Dublinské nariadenie skončí. Kvóty môžu nahradiť repatriácie

Utečenci v tábore Kara Tepe na gréckom ostrove Lesbos, 13. septembra 2020 [EPA-EFE/Orestis Panagiotou]

Nový migračný balík Európskej komisie bude pozostávať z politického textu a piatich legislatívnych návrhov, hovoria zdroje pre EURACTIV.com. Ako budú krajiny preukazovať solidaritu je stále predmetom špekulácií.

Európska komisia pôvodne plánovala predstaviť dlho odkladaný nový návrh migračnej politiky (migračný pakt) 30. septembra. Po požiari v najväčšom gréckom utečeneckom tábore Moria na ostrove Lesbos sa tento termín predsunul na 23. septembra.

Podľa informácií EURACTIV.com sa kryštalizuje aliancia krajín, ktoré sú najviac vystavené migračnému tlaku. Jej členmi sú Malta, Grécko, Taliansko a Cyprus, ktoré žiadajú, aby solidarita v novej migračnej politike bola rukolapná.

Komisárka zodpovedná za politiku migrácie Ylva Johansson v stredu uviedla, že nová schéma bude prioritizovať „povinnú solidaritu“. Ako by to malo vyzerať v praxi, nespresnila.

Balík legislatívnych návrhov mešká už od februára, podľa informácií najmä kvôli odporu vyšehradských krajín.

Všeobecne sa očakáva, že krajiny Vyšehradskej štvorky – Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovensko – budú naďalej proti povinným relokáciám, tiež známym ako tzv.  povinné kvóty.

„V každom prípade si rokovania o novom pakte budú vyžadovať čas. Migračný pakt bude pozostávať z politického textu a piatich legislatívnych návrhov,“ uviedol zdroj pre EURACTIV.com.

Kuloárne informácie z bruselských kruhov tiež naznačujú, že sa diskutuje o alternatívnom scenári k povinným relokáciám, ktorý by mal súvisieť s návratmi migrantov do krajiny pôvodu.

Krajiny, ktoré nechcú prijímať utečencov by tak na seba mohli zobrať zodpovednosť za návrat tých migrantov, ktorí nesplnia podmienky na udelenie azylu, resp medzinárodnej ochrany v EÚ.

Toto by mohlo jednou ranou pomôcť krajinám pod najväčším tlakom a zároveň pomôcť politikom vo V4 predať takýto kompromis domácemu publiku.

Dublinské nariadenie skončí

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v prejave o stave Únie potvrdila, že Komisia plánuje zrušiť tzv. dublinské nariadenie. Jeho podstatou je, že zveruje zodpovednosť za vybavenie žiadosti o azyl tej krajine, na ktorej územie v rámci EÚ žiadateľ príde ako prvej.

Dublinské nariadenie bolo prijaté v roku 1990 a prešlo dvoma úpravami, naposledy v roku 2013, teda ešte pred tzv. migračnou krízou z roku 2015.

Podľa jeho pravidiel sa žiadateľ o azyl nemôže z prvej krajiny, kde príde na územie EÚ a požiada o azyl, presunúť do inej.

Výsledkom bolo, že krajiny ako Taliansko a Grécko, resp. ďalšie krajiny na vonkajšej hranici EÚ, boli preťažené počtom migrantov a nezvládali zamedziť ich ďalšiemu presunu do iných krajín.

„Zrušíme dublinské nariadenie a nahradíme ho s novým systémom riadenie migrácie v EÚ“, povedala von der Leyen europoslancom.

Prejav von der Leyen: Vyššie ciele pre emisie a boj proti rasizmu

Podľa šéfky Komisie musí byť Únia lídrom v digitálnej regulácii a viesť by mala aj reformu medzinárodných inštitúcii. V prejave o stave Únie potvrdila plán investícii do vodíka, či komplexnej obnovy budov. Zastala sa menšín a LGBTQI komunity.

Tento systém bude obsahovať „spoločné štruktúry pre azyl a repatriáciu“ a „nový silný mechanizmus pre solidaritu,“ naznačila von der Leyen.

Venovať sa bude aj boju proti prevádzačstvu, posilneniu ochrany vonkajších hraníc a vytvoreniu legálnych ciest do Európy.

„Migrácia je otázka, o ktorej sme už dosť dlho diskutovali. Dosť sa od roku 2015 urobilo, ale veľa stále chýba,“ povedala von der Leyen.

Jednoznačne sa postavila za to, aby záchrana ľudí na mori bola súčasťou európskej migračnej politiky. „Záchrana na mori je povinná, nie dobrovoľná,“ vyhlásila predsedníčka eurokomisie.

Európska námorná misia Sofia medzi rokmi 2015 a začiatkom roka 2019 zachránila na mori, najmä smerujúcich do EÚ z Líbye, 45 tisíc ľudí.

Pred rokom však musela operácia Sophia prerušiť svoju činnosť po tom, čo Taliansko, kde narástli protiimigračné nálady, vyhlásilo, že nebude prijímať ľudí zachránených na mori.

V roku 2020 sa spustila nová misia, operácia Irini. Členské štáty sa dohodli, že budú každé štyri mesiace vyhodnocovať, či nemá tzv. pull-efekt, inými slovami, či neláka migrantov vydať sa na cestu cez Stredozemné more napriek veľkým rizikám s vyhliadkou, že ich európske lode zachránia.

Po požiari v gréckom utečeneckom tábore Moria von der Leyen potvrdila plán vybudovať nový tábor na ostrove Lesbos, ktorý bude Grécko spravovať spoločne s EÚ ako pilotný projekt.

Nemecko a Francúzsko apelujú na ostatné členské štáty EÚ, aby preukázali viac solidarity a aby Únia ako celok našla spoločnú odpoveď na migračný problém.