Októbrový útok na nemeckú synagógu otvoril diskusiu o domácej výrobe zbraní na 3D tlačiarňach. Časť europoslancov preto požiadala Európsku komisiu, aby predstavila ich reguláciu. Útočníkom ale často stačí nakúpiť materiál na zbrane v bežných obchodoch a 3D tlač ani nepotrebujú.
Začiatkom októbra minulého roka otriasol Nemeckom útok, ktorý sa odohral v meste Halle na východe krajiny. Pravicový extrémista sa pokúsil počas židovského sviatku Jom kipur vniknúť do miestnej synagógy. Keď neuspel, padli mu za obeť dvaja náhodní okoloidúci a ďalšie dva osoby zranil.
Europarlamentný výbor pre právne veci (JURI) prostredníctvom svojej členky, Britky Lucy Nethsingha (Liberálni demokrati, RE) v rámci nedávnej interpelácie Európskej komisie tvrdila, že „útočník použil zbraň vyrobenú prostredníctvom 3D tlače, ktorej plán stiahol zo siete Twitter“. Ide o jeden z hlavných dôvodov, prečo Komisiu žiada, aby sa témou intenzívne zaoberala.
Informácie, ktoré výbor predkladá, však zďaleka nie sú presné. „Domnievam sa, že návrh pani poslankyne vychádza z nepochopenia toho, akými zbraňami útočil páchateľ v Halle,“ podotkol právnik a expert na zbraňovú problematiku Tomáš Gawron s tým, že okrem výbušnín, meča a noža mal pri sebe páchateľ celkom päť podomácky vyrobených zbraní a jednu historickú zbraň.
„Zo zbraní, ktoré boli domácej výroby, bolo všetkých päť vyrobených z bežne dostupných kovových súčiastok a na bežne dostupných nástrojoch, ktoré možno kúpiť v obchode so zmiešaním tovarom. Iba jeden z dvoch páchateľom vyrobených samopalov Luty mal niektoré súčiastky vytvorené na 3D tlačiarni,“ vysvetlil Gawron.
Podľa neho pritom išlo o „vedľajšie“ súčiastky, ktoré nie sú pri streľbe vystavené tlakom. Aj v prípade takejto streľby sa však plastové časti tavia a zbraň je preto v krátkom čase nepoužiteľná. Podľa Gawrona videozáznam útoku ukazuje, že spomínaná zbraň navyše zrejme ani nebola použitá.
„Podľa môjho názoru ide (v prípade 3D tlači zbraní) o závažnú problematiku, ktorá je však opradená radom mýtov,“ poznamenal český europoslanec Jiří Pospíšil (TOP09, EPP), ktorý je členom výboru JURI. Spojenie 3D tlače s útokom v Halle bolo podľa neho nepresnou mediálnou skratkou. Aj on upozornil na fakt, že väčšinu súčiastok do svojich zbraní páchateľ nakúpil v hobby obchode.
Pašované zbrane sú spoľahlivejšie aj lacnejšie
Výbor JURI zdôraznil, že „3D tlač je technológia s významným hospodárskym potenciálom pre európske podniky, najmä pre malé inovačné podniky. Mnohé krajiny (preto) začali prijímať stratégie na podporu jej rozvoja. Táto technológia však rovnako vyvoláva osobitné právne a etické otázky“.
Rôzne štúdie podľa výboru ukazujú, že v právnych predpisoch EÚ, týkajúcich sa používania 3D tlače, sú medzery. Od Komisie chcú europoslanci napríklad vedieť, či príjme novú legislatívu a ako rýchlo to mieni urobiť.
„Ide o pomerne novú technológiu, ktorá nie je regulovaná ani v mnohých členských štátoch, a preto by som prípadnú reguláciu na úrovni EÚ v tejto chvíli považoval za predčasnú,“ vyjadril sa pre EURACTIV.cz Pospíšil. Aktivitu inštitúcií EÚ by zatiaľ navrhoval obrátiť skôr do oblasti skúmania všetkých relevantných aspektov problematiky.
Bežným spotrebiteľom dostupné 3D tlačiarne nepredstavujú podľa Gawrona cestu pre výrobu strelných zbraní. Zločinci oveľa častejšie využívajú bežne dostupné súčiastky a nástroje. „Na čiernom trhu Európskej únie veľa týchto zbraní nie je, pretože čierny trh je zaplavený lacnými a zvyčajne spoľahlivejšími zbraňami, pašovanými cez vonkajšie hranice EÚ a z miest aktívnych či bývalých vojenských konfliktov, prípadne lacnými granátmi,“ vysvetlil.
V niektorých štátoch podľa Gawrona naopak zločinci preferujú zbrane domácej výroby. Príkladom je Austrália, Brazília alebo Kanada.
„Ak by Európska únia chcela regulovať „hobbymarkety“ alebo lešenárske a inštalatérske rúry, je v tejto súvislosti dobré poznamenať, že v Kanade na domácku výrobu zbraní zločinci obyčajne používajú rúrky z bicyklov,“ dodáva expert na margo budúcej legislatívy.