COVID-19: V Maďarsku rastie domáce násilie, pražský súd vracia vláde nariadenia

Poľský prezident Andrzej Duda odpovedá na otázky počas online podujatia (23. apríl 2020). [EPA-EFE/Wojciech Olkusnik]

Európska komisia má obavy o poľské prezidentské voľby. Slovinci a Chorváti diskutujú, ako sa postaviť k letnej sezóne.

Portál EURACTIV.SK vás pravidelne informuje o najdôležitejších udalostiach v súvislosti s COVID-19 v EÚ. Ďalšie články k téme nového koronavírusu nájdete na tejto linke

Komisia má obavy o legitimitu poľských prezidentských volieb.

Európska komisia sa obáva, že májové prezidentské voľby v Poľsku nebudú spĺňať medzinárodné štandardy. Povedal to vo štvrtok eurokomisár pre spravodlivosť a spotrebiteľov Didier Reynders, píše agentúra DPA. „Ak sa prezidentské voľby (v Poľsku) uskutočnia za aktuálnych okolností, môže sa stať, že to nebude spĺňať niekoľko medzinárodných štandardov,“ povedal Reynders na zasadnutí výboru Európskeho parlamentu citujúc vyhlásenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Prezidentské voľby v Poľsku sú naplánované na 10. mája a prípadne druhé kolo by malo konať o dva týždne neskôr. Takmer celá poľská opozícia a väčšina Poliakov vzhľadom na epidémiu nového koronavírusu už dlhý čas apeluje na odloženie volieb. Prezident Andrzej Duda a s ním spriaznená vládna strana PiS sú proti, pretože voľby v májovom termíne takmer určite garantujú znovuzvolenie súčasnej hlavy štátu, a to zrejme už v prvom kole. Vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) začiatkom apríla v parlamente presadila schválenie zákona zavádzajúceho hlasovanie poštou ako jediný spôsob odovzdania hlasu voliča. V súlade s poľskou ústavou je pritom zmeny vo volebnom zákone možné robiť najneskôr šesť mesiacov pred termínom hlasovania. Reynders uviedol, že zmeny vo volebnom zákone tesne pred plánovaným termínom volieb sú v rozpore so smernicami Benátskej komisie. Tá odporúča, aby sa takéto zmeny implementovali najneskôr rok pred voľbami. V súčasnej situácii pandémie koronavírusu je navyše takmer nemožné uskutočniť predvolebnú kampaň, dodal.

PARÍŽ

Otázniky o konci obmedzení vo Francúzsku. Výsledkom opatrení proti šíreniu koronavírusu vo Francúzsku, ktoré vláda zaviedla od 16. marca, je podľa štúdie je 60 tisíc zachránených životov. O tom, ako bude vyzerať ich uvoľňovanie obmedzení, ktorého začiatok je naplánovaný na 11. mája, je ale v krajine veľa otázok. Školy by sa mali začať postupne otvárať, rodičia ale  zatiaľ nie sú povinní svoje deti do škôl poslať. Nosenie ochranných rúšok na tvári bude povinné vo verejnej doprave. Nie je jasné, nakoľko bude možné cestovať medzi francúzskymi regiónmi alebo dokonca cez hranice. Vo Francúzsku počas pandémie došlo takmer k 22 tisíc úmrtiam, ekonomika skolabovala a na predmestiach niektorých miest panuje vážne sociálne napätie. Prístup k potravinám je tam vážny problém aj napriek tomu, že samosprávy sa snažia o  distribúciu jedla. Vláda plánuje kompenzovať najmä pre rodiny s deťmi cez zvýšenie sociálnych príspevkov, táto pomoc ale podľa všetkého nedorazí skôr ako na konci mája.

VIEDEŇ

Obavy z aplikácie. Vládna koalícia ÖVP a zelených predložila do parlamentu novely niektorých zákonov o opatreniach počas koronakrízy. Podľa novej úpravy nude možné vylúčiť „isté skupiny ľudí“ z podujatí. Opoziční sociálni demokrati (SPÖ) sa obávajú, že to v praxi bude znamenať zamedzenie prístupu ľudom, ktorí nebudú mať nainštalovanú mobilnú aplikáciu na sledovanie šírenie koronavírusu. Kancelár Sebastian Kurz už skôr odmietol, že by aplikácia mala byť povinná. Nový zákon umožní „skríning“ istých oblastí a skupín, ktoré by mohli byť špeciálne postihnuté vírusom. Účasť na takýchto skríningoch má byť dobrovoľná.

COVID-19: Pápež sa modlí za jednotu Únie, europoslanci žiadajú pomoc pre kultúru

Nemecko pozná odhad výpadku verejných financií na budúci rok, napriek tomu hovorí o vyššom príspevku do spoločného európskeho rozpočtu. 

PRAHA

Niektoré koronaopatrania vyhlásil súd za nezákonné. Mestský súd v Prahe zrušil (23. apríla) niekoľko opatrení českého ministerstva zdravotníctva. Týka sa to opatrení o voľnom pohybe osôb, maloobchode a službách. Problémom je, že ich vydalo ministerstvo zdravotníctva, ktoré na to ani počas mimoriadneho stavu podľa súdu nemá samostatne právomoc. Súdu tiež nestačili zdôvodnenia tak zásadných zásahov do osobných slobôd. Kabinet premiéra Babiša má čas do pondelka, aby tieto opatrenie prijal opätovne a zákonne na vláde.

BUDAPEŠŤ

Domáce násilie rastie aj keď zločinnosť klesá. Počet prípadov domáceho násilia dosiahol v Maďarsku počas mesiaca marec rekordné čísla. Podľa portálu g7.hu počet prípadov narástol o 50 percent v porovnaní s mesačným priemerom za posledné roky. Štatistiky zachytávajú aj nárast prípadov sexuálneho násilia (17 percent) v porovnaní s priemernými hodnotami. Celkový počet trestných činov je pritom v krajine za marec nižší. „Vláda sa drží nulovej tolerancie v tejto otázke“ (domáceho násilia, pozn. red), povedal hovorca vlády s tým, že infraštruktúra pre pomoc obetiam stále funguje a obmedzenia pohybu sa netýkajú ľudí, ktorí v takýchto prípadoch vyhľadávajú pomoc.

ZÁHREB a ĽUBĽANA

Čo s turizmom? Slovinský minister hospodárstva Zdravko Počivalšek a jeho chorvátsky partner, minister Gari Cappelli, sa stretnú budúci týždeň, aby hovorili o opatreniach pre podporu turizmu. Podľa slovinských novín Delo sa chorvátsky premiér Andrej Plenkovič už o možnosti otvorenia hraníc pre turistov počas leta rozprával so slovenským premiérom Janezom Janšom. Posledné roky sú po Nemcoch Slovinci najväčšou skupinou turistov v Chorvátsku.

Chorvátska vláda prijala vo štvrtok uznesenie o obnovení niektorých častí ekonomiky. Uvoľnenie opatrení je podľa premiéra Andreja Plenkoviča dôležité pre normalizáciu života. „To ale neznamená, že môžeme stratiť ostražitosť,“ povedal. Uvoľňovanie bude rozdelené na tri fázy so začiatkom 27. apríla.