EASO: Čoraz viac žiadateľov o azyl prichádza do EÚ legálne

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/ DAVID MAUNG]

Čoraz vyšší počet žiadateľov o azyl prichádza do Európskej únie legálne, a to z krajín, ktoré majú s EÚ uzatvorené dohody o bezvízovom cestovaní.

Uviedol to v stredu Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) vo svojej výročnej správe o trendoch medzi žiadateľmi o azyl v krajinách EÚ + Nórsku a Švajčiarsku za rok 2019.

O azyl alebo nejakú formu medzinárodnej ochrany požiadalo v týchto krajinách vlani vyše 714.000 ľudí, čo je o 13 percent viac než v roku 2018. Najvyšší nárast žiadostí o azyl bol medzi ľuďmi, ktorí boli po vstupe do schengenského priestoru, kam patrí okrem 22 krajín EÚ tiež Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko, oslobodení od vízovej povinnosti, píše sa v správe EASO.

Takéto žiadosti podľa agentúry AP pochádzajú najmä od azylantov z Venezuely, Kolumbie, Salvádora a Hondurasu. Len samotní Venezuelčania podali vlani 45.000 žiadostí o azyl, čo je dvojnásobne viac než v roku 2018. Zaradili sa tak za Sýrčanov (72.254 žiadostí) a Afgancov (59.706 žiadostí) a dokonca predstihli Iračanov, Pakistancov a Nigérijčanov.

Utečenci a migrácia: Dojmy a pojmy

Za posledné dva roky sa pojmy “utečenec” a “migrant” stali bežnou súčasťou nášho slovníka. Vieme ich však správne rozlišovať? Zuzana Števulová v prvej časti seriálu vysvetľuje, kto je migrant, kto je utečenec a v akom kontexte by sme mali tieto slová používať.

Do prvej desiatky krajín, ktorej obyvatelia najčastejšie žiadali o azyl, sa dostali okrem zmienených tiež Kolumbijčania, Turci, Iránci a Albánci. Spomedzi nich došlo v medziročnom poklese v žiadostiach podaných zo strany Iračanov (o 19 percent), a náraste zo strany Turkov (o desať percent), zatiaľ čo občania ostatných zmienených krajín podali podobné počet žiadostí ako predvlani.

Európske krajiny často udeľujú azyl ľuďom utekajúcim zo svojich domovov v strachu o život či pred perzekúciou. Naopak azyl obvykle zamietnu osobám, ktoré prišli, aby si našli prácu a zlepšili životnú situáciu, pripomína agentúra AP.

Hromadný exodus Venezuelčanov od polovice roku 2015 podnietila tamojšia politická kríza. Počet Venezuelčanov žiadajúcich o azyl v európskych krajinách odvtedy stále stúpa, a to aj vďaka hyperinflácii, nedostatku potravín či liekov a vysokej kriminalite v ich vlasti. Podľa OSN ušlo z Venezuely za ostatné tri roky celkovo asi 2,3 milióna ľudí.

Väčšina venezuelských utečencov žije v Kolumbii (zhruba 1,4 milióna) či Peru (860.000). Spomedzi európskych krajinách utekajú Venezuelčania najčastejšie do Španielska. V roku 2015 ich tam žilo 165.000, zatiaľ čo za ostatné tri roky sa ich počet podľa španielskeho štatistického úradu zvýšil na 255.000.