Členské štáty nedodávajú dostatok informácií o tom, ako bojujú s COVID-19

Eurokomisárka pre zdravie Stella Kyriakides (R) a európsky komisár pre krízový manažment Janez Lenarčič. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Členské štáty neposkytujú toľko informácií o situácii v súvislosti s COVID-19, ako by si Európska komisia predstavovala. Ohrozuje to snahu o harmonizovanie postupov počas druhej vlny pandémie.

„Ľutujeme, že členské štáty nás dostatočne neinformujú. Naliehame na nich, aby nás informovali o ich súčasnom stave a aby nás požiadali o hocijakú pomoc v prípade, že ju potrebujú,“ konštatoval pre EURACTIV.com zdroj z prostredia európskych inštitúcií.

Komisia víta pokrok pokiaľ ide o spoločný prístup k testovaniu na COVID-19, stále jej chýbajú dáta na vytvorenie celkového obrazu o stave testovania, nemocničných kapacitách či sledovaní kontaktov infikovaných.

„Je nesmierne dôležité, aby členské štáty udržiavali a zväčšovali svoje kapacity z hľadiska testovania a sledovania kontaktov nainfikovaných,“ uviedol ďalej predstaviteľ EÚ.

„Všetci občania, vrátanie mladých, ktorí tvoria väčšiu skupinu infikovaných ako počas prvej vlny, musia pochopiť, že sme pandémiu ešte neprekonali“, dodal.

Nedostatok informácii o situáciách a potrebách členských štátov počas prvej vlny pandémie vyústil do takmer nekontrolovateľnej situácie. Podľa väčšiny pozorovateľov pandémia prekvapila všetkých, takže je pochopiteľné, že členský štáty neboli dobre pripravené. Teraz sa však predpokladá, že členské štáty sú na druhú vlnu pripravené lepšie.

Remišovej ministerstvo už vie, ako využije nové eurofondy na boj s COVID-19

Väčšinu dodatočných eurofondov z plánu obnovy EÚ chce ministerstvo regionálneho rozvoja využiť na kurzarbeit a mzdy pre ľudí z najpostihnutejších sektorov, ako kultúra a šport. Dodatočné peniaze dostanú aj samosprávy na investície do dopravy. 

Komisia členským štátom: Pripravte sa  

aktualizovanej správy o rizikových oblastiach Európskej únie a Veľkej Británie, ktorú minulý týždeň vydalo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) vyplýva, že situácia je obzvlášť vážna v Španielsku, Rumunsku, Bulharsku, Chorvátsku, Maďarsku, Česku a na Malte.

V reakcii na správu komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakides varuje členské štáty, aby sa čo najlepšie pripravili na nárast prípadov.

„Toto môže byť naša posledná šanca zabrániť scenáru prvej vlny,“ upozorňuje komisárka.

„Nikto nemohol tušiť, že v Európe bude ohnisko nákazy počas prvej vlny také veľké,“ povedal komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič a pripomenul, že EÚ nabádala členské štáty, aby sa lepšie pripravili už od januára, kedy sa pandémia vyskytla v Európe prvýkrát.

„Nemáme predstavu o núdzových plánoch členských štátov. Nie sme si istí, či ich súčasné stratégie im umožnia prekonať druhú vlnu bez ďalšieho lockdown-u,“ konštatuje informovaný zdroj.

Vakcína proti Covid-19 si v Únii vyžiada vyše miliardy striekačiek a ihiel

Očakávaný príchod účinnej látky proti novému typu koronavírusu na jednotný trh EÚ môže ohroziť nedostatok vhodných injekčných striekačiek a ihiel. Únia plánuje spoločné nákupy.

Viacerí analytici tvrdia, že opätovné zavedenie lockdown-u na spomalenie druhej vlny nie je na programe dňa. O to ťažšie bude druhú vlnu zvládnuť, ak členské štáty nebudú dostatočne komunikovať svoju situáciua potreby Komisii.

Spoločný postup na zabezpečenie zdravotníckeho materiálu

Komisia rozbehla spoločný projekt, ktorého cieľom je zabezpečiť potrebný počet lekárskych pomôcok pre jednotky intenzívnej starostlivosti. Ide najmä o dodávky analgetík, antibiotík, svalových relaxátorov, anestetík, resuscitátorov a ostatných liekov. Na tomto projekte spolupracuje dokopy 15 krajín, z toho desať sú členské štáty EÚ.

Komisia oficiálne spustila projekt 17. septembra po tom, ako úspešne otestovala jeho pilotnú verziu. „Plánujeme informovať firmy o výsledkoch pilotného testovania. Domnievame sa, že koncom septembra s nimi podpíšeme prvé zmluvy“, poznamenal zdroj z prostredia EÚ. Komisia je otvorená spustiť podobné projekty v budúcnosti v prípade potreby alebo záujmu zo strany členských štátov.