Diskusia: Strata dôvery posilňuje antidemokratické tendencie

Testovacie vakcíny proti COVID-19 v Austrálii. [EPA-EFE/David Mariuz]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Európska noc výskumníkov 2020

Kríza spôsobená pandémiou zosilnila trend vytrácajúcej sa dôvery vo verejné inštitúcie, ale aj vedu, hovoria v diskusii Ladislav Miko a Michal Vašečka. Práve spoločenskú dôveru a vedu však potrebujeme, ak chceme prekonať omnoho vážnejšie krízy.

Hoci už máme prvé vakcíny proti COVID-19, problém pandémie to vôbec nemusí riešiť. Prekážkou je nízka dôvera – prieskumy ukazujú, že veľká časť populácie v mnohých krajinách s vakcináciou váha, alebo ju odmieta.

Tento problém má aj Slovensko. Určite zaočkovať sa dá podľa prieskumov len asi tretina ľudí. Nepomáha ani to, že sa niektorí politici stavajú k očkovaniu nejednoznačne, prípadne ho odmietajú.

Je strata dôvery dôsledkom neistoty, ktorú priniesla pandemická kríza? Alebo je to dlhodobý trend? Ako zmení táto pandémia náš život a aké ponaučenia si z nej vezmeme pre riešenie omnoho komplikovanejších environmentálnych kríz?

O otázkach sme diskutovali s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislavom Mikom a sociológom Michalom Vašečkom, pôsobiacim na Bratislava Policy Institute. Diskusia bola súčasťou podujatí Európskej noci výskumníkov 2020, jej záznam je dostupný online.

Európska noc výskumníkov 2020

Najväčší popularizačný festival vedy na Slovensku sa tento rok kvôli pandémii uskutočnil v online podobe. EURACTIV Slovensko, ako jeden z jeho partnerov, prináša ohliadnutie za niektorými z highlightov jeho 14. ročníka.

Nedôvera voči vede

Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko upozornil, že antiexpertný diskurz sa objavuje v politike a verejnej mienke už niekoľko desaťročí. Vidí za tým pre príčiny. Pre politikov predstavujú expertné názory niekedy komplikáciu. Zužujú im politické možnosti poukazovaním na nereálnosť niektorých sľubov. A to je, najmä pre predstaviteľov istého typu politiky, nepríjemné.

Druhým dôvodom je, paradoxne, istá miera blahobytu, dosiahnutá aj vďaka výsledkom vedy a výskumu. V oblasti zdravia napríklad vďaka pokroku lekárskej vedy – liekom, očkovaniu a pod. – už časť ľudstva nemusí riešiť každodenné problémy týkajúce sa zdravia. Tým zároveň získavame komfort možnosti odmietať vedu a jej výsledky – bez toho, aby sa to muselo bezprostredne prejaviť na našom každodennom živote.

Ladislav Miko však zároveň poukázal na potrebu lepšej komunikácie vedy. Vysoká špecializácia súčasného výskumu, rozsah otázok, ktorými sa zaoberá, vytvára pre bežného človeka pocit odťažitosti vedy od problémov spoločnosti.

Michal Vašečka z Bratislava Policy Institute upozorňuje, že strata dôvery sa netýka len vedy, ale inštitúcií všeobecne. Je sprievodným znakom všetkých kríz a veľkých transformácií.

Krízy totiž prinášajú neštandardné situácie, na ktoré neexistujú zabehané, definované systémové riešenia. Aj kvalitné verejné inštitúcie v nich do istej miery tápu – táto neistota prechádza prirodzene aj na verejnosť. Situácia je o to horšia, ak sa inštitúcie prejavujú nekompetentne.

Prečo ľudia veria nezmyslom o koronavíruse

Spoločenské vedy ponúkajú niekoľko riešení, ako odolať hoaxom, nepravdám a konšpiráciám Kľúčom k ochrane pred nepodloženými presvedčeniami je kritické a vedecké myslenie.

Prekonanie krízy

Problémy spôsobené súčasnou pandémiou sú len malou ukážkou toho, čo môžu priniesť environmentálne krízy – klimatická, strata biodoiverzity, zhoršovanie kvality vôd, pôdy a pod. Dokážeme sa poučiť a lepšie pripraviť?

Ladislav Miko je trochu skeptický. Pripomína, že na nebezpečenstvo veľkej pandémie upozorňovali odborníci pracujúci pre Európsku komisiu už niekoľko rokov. Európski politici ich však odmietli počúvať a EÚ nebola pripravená.

Environmentálne problémy sú ešte zložitejšie. Riešenie klimatickej krízy bude trvať celé desaťročia. Ak sa aj teraz dohodneme prijať určité obmedzenia, masívne investovať do klimatických riešení, čo sa stane za päť rokov, keď budú ľudia vidieť, že situácia sa stále viditeľne nezlepšuje? Podľa Mika je na udržanie podpory potrebná súhra vedcov a politikov, tá však často chýba.

Ako nás kríza zmení

Pandémia náš život výrazne zmenila – jeho väčšia časť sa odohráva online, niektoré aktivity sme úplne vypustili, iným venujeme viac času. Ktoré z týchto zmien pretrvajú aj po potlačení pandémie?

Podľa Michala Vašečku pandémia v mnohých prípadoch urýchlila procesy, ktoré prebiehali už pred ňou. V oblasti ekonomiky je to napríklad úpadok niektorých sektorov a povolaní, ktoré prinesú „nezamestnanosť bielych golierov“, prechod na prácu z domu a podobne. Vašečka upozorňuje, že ako pri každej paradigmatickej zmene, aj v tomto prípade nezvíťazia najinteligentnejší, či najsilnejší, ale tí, čo sa najrýchlejšie prispôsobia.

Ladislav Miko hovorí, že pandémia nás prinútila prehodnotiť priority. Niektoré veci, ktoré sme považovali za dôležité, sa ukazujú byť druhoradými. Narastá však dôležitosť iných oblastí, ktoré sme považovali za obyčajné – medziľudský kontakt, možnosť tráviť čas v prírode a pod.

Zároveň vďaka pandémii vidíme, že niečo nie je v poriadku s ekonomikou, ktorá ak nerastie, dostáva sa do problémov. Je možno načase hľadať inú organizáciu hospodárskeho života. Kríza podľa L. Mika ilustruje problémy, dáva nám šancu ich riešiť.

Treba však byť opatrný. Michal Vašečka upozorňuje, že neschopnosť vlád reagovať rýchlo na novú situáciu otvára priestor antisystémovým silám. Vytrácajúca sa dôvera v štát aj autority môže byť nebezpečná.

Druhá vlna pandémie: Zlé, dobré a správy s otvoreným koncom

Európski lídri plánujú ďalší mimoriadny videosummit ku koronakríze, konať sa má 19. novembra o šiestej večer. Chcú si vymeniť skúsenosti so zmierňovaním dôsledkov pandémie na zdravie a ekonomiku.

Riziko atomizovanej spoločnosti

Atomizácia spoločnosti, strata dôvery, v spojitosti s technológiami umožňujúcimi masívne sledovanie, kontrolu ľudí, môžu zvyšovať riziko ohrozenia demokracie, nástupu totalitarizmu. Pandémia oslabila našu dôveru v inštitúcie aj iných ľudí, čiastočne naše životy izolovala. Zároveň nám však ukazuje, že na prekonanie problémov potrebujeme spoluprácu.

Podľa Ladislava Mika súčasná situácia určite zvyšuje antidemokratické tendencie. Michal Vašečka tvrdí, že práve to poukazuje na potrebu sociálnych vied.

Človek má podľa neho nekonečnú schopnosť vytvárať nové technológie. Tie nám život uľahčujú, no zároveň nás od seba vzďaľujú, obmedzujú komunikáciu. Sociálne dopady takého vývoja nepoznáme, nevieme ich riešiť. „Nezatracujme sociálne vedy. Umožnia nám prežiť 21. storočie“, uzatvára Michal Vašečka.