Europarlament a členské štáty sa vrátia k vyjednávaniu o šéfovi Európskej prokuratúry

Protikorupčné protesty v Bukurešti. Na fotke žena s plagátom Laury Kövesiovej. [EPA-EFE/Robert Ghement]

Rozhodnutie je stále medzi Rumunkou Laurou Kövesiovou a Francúzom Jeanom-Françoisom Bohnertom.

Vyjednávači Rady  (členských štátov) a nového Európskeho parlamentu (EP) sa dohodli, že prvé kolo obnovených diskusií o vymenovaní šéfa novovznikajúcej Európskej prokuratúry (EPPO) sa uskutoční, dnes, 17. septembra. Uviedla to rumunská tlačová agentúra Agerpres s pripomenutím, že v hre o uvedenú pozíciu je stále aj bývalá rumunská protikorupčná prokurátorka Laura Kövesiová.

Fínsko, ktoré plní úlohy polročného predsedníctva v Rade EÚ, chce túto záležitosť dotiahnuť do konca a čo najskôr zabezpečiť vymenovanie predsedu EPPO.

Do konečného výberu uchádzačov o túto funkciu sa dostali okrem Rumunky Kövesiovej aj Francúz Jean-François Bohnert a Nemec Andrés Ritter. Do konca mandátu predošlého europarlamentu sa však nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca medziinštitucionálne rokovania, keďže europoslanci podporovali Kövesiovú a Rada EÚ uprednostňovala Bohnerta.

Váhy sa nedávno priklonili na stranu Laury Kövesiovej potom, čo v lete zmenilo postoj Francúzsko, ktoré predtým podporovalo Bohnerta.

Macron mení názor, podporí Kövesiovú za šéfku európskej prokuratúry

Francúzsko zmenilo názor a na post hlavnej európskej prokurátorky podporuje Lauru Cordutu Kövesiovú. Prezidenta Macrona poslanci údajne presvedčili europoslanci liberálnej skupiny.

Rokovací tím Rady EÚ tvoria zástupcovia Fínska, Chorvátska a Portugalska. O výsledkoch prvého kola rokovaní budú ešte tento týždeň informovať veľvyslancov členských krajín pri EÚ (COREPER). V tíme vyjednávačov EP je nemecká poslankyňa a šéfka Výboru pre kontrolu rozpočtu EP Monika Hohlmeierová, španielsky poslanec a predseda Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Juan Fernando López Aguilar a španielska poslankyňa Maite Pagazaurtunduová. Poslanci zastupujú frakcie ľudovcov, socialistov a liberálov-centristov.

Doteraz sa do iniciatívy EPPO zapojilo 22 z 28 členských štátov EÚ. Päť krajín (Dánsko, Írsko, Maďarsko, Poľsko a Švédsko) sa bude môcť k EPPO pripojiť kedykoľvek v budúcnosti. Šiestou nezapojenou krajinou je Británia, ktorá sa chystá opustiť EÚ.

Sídlo EPPO bude v Luxemburgu, pričom nová inštitúcia by mala od októbra 2020 vyšetrovať a stíhať trestné činy proti finančným záujmom EÚ, teda predovšetkým zneužívanie únijných fondov, ale tiež veľké cezhraničné podvody s daňou z pridanej hodnoty (DPH) či financovanie medzinárodného terorizmu. EPPO doplní prácu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Agentúry EÚ pre justičnú spoluprácu (Eurojust), ktoré nemajú právomoci na vyšetrovanie alebo stíhanie jednotlivých trestných vecí.