Európa opäť diskutuje o burkách a nikáboch. Po Dánoch sa rozhorčujú Briti

Demonštácia moslimiek v Dánsku. [EPA-EFE/MADS CLAUS RASMUSSEN DENMARK OUT]

Po Dánsku, ktoré zakázalo nosenie buriek a nikábu, teraz hovoria o moslimských ženských odevoch aj v Spojenom kráľovstve. V iných krajinách Európy ale moslimský ženský odev tiež rozdeľuje spoločnosť, hoci počty žien, ktoré ich nosia, sú minimálne.

Minulý týždeň sa o moslimskom ženskom odeve rozprávalo v Dánsku. Tento týždeň sa debata presunula do Spojeného kráľovstva. Kým v škandinávskej krajine vláda schválila zákaz nosenia buriek a nikábu, bývalý britský minister zahraničných vecí Boris Johnson blogoval a rozrušil tisíce Britov.

Diskusie o zákaze rozličných druhov závojov, ktoré zakrývajú predovšetkým vlasy a niektoré časti tela sú v Európskej únii pravidelné. Na jednej strane sa skupiny zastávajú slobody vo výbere toho, čo si žena oblečie. Na strane druhej sa hovorí o bezpečnosti a obavách pred zahmlievaním identity.

Počet žien, ktoré v Európe nosia burky a nikáby, je ale minimálny. Ich nosenie dnes napriek tomu zakazuje päť európskych krajín.

Francúzi zakázali burku a nikáb

Moslimské ženy budú za nosenie burky na verejnosti pokutované. Zákon včera schválila dolná komora parlamentu.

Trest v Dánsku sa môže rozširovať

Dánsky parlament prednedávnom schválil zákaz nosenia nikábu, odevu, ktorý podľa moslimskej tradície zakrýva celú tvár okrem očí, a burky, zakrývajúcich tvár a telo.

Cez víkend (5. augusta) nasledovala v krajine aj prvá sankcia. Polícia bola privolaná do obchodného centra v meste Hørsholm, kde za oblečený nikáb dostala 28-ročná žena pokutu tisíc dánskych korún (134 €).

Niektoré osobnosti islamských kruhov už avizovali, že za dánske moslimky budú pokuty sami platiť. Vláda v Kodani preto upozorňuje, že by mohla sankcie ešte sprísniť a niektorí jej predstavitelia pohrozili aj možnosťou trestu odňatia slobody.

Alžírski podnikateľ a aktivista Rachid Nekkaz, podľa EuroNews prirovnáva situáciu v Dánsku k Iránu. Sám totiž v perzskej krajine platil pokuty za ženy, ktoré si hlavu podľa miestnych zákonov nezakrývali, a tak im pomáhal dostávať sa z väzenskej cely.

https://twitter.com/EUwatchers/status/1027220189589528576

Borisove schránky

Blog Borisa Johnsona, ktorý zverejnil ako reakciu na rozhodnutie dánskej vlády, rozpútalo v Británii ešte rozsiahlejšiu debatu. Bývalý minister zahraničných vecí tvrdí, že je proti úplnému zákazu, pretože sa tak „nahráva do karát tým, ktorí chcú takzvaný konflikt civilizácií politizovať a dramatizovať“. Sám však svojim myšlienkam nechal voľný priebeh a kritizoval islam a výber ženského odevu: „Je absolútne absurdné, aby by sa ľudia rozhodli vychádzať (na ulicu), odetí ako poštové schránky,“ napísal.

Na Johnsonovu adresu sa v letnej sezóne zviezla vlna kritiky. Britská premiérka Theresa Mayová podporila hlasy tých, ktorí volajú po Johnsonovom ospravedlnení. „Ženy by mali mať slobodu voľby toho, ako sa obliekajú. Je jasné, prečo slová, ktoré použil Boris, niektorých urazili,“ uviedla šéfka britskej vlády.

O ospravedlnenie žiada aj líder Konzervatívnej strany Brandon Lewis, ku ktorej Johnson patrí a kde sa jeho podpora stále väčšmi vytráca. Skloňuje sa dokonca možnosť straníckeho disciplinárneho trestu.

Mayovej plán pre brexit vyhnal z vlády dvoch ministrov. Premiérka ho naďalej bráni

Zástancov tvrdého brexitu Davida Davisa a Borisa Johnsona v kabinete premiérky Theresy Mayovej nahradí pragmatik a tvár kampane za vystúpenie Dominic Raab a podporovateľ zotrvania Jeremy Hunt.  

Boris Johnson sa údajne za blog a svoj text nemieni ospravedlňovať. A mnohí politici aj široká časť britskej spoločnosti sa postavila na jeho stranu. Kontroverznému politikovi sa tak opäť podarilo zaujať, no poodhalilo aj netolerantné nálady v spoločnosti.

Na vzorke 1 649 respondendov sa Sky Data pýtali Britov, či považujú Johnsonove prirovnania žien s burkami za rasistické. Až 60 percent opýtaných s týmto pohľadom nesúhlasilo a podľa 48 percent by sa bývalý šéf diplomacie a starosta  Londýna za výroky nemal ospravedlňovať.

Celoštátny zákaz v Únii platí len v piatich krajinách

Moslimský ženský odev je alebo v minulosti bol témou vo viacerých európskych krajinách. Nikáby a burky však nosí len zanedbateľné množstvo z tých, ktoré žijú v Európe. Politológ a autor mnohých textov pre portál IslamOnline Jozef Lenč hovorí o počte v „promile“.

V Európskej únii celoštátne zakazuje takéto odievanie Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Rakúsko a Bulharsko.

Európsky súd podporil zákaz nikábu v Belgicku

Európsky súd pre ľudské práva v utorok podporil belgický zákaz nikábu – oblečenia zakrývajúceho celú tvár, okrem očí – na verejnosti. Nazval ho „potrebné v demokratickej spoločnosti“.

Francúzsko sa v roku 2011 stalo prvou európskou krajinou, ktorá celoštátne zakázala zakrývanie tváre a moslimské odevy, ktoré sa týmto spôsobom nosia. O tri mesiace neskôr nasledoval Paríž aj Brusel. Belgičania zakázali všetko oblečenie, ktoré na verejných priestranstvách zakrýva identitu nositeľa.

V Nemecku napríklad neexistuje celoštátny zákon, ktorý by nosenie odevov zahaľujúcich tvár obmedzoval. Skoro polovica zo 16 spolkových republík ale zakazuje zahaľovanie tváre zamestnancov vo verejnom sektore, či na školách. Samotná kancelárka Angela Merkelová sa ešte v roku 2016 nechala počuť, že by zakrývanie celej tváre a nosenie burky malo byť v krajine zakázané.

Podobný zákon majú v niektorých regiónoch aj v Taliansku. Španieli zakázali burky a nikáby na verejných priestranstvách v Barcelone a lokálne sa tak rozhodli urobiť aj niektoré ďalšie menšie mestá v krajine.

Rok 2016 uzrel svetlo sveta zákaz zahaľovania tváre aj v Holandsku a Bulharsku, kde ženám okrem pokuty hrozí aj pozastavenie sociálnych dávok.

Naposledy sa o burkách diskutovalo u nášho západného suseda. Rakúsko celoštátne zakázalo ich nosenie v januári minulého roka a zákon platí od októbra.

Rakúsko zakáže burku a nikáb

Rakúska vláda oznámila, že zakáže plnú pokrývku tváre, takzvanú burku a nikáb, na verejných priestranstvách.

Na Slovensku bola téma ženských moslimských odevov na pretrase koncom roka 2016 aj v októbri minulého roka. Pred rokom a pol v tejto slovenský parlament nakoniec schválil iný zákon. Zvýšil totiž minimálny počet podpisov členov náboženskej obce, potrebných na jej registráciu ako náboženstva z 20 na 50 tisíc.

Neoficiálne čísla posledných prieskumov hovoria o počte päť tisíc moslimov, žijúcich na Slovensku. Zastúpenie žien je v tejto komunite podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu nízke, tvorí ju iba niečo cez 20 percent. Jozef Lenč hovorí, že počet žien, ktoré na Slovensku žijú a nosia burky, je s najväčšou pravdepodobnosťou nulový.