Európska únia chce bojovať proti falošným správam o očkovaní

Na Slovensku sa v súčasnosti očkuje proti desiatim ochoreniam, medzi ktoré patrí záškrt, čierny kašeľ, osýpky a detská obrna. [Shutterstock]

Zvýšený výskyt osýpok nie je len problémom Slovenska. Rakúske predsedníctvo v Rade EÚ chce posilniť spoluprácu členských štátov v oblasti zaočkovania a podporiť výskum a vývoj. 

apríli predstavila Európska komisia súbor odporúčaní, ktorých cieľom je posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi v boji proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním.

Ministri členských krajín Európskej únie budú o tomto návrhu diskutovať počas rakúskeho predsedníctva. To vo svojom polročnom programe píše, že sa bude snažiť o prijatie odporúčania v Rade EÚ do konca roka 2018. Odporúčania Komisie budú podľa dokumentu Rady na programe rokovania ministrov zdravotníctva v decembri.

Očkovacie programy sa v jednotlivých štátoch líšia, no všetky čelia podobným problémom. Patrí medzi ne klesajúca miera zaočkovanosti, nedostatočné zásoby očkovacích látok a narastajúce obavy a nedôvera v dôsledku falošných správ, ktoré sa šíria na internete.

Problémy má aj Slovensko. V okrese Michalovce je pre epidémiu osýpok vyhlásená mimoriadna situácia. Od 7. mája do 18. júla bolo podľa Úradu verejného zdravotníctva evidovaných 243 prípadov nakazených. Kultúrno-spoločenské akcie v meste Michalovce a jeho okolí sú zrušené. Vybrané lokality monitoruje polícia, pričom lekári očkujú obyvateľstvo.

Koalícia za očkovanie a informačný portál

„Viacero členských štátov EÚ a susedných štátov čelí v súčasnosti bezprecedentným vypuknutiam chorôb, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, a to z dôvodu nedostatočnej miery zaočkovanosti. Len v roku 2017 sa v EÚ nakazilo osýpkami 14 tisíc ľudí – to je trikrát viac v porovnaní s údajmi z roku 2016. Za posledné dva roky zomrelo na osýpky 50 ľudí a na záškrt dvaja ľudia,“ píše sa v návrhu Komisie. Ohrozená je aj povesť Európskej únie ako oblasti bez výskytu detskej obrny.

Komisia chce preto posilniť spoluprácu a koordináciu členských krajín, zvýšiť mieru zaočkovanosti a podporiť výskum a vývoj. Z dlhodobého hľadiska by to malo viesť k zníženiu výskytu chorôb a zlepšiť zdravie Európanov.

Exekutíva navrhla vytvorenie európskeho informačného portálu o očkovaní do roku 2019. Poskytol by „objektívne, transparentné a aktualizované dôkazy o prínose a bezpečnosti očkovania“. Rovnako chce zaviesť pravidelné kontroly stavu očkovania a spoločný očkovací preukaz. Komisia by chcela zriadiť aj európsky systém výmeny informácii a založiť Koalíciu za očkovanie.

V Únii sa zjednoduší prenos údajov, vrátane zdravotných záznamov

Európska komisia predstavila 25. apríla súbor opatrení na zvýšenie toku iných ako osobných údajov na jednotnom digitálnom trhu Európskej únie.

Slovensko v zdravotníctve zaostáva

Podľa správy Slovensko: Zdravotný profil krajiny 2017 zaostávame za inými členskými štátmi Únie. Miera očkovania proti prenosným chorobám bola pred niekoľkými rokmi skoro stopercentná. Od roku 2012 však neustále klesá.

Znížila sa hlavne zaočkovanosť starších ľudí proti chrípke. Percentuálny podiel klesol z 36 percent v roku 2008 na 14 percent v roku 2015. Svetová zdravotnícka organizácia pritom stanovila cieľ zaočkovanosti tejto skupiny obyvateľstva na 75 percent. Ten sa objavil aj v odporúčaní Rady z roku 2009.

Na Slovensku sa v súčasnosti očkuje proti desiatim ochoreniam, medzi ktoré patrí záškrt, čierny kašeľ, osýpky a detská obrna. V rámci pravidelného očkovania detí prekročili celoslovenské výsledky pre rok 2017 hranicu 95 percent. Výnimkou je základné očkovanie proti MMR (vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole), ktoré dosiahlo 94,8 percenta.

Slovenské zdravotníctvo v EÚ zaostáva takmer v každom indikátore

Rezort prechádza zásadnou revíziou výdavkov v rámci Hodnoty za peniaze. Hrubú neefektivitu sme už zaplátali, povedal šéf Inštitútu zdravotnej politiky na Národnom konvetne o EÚ v Martine.

Za poklesom je nedôvera ľudí

Klesajúce čísla sú spôsobené najmä pochybnosťami a obavami bežných ľudí. Komisia vo svojom návrhu vysvetľuje, že „občania si dostatočne neuvedomujú kľúčovú úlohu očkovania v súvislosti so záchranou života“.

Prevláda nedôvera vo vedu a strach z možných vedľajších účinkov. Ľudia menej akceptujú možné riziká, s ktorými sú očkovacie látky spojené, a to najmä v prípade malých detí. Nedostatočne chápu aj prínos očkovania pre celú spoločnosť.

S názormi Komisie sa stotožňuje aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. „Problémom mnohých krajín EÚ je odpor voči očkovaniu, strach z nežiaducich účinkov po očkovaní a popieranie významu očkovania v redukcii infekčných ochorení,“ uviedla Daša Račková z ÚVZ pre EURACTIV.sk.

Podľa nej je paradoxom, že práve vysoká efektivita očkovania, vedúca k vymiznutiu fatálnych ochorení, smeruje vďaka antivakcinačným aktivistom k úvahám o jeho nepotrebnosti. Upozornila, že nepravdivé a negatívne informácie sa šíria hlavne prostredníctvom rôznych médií a sociálnych sietí.

„V Slovenskej republike sa napríklad zdôrazňuje aj narastajúci počet rodičov odmietajúcich povinné očkovanie, avšak z prieskumu Slovenskej akadémie vied z roku 2017 vyplýva, že iba 2,4 percenta Slovákov úplne odmieta systém povinného očkovania. Predpokladáme teda, že väčšia časť verejnosti je naklonená očkovaniu, ale potrebuje dostatok kvalitných informácií,“ povedala Račková.

Falošné správy vo V4: Vlády sú často súčasťou problému

Napriek tomu, že sú krajiny Vyšehradskej štvorky cieľom mnohých hybridných útokov, ktoré sa snažia ovplyvňovať ich spoločnosti, žiadna zo štvorice krajín nemá jednotnú alebo koordinovanú politiku boja proti falošným spravodajským a dezinformačným kampaniam.

 Viac informácií aj vzdelávania

„Očkovanie je právo jednotlivca, ale súčasne je spoločnou zodpovednosťou.“ Tak znel slogan 13. ročníka kampane Európsky imunizačný týždeň (EIW), ktorá prebehla v apríli tohto roku. Chcela upozorniť na to, že očkovanie chráni aj tých, ktorí nemohli byť zaočkovaní (napríklad malé deti).

Počas imunizačného týždňa sa na Slovensku zorganizovalo 141 prednášok a besied, na ktorých odborníci vzdelávali zdravotníckych pracovníkov, študentov, laickú verejnosť a rómsku komunitu. Okrem EIW môžu bežní ľudia získať informácie v poradniach zdravia, ktoré prevádzkujú regionálne úrady verejného zdravotníctva.

„Je však potrebné prinášať o očkovaní neustále nové informácie. Pre laickú verejnosť je dnes dôležité vedieť o očkovaní čo najviac a to nielen o samotnom princípe očkovania, ale aj o očkovaním proti jednotlivým ochoreniam. Výsledky rôznych prieskumov a klinických štúdií dostupné verejnosti sú teda smerodajné k posilneniu dôvery verejnosti v očkovanie,“ vysvetľuje Račková a dodáva, že rovnako dôležitá je aj podpora vzdelávania.