COVID-19: Nemecko volá po Marshallovom pláne pre Španielsko a Taliansko, varujú pred rozpadom Únie

Na archívnej snímke bývalý nemecký minister zahraničia Joschka Fisher. [EPA/Stephen Chernin]

Bývalí nemeckí ministri zahraničných vecí apelujú na špeciálnu pomoc pre členské štáty Únie, ktoré pandémia najviac zasiahla. Pred koronadlhopismi uprednostňujú iný plán na zlepšenie hospodárskej budúcnosti dotknutých krajín.

Portál EURACTIV.SK vás pravidelne informuje o najdôležitejších udalostiach v súvislosti s COVID-19 v EÚ. Ďalšie články k téme nového koronavírusu nájdete na tejto linke

MADRID

Počet obetí klesá. Španielska vláda má v úmysle predĺžiť núdzový stav v krajine do 26. apríla. V Španielsku zatiaľ denný počet úmrtí klesá. Miestne orgány oznámili v sobotu, 4. apríla, 809 mŕtvych ľudí, čo je najnižší denný prírastok za posledný týždeň. Celkový počet mŕtvych je v krajine 11 734, naďalej tak patrí spolu s Talianskom a USA k najviac zasiahnutým krajinám.

LISABON

Komisia sa musí zapojiť do boja. Bývalý viceprezident Európskej centrálnej banky, Vítor Constânciou, uviedol, že najrýchlejšou a najúčinnejšou hospodárskou reakciou Európskej únie na krízu spôsobenú koronavírusom by bolo zadĺženie samotnej Európskej komisie. Podľa bývalého guvernéra táto možnosť „zapadá“ do súčasných rozpočtových pravidiel Únie, a to podľa doložky o mimoriadnych udalostiach uvedenej v článku 122, v Zmluve o EÚ, ktorý stanovuje, že “ak členský štát má alebo mu hrozia závažné ťažkosti spôsobené prírodnými katastrofami alebo výnimočnými udalosťami, ktoré sú mimo jeho kontroly, môže Rada za určitých podmienok na návrh Komisie rozhodnúť o poskytnutí finančnej pomoci Únie dotknutému členského štátu. Predseda Rady informuje o prijatom rozhodnutí Európsky parlament.” Podľa bývalého viceprezidenta by sa týmto spôsobom mala do boja proti pandémii zapojiť práve Európska komisia.

Takmer 32 tisíc portugalských spoločností už požiadalo o zjednodušené prepúšťanie, čo je mechanizmus na ochranu pracovných miest zavedený na podporu spoločností počas pandémie. Podľa údajov z februára má ísť až o 552 tisíc pracovníkov, medzi ktorými je až 98 percent pracovníkov v oblasti kultúry, ktorí „zrušili“ pracovné miesta, pričom 33 percent z nich je bez práce viac ako mesiac. V piatok, 3. apríla, o tom informovala Únia hudobníkov a pracovníkov audiovízie.

BERLÍN

Nie eurobondy, radšej Marshallov plán. Bývalí nemeckí ministri zahraničných vecí prišli s nápadom Marshallovho plánu pre Španielsko a Taliansko. Joschka Fischer (Zelení) a Sigmar Gabriel (SPD) totiž varovali, že koronavírus môže prehĺbiť rozdelenie Únie, ktoré môže prispieť k jej úplnému rozpadu.

Plán, ktorý by bol smerovaný krajinám najviac postihnutých vírusom, zahŕňa tri kroky: poskytovanie pohotovostnej pomoci, financovanie prostredníctvom strednodobého a dlhodobého európskeho úveru a vytvorenie inovačného programu na zlepšenie hospodárskej budúcnosti. Fischer a Gabriel osobitne vyzvali Nemecko, aby sa na tomto pláne zúčastnilo namiesto podpory niečoho, čo sa zdá byť v Únii zatiaľ reálnejším scenárom, a teda pokračovanie „ideologického sporu medzi severnou a južnou Európu v otázke eurobondov, resp. koronových dlhopisov“.  Varovali že Taliansko a Španielsko v prípade, že sa členské štáty nedohodnú na adekvátnej pomoci Európe, predovšetkým Nemecku, nezabudne, že ich v týchto ťažkých časoch nepodržala.

Bavorský predseda vlády Markus Söder (CSU) obhajuje paušálne zníženie daní. Tvrdí, že popri prvých krokoch v rámci balíka na obnovu ekonomiky musí ísť vláda ešte ďalej a poskytnúť ekonomické stimuly. Nemecká vláda musí najmä kvôli pravdepodobnému poklesu zahraničného dopytu po nemeckom tovare stimulovať domáci trh a to najmä cez „celkovo nižšej dane z príjmu, aby čo najviac zamestnancov malo vo vreckách veľa peňazí“.

Prvé výzvy na korona eurofondy sa môžu vyhlásiť už budúci týždeň

Podľa úradu podpredsedníčky vlády je možné na boj s ochorením COVID-19 použiť aj peniaze z eurofondov, ktoré už boli zazmluvnené. Úrad to bude zvažovať v prípade projektov, ktoré „znesú odklad, respektíve ich pozastavenie nespôsobí zásadné škody“.

HELSINKI

Príklad z Kórejskej republiky. Fínsky Inštitút zdravia zvažuje nový prístup k riešeniu situácie s koronavírusom. Ide o tzv. hybridnú stratégiu, ktorá by najprv dostatočne zablokovala šírenie vírusu a následne by bolo možné postupné odstraňovanie obmedzení, ktoré by sa dosiahlo rozsiahlym testovaním a sledovaním pohybu a sociálnej siete infikovaných. Tento model je veľmi podobný tomu, ktorý zvolili v Južnej Kórei. V určitom okamihu by model mohol podľa inštitútu začať fungovať aj vo Fínsku. Vláda sa k týmto plánom nevyjadrila a neuviedla ani predbežný harmonogram. Avšak skôr či neskôr, rovnako ako v ostatných členských štátoch Únie, sa budú musieť aj v Nórsku rozhodnúť, čo ďalej a to najmä v dileme medzi ochranou zdravia a naštartovaním ekonomiky. Dôsledky masovej nezamestnanosti totiž môžu trvať jednu generáciu. V nedeľu bol počet nových prípadov v Nórsku 1927 a počet mŕtvych 28.

SOFIA

Preprava zdravotníkov nie je fér. Bulharský premiér Bojko Borrisov reagoval na vyjadrenie Európskej komisie o uľahčení pohybu sezónnych pracovníkov a označil to za „nespravodlivé“. O charterových letoch, ktoré majú vziať bulharských zdravotníkov do Rakúska uviedol, že keď sa títo zdravotníci vrátia domov, prinesú späť nákazu a Bulhari na to doplatia.

Počet potvrdených nakazených bol v sobotu 4. apríla 503, celkový počet úmrtí je 17. Vedúci krízového štábu uviedol, že prísne opatrenia majú svoje pozitíva a nárast nových prípadov je pomalý.

BUKUREŠŤ

Blokáda mesta. V sobotu, 4. apríla, vláda zablokovala druhé mesto v Rumunsku. Ide o 12 tisícové mesto Tandarei, asi 150 kilometrov od Bukurešti. Počet nakazených v meste stúpol z dôvodu, že ľudia nerešpektovali pravidlá karantény a izolácie. Pohyb osôb a preprava do a z mesta sú zakázané, výnimkou je len nákladná doprava pre miestne továrne a zásobovanie obyvateľstva.

Rumunsko na 14 dní pozastaví od nedele, 5. apríla, lety do a z Rakúska, Belgicka, Švajčiarska, Holandska, Británie, USA, Turecka a Iránu, pretože tieto krajiny sú teraz klasifikované ako „červené zóny“ podľa rumunskej vlády v rámci nákazy koronavírusu. Lety do Talianska, Španielska, Nemecka a Francúzska boli pozastavené skôr. Chartrové lety zdravotníkov sú povolené za predpokladu, že sú povolené aj cieľovými krajinami.

Podľa posledných informácií z piatku, 3. apríla, je v krajine viac ako desať percent celkového počtu nakazených medzi zdravotným personálom. Konkrétne ide o 474 prípadov, z toho dve tretiny v Suceave, v meste na severovýchode Rumunska. Mesto Suceava bolo úplne uzamknuté kvôli vysokému počtu infikovaných ľudí, pričom hlavná nemocnica bola najväčším ohniskom nákazy v meste.