Eurokomisia chce po pandémii posilniť Schengen

Novú stratégiu pre Schengen predstavili podpredseda Komisie Margaritis Schinas a eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson. [EC/Claudio Centonze]

Európska komisia predstavila novú stratégiu, vďaka ktorej bude schengenský priestor, najväčší priestor voľného cestovania na svete, silnejší a odolnejší.

Schengenský priestor je domovom viac ako 420 miliónov ľudí v 26 krajinách. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach medzi štátmi tohto priestoru je neoddeliteľnou súčasťou európskeho spôsobu života: takmer 1,7 milióna ľudí žije v jednom štáte Schengenu a pracuje v inom štáte. Pred pandémiou koronavírusu prešlo každý deň medzi schengenskými štátmi okolo 3,5 milióna ľudí.

Komisia pripomenula, že voľný pohyb osôb, tovaru a služieb je kľúčom k oživeniu Európy po koronakríze. Nová stratégia zhodnotí výzvy, ktorým schengenský priestor čelil v posledných rokoch, a stanoví cestu, ktorá zachová výhody Schengenu.

Inštitúcie Únie sa dohodli na COVID osvedčení, platiť má od júla

Do posledného dňa bola budúcnosť únijných vakcínových a testovacích certifikátov neistá. Po štvrtom trialógu Rady a Parlamentu je dohoda na stole. Zmenil sa v nej názov a Únia prisľúbila nákup testov za 100 miliónov eur z nástroja núdzovej podpory. 

Stratégiu predstavili podpredseda Komisie Margaritis Schinas a eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson. Podľa ich slov má podpora dobrého fungovania schengenského priestoru tri piliere: účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ; posilnenie vnútorných opatrení na kompenzáciu chýbajúcich kontrol na vnútorných hraniciach, najmä pokiaľ ide o policajnú spoluprácu, bezpečnosť a riadenie migrácie a do tretice zabezpečenie dôkladnej pripravenosti a riadenia vrátane rozšírenia Schengenu.

„Vďaka novej stratégii budeme silnejší smerom von, aby sme boli slobodní smerom dovnútra. Najmodernejšie IT systémy zlepšia správu vonkajších hraníc, zatiaľ čo lepšia policajná spolupráca a spoločné riadenie migrácie pomôžu posilniť schengenský priestor bez hraničných kontrol,“ vysvetlila Johansson.

Schengenská stratégia chce zabezpečiť efektívne riadenie vonkajších hraníc EÚ prostredníctvom zavádzania stáleho zboru európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, zavedením interoperability informačných systémov pre riadenie hraníc a migrácie do roku 2023 a návrhom na digitalizáciu žiadostí o víza a cestovné doklady.

Únia pripravuje najväčšiu biometrickú databázu na ochranu hraníc na svete

Európska agentúra eu-LISA podpísala rámcovú zmluvu na nový biometrický systém, ktorého cieľom je do roku 2022 vytvoriť databázu s odtlačkami prstov a snímok tváre viac ako 400 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín.

Komisia vyzvala na úzku spoluprácu medzi členskými štátmi pri prevencii a boji proti bezpečnostným hrozbám, čo má vnútorne posilniť schengenský priestor.

Medzi nové iniciatívy patrí: kódex policajnej spolupráce EÚ; modernizácia právneho rámca na výmenu informácií o DNA, odtlačkoch prstov a registrácii vozidiel a tiež rozšírenie využívania predbežných informácií o cestujúcich letov v rámci Schengenu.

Eurokomisia zdôraznila, že budúcnosť Schengenu musí byť v znamení rozšírenia o tie členské štáty EÚ, ktoré ešte nie sú súčasťou tohto priestoru. Technické parametre splnili Bulharsko, Rumunsko aj Chorvátsko, ich členstvu však bránia niektoré členské krajiny Únie.

Komisia navrhla aj revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu. Zmenou je zrýchlenie procesu hodnotenia a zrýchlený postup v prípade závažných nedostatkov, ktoré by mohli ohroziť Schengen ako celok. Každý rok bude výročná správa o stave Schengenu prediskutovaná s Európskym parlamentom a Radou EÚ. Revidovaný mechanizmus obsahuje aj vylepšené monitorovanie dodržiavania základných práv.

Komisia uviedla, že v priebehu tohto roka navrhne revíziu Kódexu schengenských hraníc s cieľom zvýšiť odolnosť Schengenu voči vážnym hrozbám. Komisia chce predložiť aj pohotovostný plán, ktorý umožní reaktiváciu systému zelených pásov pre neprerušovanú nákladnú dopravu v prípade budúcich kríz. Na záver eurokomisia začne dialóg s členskými štátmi s cieľom riešiť dlhodobé znovuzavedenie kontrol na vnútorných hraniciach EÚ.

Schengenský priestor tvoria všetky krajiny EÚ okrem Bulharska, Cypru, Chorvátska, Írska a Rumunska. Zahŕňa tiež štyri krajiny mimo Únie: Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.