Europrokuratúra: Rumunská kandidátka Kövesiová si získala europoslancov

Laura Codrutová Kövesiová v roku 2017 v Bukurešti [TASR/AP/Vadim Ghirda]

Laura Kövesiová má podporu europoslancov, nie však členských štátov. Kompromisným riešením môže byť francúzsky kandidát, ktorý tiež zaujal. Europoslanci hľadali hlavného európskeho prokurátora so skúsenosťami s politickým tlakom.

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) vybral z troch kandidátov na hlavného európskeho prokurátora bývalú hlavnú protikorupčnú prokurátorku Rumunku Lauru Kövesiovú. V tajnej voľbe získala 26 hlasov poslancov. Za ňou skončil Francúz Jean-Francois Bohnert s 22 hlasmi. Jeden získal Andreas Ritter z Nemecka.

Vo výbore kontrolu rozpočtu (CONT) dopadlo hlasovanie 12 hlasov pre Kövesiovú, 11 pre Bohnerta a jeden pre Rittera.

Všetkých troch kandidátov včera vypočúvali poslanci z oboch výborov (LIBE, CONT). Kým jeden hlasoval už po vypočutí, hlavný výbor LIBE sa rozhodoval až v stredu (27. 2.).

Europoslanci sa tak svojim výberom stotožnili s odporúčaním odborného panelu, ktorý tiež odporučil rumunskú kandidátku. Členské štáty však jasne preferujú kandidáta z Francúzska, čo sa ukázalo v tajnom hlasovaní uplynulý týždeň. Na konečnom mene sa však musia dohodnúť s Európskym parlamentom.

Dlhé vypočúvanie

Bývalá hlavná protikorupčná prokurátorka v Rumunsku Laura Codruta Kövesiová sa predstavila až ako tretia v poradí. Zrekapitulovala, že je prokurátorkou 23 rokov, z toho najvyššiu prokurátorskú pozíciu vo svojej krajine zastávala 6 rokov, 5 rokov ako šéfka protikorupčnej agentúry DNA.

Za jej pôsobenia posunula inštitúcia súdom každý rok 1000 prípadov. 900 ľudí bolo odsúdených, z nich 60 vysokopostavených.

„Viem, že ste vystavení negatívnym informáciám o mne. Nemám čo skrývať, som pripravená odpovedať na vaše otázky,“ povedala poslancom.

Nemec Andreas Ritter, ktorý predstúpil pred poslancov ako prvý, počas hearingu hovoril o tom, že podvody s financiami európsky daňových poplatníkov oslabujú dôveryhodnosť Európskej únie a je životne dôležité ju navrátiť. Európska prokuratúra (EPPO) je podľa neho obrovským ktorom vpred, lebo môže riešiť neochotu národných orgánov stíhať cezhraničné zločiny a riešiť nedostatok zdrojov, ktorými orgány často trpia.

Všetci kandidáti tvrdili, že sú pripravení odolávať politickým tlakom, ale aj sa zodpovedať Európskemu parlamentu.

Európsky prokurátor: Europoslanci budú grilovať kandidátov

Dva výbory európskeho parlamentu budú spovedať troch kandidátov na šéfku či šéfa Európskej prokuratúry. Slovensko nehovorí, koho preferuje. 

Europoslancov veľmi zaujímalo, ako zabezpečia, že delegovaní prokurátori, ktorí budú pôsobiť v členských štátoch, nebudú podliehať tlakom. Nariadenie o Európskej prokuratúre hovorí, čo sa má v takých prípadoch udiať, vrátane možnosti odobrať prípad prokurátorovi, ktorý nespĺňa vysoké nároky nezávislosti a profesionality.

Nemeckému kandidátovi rumunská europoslankyňa Monica Macovei (ECR) nepriamo vyčítala, že nemá skúsenosť s politickým tlakom, čo sám priznal.

Francúz Bohnert hovoril o svojich skúsenostiach z Eurojustu a označil sa za „presvedčeného Európana“. Úloha šéfa európskej prokuratúry je podľa neho získať pre novú inštitúciu „legitimitu ako predpoklad pre dôveryhodnosť“.

Citoval Konrada Adenauera a rozbiehanie EPPO vidí ako výzvu a príležitosť nastoliť demokratickú dôveru. „Túto šancu si nemôžeme nechať pretiecť medzi prstami“, povedal  za potlesku poslancov. Sľúbil, že nebude mať problém otvorene hovoriť o problémoch v členských štátoch.

Európska prokuratúra: Podvody s eurofondami a DPH

Európska prokuratúra (EPPO) by mala najneskôr od začiatku roka 2021 začať stíhať veľké podvody spojené s prostriedkami rozpočtu EÚ a veľké cezhraničné podvody na DPH. Do budúcnosti bude snaha rozšíriť pole jej pôsobenia na stíhanie medzinárodného terorizmu alebo cezhraničné environmentálne trestné činy.

EPPO vznikla na základe mechanizmu posilnenej spolupráce, zatiaľ sa k nej hlási 22 členských krajín EÚ.

Škripek nehlasoval

Slovenský člen výboru LIBE, europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO), nesúhlasí s existenciou EPPO. „Nesúhlasím s trendom, keď sa kompetencie v oblasti trestného stíhania presúvajú na EÚ.“ Myslí si, že trestná činnosť spojená s korupciou musí byť vyriešená na národnej úrovni.

„Keďže otázka podpory konkrétneho kandidáta i po včerajšom vypočúvaní vo výbore LIBE zostáva v mojej frakcii ECR (Európski konzervatívci a reformisti) citlivou témou, môj výber mena konkrétneho kandidáta bude závisieť ešte od diskusie, ktorú budeme mať na túto tému našej frakcii,“ napísal pre EURACTIV.sk v stredu (27.2.) ráno.

Na hlasovaní o kandidátoch sa Branislav Škripek nezúčastnil.