Európska komisia tlačí na členské štáty, aby zaviedli spoločné cestovné pravidlá

Podpredseda Európskej komisie pre spravodlivosť Didier Reynders a eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johansson. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Európska komisia spísala odporúčania pre členské štáty, ktoré by mali predísť diskriminácii medzi krajinami a ich občanmi. Semafórové označovanie rizikovosti krajín alebo regiónov by malo byť naprieč EÚ jednotné.

Návrh Komisie obsahuje jednotné kritéria na klasifikáciu tzv. farebných zón na základe údajov o počte registrovaných prípadov COVID-19 a pomeru pozitívnych prípadov k vykonaným testom. Zavádza tiež jednotné pravidlá pre vysoko-rizikových cestovateľov.

Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson pripomenula, že Komisia ešte počas prvej vlny koronakrízy prijala odporúčania pre členské štáty ohľadom kontroly hraníc.

„Súčasné kroky Komisie stavajú na tom, čo sme už dosiahli, aby sme dokázali zo Schengenského priestoru plne profitovať. Práve preto chceme jasný ‘zelený, oranžový a červený’ systém a nie kaleidoskop individuálnych opatrení,“ zdôraznila eurokomisárka.

Jednotná farebná mapa

Na základe týchto odporúčaní bude Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) publikovať aktualizované verzie farebne kódovanej mapy na týždennej báze, ktorá bude podľa rizikovosti klasifikovať regióny Európskej únie na zelené, žlté a červené zóny.

Členské štáty budú každý štvrtok na základe týchto kritérií informovať ostatné krajiny a Brusel o tom, či nasledujúci týždeň plánujú zaviesť reštriktívne opatrenia.

Komisia odporúča neobmedzovať voľný pohyb za predpokladu, že sa v krajine týždenne spraví aspoň 250 testov na 100 tisíc obyvateľov a zároveň počet pozitívnych prípadov je menší ako 50 na 100 tisíc osôb, alebo nepresiahne viac ako tri percentá testovaných.

Odporúča zaviesť systém „semaforu“, ktorý by vzal do úvahy nielen potvrdené prípady nákazy, ale aj pomer pozitívne testovaných prípadov k počtu testov.

Krajina alebo oblasť bude svietiť na červeno, ak je počet pozitívnych prípadov po dobu dvoch týždňov vyšší ako 50 a zároveň platí, že pomer pozitívne testovaných presiahne hranicu troch percent z celkového poštu vykonaných testov, alebo ak počet pozitívnych prípadov bude po dobu 2 týždňov nad 150 na 100 tisíc osôb.

Plán Komisie nepočíta so žiadnymi povinnými obmedzenými pre zelené a oranžové zóny.

Na cestujúcich, ktorí prichádzajú do alebo z červených zón, sa môžu vzťahovať reštriktívne opatrenia, ktoré by mali platiť jednotne v celej EÚ aj vo vzťahu k ľuďom, ktorí sa pohybujú v rámci svojej krajiny medzi rozdielne farebne označenými zónami.

Komisia sa domnieva, že ľudia, ktorí sú nepostrádateľní alebo majú špeciálne potreby, napríklad ľudia v kľúčových profesiách, prípadne tí dochádzajúci za prácou cez hranicu alebo vyslaní pracovníci, študenti či novinári, ktorí si plnia svoje povinnosti, by nemali ísť do karantény.

„Je dôležité, aby aj občania, rezidenti a podniky, mali istú mieru istotu v týchto zónach,“ uviedla Johansson. „Musia byť vopred informovaní o možných obmedzeniach a nemali by ich zaskočiť v prípade, že už niekam cestujú,“ povedala.

O návrhu Komisie budú v najbližších týždňoch diskutovať ministri členských štátov EÚ.

Maďarsko vytvorilo výnimky zo zákazu cestovania pre V4. Komisii sa to nepáči

Európska komisia upozornila maďarskú vládu, ktorá od 1. septembra z dôvodu pandémie nového typu koronavírusu opäť uzavrela hranice krajiny, na diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti a tiež na dôležitosť „integrity schengenského priestoru“.

V súčasnosti sa kritéria, na základe ktorých krajiny zavádzajú obmedzenia pohybu ľudí cez hranice, líšia od krajiny ku krajine.

Eurokomisárka Johansson zdôraznila, že všetky obmedzenia „musia byť primerané a nediskriminačné“. Narážala tým na udalosti, ktoré sa stali začiatkom tohto týždňa, kedy Maďarsko uzavrelo svoje hranice všetkým cestovateľom z EÚ s tým, že po osobnej intervencii českého premiéra Andreja Babiša a ďalších politikov u maďarského premiéra Viktora Orbána udelilo výnimku občanom  krajín Vyšehradskej štvorky.

Maďarsko pritom Komisiu o svojich nových opatreniach neinformovalo. Komisia reagovala listom, v ktorom Maďarsku pripomenula, že obmedzenia na hraniciach nesmú byť diskriminačné.

Viktor Orbán na to reagoval  (4. septembra) slovami, že „bruselskí byrokrati musia pochopiť, že medzi týmito (Vyšehradskými) štyrmi krajinami existuje blízka epidemiologická spolupráca,“ a preto ich zohľadnenie bolo „regulované, normálne a dobre premyslené“.

„Očakávam, že Maďarsko prijme nové opatrenia rýchlo, akonáhle ich schváli Rada EÚ,“ reagovala komisárka  Johansson na adresu Maďarska.