoslancov na Malte na konci vlaňajška a na Slovensku na jar tohto roka.

Česká novinárka Pavla Holcová, ktorá spolupracovala s Kuciakom, europoslancov varovala, že v Česku a na Slovensku dochádza k „únosu štátu na úrovni, ktorú sme si nikdy nepredstavovali“. Bývalý reportér Rozhlasu a televízie Slovensko (RTVS) Matúš Dávid zase vyjadril obavy o nezávislosť tohto verejnoprávneho média pod novým vedením.

Híring mal aj neverejnú časť, ktorého sa zúčastnili predstavitelia Europolu a Eurojustu, ako aj maltských a slovenských orgánov vrátane Úradu špeciálnej prokuratúry a Policajného zboru SR.

Novinári sú dnes viac ohrození

„Vinníci zatiaľ neboli zatknutí, spravodlivosti nebolo učinené zadosť. Vrhá to veľký tieň na slobodu tlače v Európskej únii,“ povedala v úvode europoslankyňa in ´t Veld. „Je dôležité, aby sme tieto prípady nenechali ustúpiť do úzadia. Sú tu traja zavraždení ľudia, ale celkovo je tu aj dopad na prácu novinárov v Európe,“ povedala holandská europoslankyňa.

Podľa Toma Gibsona z novinárskej organizácie Výbor na ochranu novinárov „tri vraždy zvýraznili, že investigatívna žurnalistika a boj proti korupcii sú takmer to isté.“

Europoslanci zriadili skupinu pre monitoring právneho štátu

Skupina europoslancov sa zameria na korupciu a slobodu médií. Sledovať bude napríklad vyšetrovanie vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka.

Pred europoslancami vyzval na lepšiu ochranu novinárov. „Môžeme sa domnievať, že investigatívni novinári sú dnes viac ohrození, pretože ich práca sa stáva dôkladnejšou a citlivejšou, ich siete sa posilňujú. Toto môže sťažovať situáciu skorumpovaným politikom a zločineckým skupinám,“ analyzoval Gibson.

Zdôraznil, že sa treba pýtať, čo robiť, ak sa vyšetrovanie vrážd začne dotýkať zložiek členského štátu, ak je záujem štátu podobným záujmu možných páchateľov. „Môžu vtedy úrady hrať nezávislú a ochrannú úlohu (vo vzťahu k novinárom)?“ opýtal sa.

Ochrana pred inými hrozbami

Novinári podľa Gibsona potrebujú ochranu aj pred iným typom hrozieb.

„Mnohí novinári pracujú pod permanentným tlakom a autocenzúrou. Tieto hrozby sa ťažko identifikujú a na svetlo vychádzajú nepravidelne,“ povedal europoslancom Gibson. Príkladmi sú podľa neho psychologické násilie, zastrašovanie, obťažovanie, ohováračské kampane, trollovanie, či hrozba žalôb.

Europarlament volá po ochrane médií pred účelovými žalobami

Podmienky, v ktorých pracujú novinári v EÚ, sa zhoršujú, konštatuje uznesenie Európskeho parlamentu. Europoslanci znovu odsúdili vraždu Jána Kuciaka.

Gibson poukázal, že aj Caruana Galiziová bola pred svojou smrťou ohováraná a izolovaná predstaviteľmi maltskej vlády. Navyše musela strpieť súdne procesy, jej rodine sa vyhrážali a psov, ktoré im patrili, zabili.

Expert z Výboru na ochranu novinárov skonštatoval, že Európska únia „nemá čarovnú paličku“, aby lepšie chránila novinárov. Právomoci v tejto oblasti majú najmä členské štáty.

Únos štátu v Česku a na Slovensku

Cez videohovor vstúpila do diskusie šéfka Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku Pavla Holcová.

„Zvykla som žiť v krajine, ktorá patrila medzi špičku v oblasti slobody tlače. To už neplatí,“ povedala v úvode svojho vystúpenia Holcová. „Čelíme únosu štátu (state capture) na úrovni, ktorú sme si nikdy nepredstavovali, aj keď sme členskými štátmi Európskej únie,“ povedala s tým, že hovorí o Česku aj Slovensku.

Rezolúcia o Slovensku prešla, dvaja slovenskí europoslanci hlasovali proti

Slovenskí členovia frakcie európskych socialistov nenašli zhodu na uznesení o slobode tlače. Boris Zala hlasoval za, Vladimír Maňka a Monika Smolková proti. Monika Beňová nehlasovala.

„Musíme sa vyrovnať so strachom, ktorý nás dosť paralyzuje,“ zhodnotila Holcová.

Podotkla, že sa zmazávajú hranice medzi politickými stranami a organizovaným zločinom. Pripomenula tiež hanlivé a zastrašujúce výroky českých a slovenských politikov na adresu novinárov, ako aj konflikt záujmov Andreja Babiša, ktorý je zároveň českým premiérom a vlastníkom médií.

Spoločnosť novinárom nerozumie

Politici sa podľa Holcovej snažia získať väčšiu kontrolu nad verejnoprávnymi médiami. „Toto sa už deje na Slovensku a v Poľsku. Aj v Českej republike sú takéto tendencie,“ zdôraznila.

Novinári v regióne majú podľa nej veľmi obmedzené prostriedky na obranu. Jedným z nich je spolupráca a pokračovanie v práci kolegov, ktorí boli umlčaní.

Vo svojej ochrane sa musia tiež spoliehať na spoločnosť. „Ale dnes sa zdá, že spoločnosť nechápe hodnotu nezávislej žurnalistiky. Ak raz máme internet a Facebook, zdá sa nám, že už nepotrebujeme novinárov,“ vyjadrila sa Holcová.

Europoslancov informovala, že pre jej prácu musí mať jej rodina policajnú ochranu. „Naozaj čelíme kríze žurnalistiky v našom regióne. Možno ju potrebujeme, aby spoločnosť pochopila hodnotu nezaujatej žurnalistiky a informácií, ktorá v niektorých prípadoch stála život investigatívnych novinárov,“ povedala česká reportérka.

Kritika slovenskej polície

Slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EĽS) sa Holcovej opýtal, či 16. júla zverejní ďalší článok, na ktorom pracovala so zavraždeným Jánom Kuciakom, ako bolo avizované.

Holcová odpovedala, že zverejnenie článku muselo byť odsunuté. „Nemali by ste očakávať, že naozaj odhalíme, čo sa stalo, pretože my nie sme vyšetrovatelia, polícia. Chceme len zverejniť ďalší článok, na ktorom sme pracovali a ktorý ukazuje stav organizovaného zločinu na Slovensku,“ vysvetlila Kuciakova kolegyňa. V odpovedi na otázku iného europoslanca Holcová povedala, že považuje „za veľký problém, že nás majú chrániť rovnaké inštitúcie, o ktorých my robíme investigatívu“.

Rezolúcia o Slovensku: Európsky parlament „dôrazne odporúča“ medzinárodný vyšetrovací tím

Mal by ho viesť Europol a mal by mať plný prístup k vyšetrovaciemu spisu. Je to jedno z odporúčaní v uznesení Európskeho parlamentu v súvislosti so situáciou na Slovensku po vražde Jána Kuciaka.

Česká reportérka navyše kritizovala vyšetrovanie Kuciakovej vraždy a afér, na ktoré poukázal. „Vyšetrovanie jeho vraždy prináša oveľa viac otázok ako odpovedí,“ povedala Holcová. „Najviditeľnejšou vecou, ktorú vyšetrovatelia z pohľadu verejnosti urobili, bolo zhabanie môjho telefónu. Navyše nikdy poriadne nevysvetlili, prečo potrebovali telefón a dáta,“ povedala česká reportérka.

Holcová neverí, že polícia si robí svoju prácu v tomto prípade dobre. „Možno, že majú také citlivé informácie, že sa o ne nechcú podeliť s verejnosťou. Ale zatiaľ nie sú žiadne nové informácie o možných motívoch vraždy alebo o vývoji vyšetrovania.“

V RTVS sa začala autocenzúra

Matúš Dávid, ktorého RTVS po niekoľkých rokoch prepustila zo dňa na deň, povedal, že po skúsenostiach v Maďarsku či Poľsku sa obáva o verejnoprávne médium aj na Slovensku. On a ďalší kolegovia, ktorí boli vyhodení alebo podali výpoveď, podľa Dávida „chceli včas upozorniť na možné hrozby“.

„Zarazilo nás a boli sme veľmi prekvapení, keď začiatkom tohto roka aj rozhodnutím generálneho riaditeľa vedenie spravodajstva zrušilo jedinú televíznu investigatívnu reláciu Reportéri. Nevideli sme dôvod na to, aby ju zrušili,“ povedal Dávid europoslancom.

Úrad OLAF tuší podvod s agrodotáciami na Slovensku. Začal oficiálne vyšetrovanie

Prácou zavraždeného novinára Jána Kuciaka sa oficiálne začal zaoberať aj Európsky úrad pre boj proti podvodom. Podľa slovenského premiéra Petra Pellegriniho však nejde o nič výnimočné. 

Ďalším prekvapením podľa Dávida bolo odvolanie bývalého vedenia rozhlasového a televízneho spravodajstva. „Nahradili ho bývalými politickými hovorcami,“ opísal bývalý reportér verejnoprávneho média. „Odišli skúsení novinári, ktorí pozdvihli dôveryhodnosť aj sledovanosť, ale nahradili ich bývalí hovorcovia s konfliktom záujmov. A tento svoj viacrozmerný konflikt záujmov nijako nevyriešili,“ kritizoval vedenie.

Dávid priznal, že šéfredaktori im nikdy neprikazovali, ako majú informovať o jednotlivých politických stranách. „Vytvorila sa však atmosféra strachu, nedôvery, ktorá môže vyústiť – a v niektorých prípadoch už aj vyústila – do autocenzúry. Nie sme svedkami cenzúry, ale autocenzúry,“ zdôraznil slovenský novinár.

Spoločnosť mohla urobiť viac

Dávid vysvetlil, že novinárom chýbala istota, že sa ich šéfovia zastanú. „Stali sme sa svedkami toho, že nás priamo naši šéfovia na sociálnych sieťach očierňovali,“ opísal.

„Obávame sa spolitizovania televízie, že budú prehliadané hrozby hoaxov, falošných správ, konšpirácií a dezinformácií. Mám veľké obavy, že súčasné vedenie im nie je schopné čeliť,“ povedal Dávid europoslancom. Navyše ho mrzí, že v slovenskej spoločnosti sa nezdvihla väčšia vlna na obranu RTVS.

Šéfa PPA Kožucha grilovali v Európskom parlamente

Rokovanie výboru Európskeho parlamentu pre rozpočet nadviazalo na správu vyšetrovacej komisie, ktorá na Slovensko prišla po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Dávid sa vyjadril skepticky o schopnosti verejnoprávneho média robiť investigatívnu žurnalistiku. „Slovenská televízia taká nie je a ani tak skoro nebude.“

Talianska europoslankyňa Barabara Spinelliová (GUE/NGL) z krajne ľavicovej politickej frakcie podotkla, že otázky autocenzúry a ohrozenia verejnoprávnych médií sa netýkajú len Slovenska, Poľska či Maďarska. „Je to obrovský problém aj v Taliansku,“ povedala Spinelliová. Španielska europoslanykňa Maite Pagazaurtundúa Ruizová (ALDE) zase novinárov uistila, že pre ich ochranu „pripravíme nevyhnutnú legislatívu“.

Investigatíva sa nesmie zastaviť

Jej slovenský kolega Branislav Škripek (OĽaNO, ECR) a holandská kolegyňa int´ Veld sa Dávida opýtali, či vidí zmeny v rétorike a správaní politikov po výmene slovenskej vlády. „Peter Pellegrini komunikuje smerom k novinárom oveľa umiernenejšie,“ zhodnotil slovenský novinár.

Pripomenul však prípad zastrašovania investigatívneho novinára denníka SME Adama Valčeka. Ak novinári ako on práve nečelia útokom politikov, čelia útokom zo strany mocných a bohatých ľudí či oligarchov prepojených na politické strany, podčiarkol Dávid. „Potrebujeme zlepšiť kvalitu diskusie a vrátiť novinárom rešpekt,“ skonštatoval.

Europoslanci: Vnímame nedôveru slovenskej verejnosti k štátu

Vedúci misie Európskeho parlamentu na Slovensku naznačili, že európske inštitúcie sa budú musieť bližšie pozrieť na tunajšie čerpanie eurofondov. Podporili tiež celoeurópske opatrenia na ochranu novinárov.

Šéf medzinárodného investigatívneho konzorcia Zakázané príbehy (Forbidden Stories) Laurent Richard informoval o troch cieľoch svojej organizácie, ktorá pokračuje v investigatívnej práci Daphne Caruany Galiziovej. Prvým cieľom je dosiahnuť ochranu informácií.

„Ak chránime informáciu, chránime novinára. Keď zomrie novinár v Mexiku alebo na Malte, ostáva po ňom investigatíva, ktorá musí pokračovať a nesmie sa zastaviť,“ vysvetlil. Druhým cieľom je poslať odkaz nepriateľom tlače. „Povedať im, zabili ste posla, ale nezabijete posolstvo,“ Richard. Tretím cieľom je zastaviť beztrestnosť páchateľov na Slovensku a v ďalších krajinách, či už ide o daňové podvody alebo korupciu.

Novinári sú ohrození v polovici Únie

„Nikdy sme si nemysleli, že náš prvý projekt sa bude odohrávať v Európe. Mysleli sme si, že začneme v Latinskej Amerike či v Ázii,“ zhodnotil Richard.

Opísal, ako konzorcium pokračovalo v práci Caruany Galizovej. Sťažoval sa však na „absolútne ticho zo strany maltskej vlády, ktorá nechcela odpovedať na naše otázky“.

Liberálka in 't Veld o Slovensku: Naše zistenia sú alarmujúce

Členka delegácia europarlamentu, ktorá navštívila Slovensko, hovorí, že našli národ, ktorý je v šoku, traumatizovaný a nahnevaný.

„Spolupráca je najdôležitejším nástrojom ochrany,“ uzavrel Richard.

Elda Brogiová z Centra pre pluralitu médií na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii informovala, že vo vlaňajšom hodnotení odhadliriziko ochrany novinárov ako „stredné “ v 13 členských štátoch Európskej únie z 28. To znamená, že reportéri tam pracujú v zlých podmienkach alebo sú ohrozovaní. Vlani podľa nej 12 krajín ohlásilo prípady ohrozovania novinárov a 12 ďalších ohlásilo prípady ohrozovania aj útokov.