Excelentná veda na Slovensku? Najprv potrebujeme podporiť aspoň nadpriemernú

Mladí vedci [TASR / Milan Kapusta]

Excelentnej vede na Slovensku by pomohlo okamžité rozhodnutie naviazať aspoň tretinu zdrojov pre univerzity a ústavy SAV na výsledky, hovorí prorektor Univerzity Komenského Peter Moczo.

Čo je excelentná veda? Nájsť presnú definíciu je zložité.

Vo všeobecnosti ide o schopnosť vedca, vedeckého tímu alebo inštitúcie produkovať nové objavy a poznatky, ktoré vo významnej miere posúvajú hranice poznania, menia technológie, liečebné postupy a kvalitu života a významne ovplyvňujú ďalší výskum, vysvetľuje predseda Učenej spoločnosti Slovenska Peter Moczo na diskusii, ktorá sa konala v Bratislave ako sprievodné podujatie festivalu Noc výskumníkov 2018.

Zvedavosť je pre spoločnosť životne dôležitá. Priestor pre ňu ponúka európska Noc výskumníkov

Sedem slovenských miest sa zapojí do celoeurópskeho festivalu popularizácie vedy – Noc výskumníkov 2018. Prezentovať pre širokú verejnosť bude viac ako 1500 slovenských a zahraničných vedcov.

Vedec a fyzik z Elektrotechnicého ústavu SAV, Fedor Gömöry, dodáva, že nové poznatky, ktoré excelentný výskum prináša, musia byť nové z globálneho hľadiska, to znamená, že „nie sú nové len pre vedcov a ich priateľov alebo pre slovenskú vedu“.

Je tiež podľa neho nesprávne časté laické presvedčenie, že ak máme skupinu vedcov, len niektorí môžu byť excelentní. „Môžeme mať skupiny, kde sú excelentní všetci a také, kde taký nie je nikto.“

Ako merať excelentnosť?

Slovensku, resp. slovenským vedcom, sa v získavaní medzinárodných vedeckých grantov, ktoré sú indikátorom excelentnosti vo vede, príliš nedarí. Nadväzným problémom k definícii excelentnej vedy je aj jej meranie.

Mala by to byť kombinácia merateľných parametrov aj subjektívneho posúdenia, hovorí Chief Operating Officer zo slovenskej IT firmy ESET, Palo Luka.

„Moja skúsenosť je, že ak sa upneme iba na jeden parameter merania, tak v konečnom dôsledku nedosiahneme to, čo chceme, lebo ľudia okamžite začnú optimalizovať a spĺňať parametre tak, aby sa zaradili do škatuľky excelentnosti aj keď  by tam podľa zdravého rozumu nemali patriť,“ myslí si Luka.

Príkladmi scientometrických kritérií sú ohlas na najvážnejšie publikácie a výsledky, tzv. Hirschov index, ale najmä expertné hodnotenie, tzv. peer review.

„Pri všetkých nedostatkoch peer review a scientometrie, nikto nevymyslel nič lepšie. Ak sa to nerobí tak, že kolega z Košíc hodnotí kolegu z Prešova, tak je šanca že zahraničný expertný panel to vie posúdiť,“ vysvetľuje Peter Moczo.

Súhlasí, že je dobré pozrieť sa aj na získané granty, ocenenia či pozvania na prednášky. „To, že niektoré z kritérií nie je splnené, ma neodradí od toho, aby som sa na niekoho pozrel ako na excelentného vedca.“

Hodnotenie podľa počtu publikácií je najväčšia katastrofa Slovenska

Najväčšia katastrofa na Slovensku je podľa prorektora UK kritérium počtu výstupov a publikácií. „To má skutočne tú najposlednejšiu informatívnu hodnotu.“

„Ak na základe tohto definujeme finančnú čiastku pre inštitúciu, tak automaticky znechucujem tímy a mysliteľov, ktorí potrebujú na fundamentálny objav 4 roky nepretržitej práce bez toho, aby vôbec mohli predvídať, či budú alebo nebudú publikovať nejaký medzivýsledok.“

Na Slovensku prebieha diskusia o možnosti zaviesť prispôsobený britský systém hodnotenia excelentnosti vedy v medzinárodnom štandarde.

Naviazanie peňazí na excelentnosť

Moczo oceňuje, že si SAV nechala vypracovať nezávislý medzinárodný audit. Podľa neho je logický druhý krok, aby takéto hodnotenie malo jasné finančné dôsledky.

Nehovorí o 100 % dotácie, ale naviazať na exceletnosť 30-40 % z celkovej sumy je podľa neho okamžite realizovateľné. „Školy aj ústavy by to mali pocítiť.“

To by automaticky začalo nútiť všetkých aktérov výskumu pozrieť sa na výskum sebakritickejšie.

ERC granty a Slovensko

Granty Európskej rady pre výskum (ERC) sľubujú prestíž a dostatok finančných prostriedkov pre nerušený výskum. Napriek tomu, že sa rozpočet na udeľovanie ERC grantov zvyšuje, je jeho získanie veľmi náročné. Vedci sa musia presadiť v tvrdej konkurencii, čo sa slovenským …

Excelentnosť predpokladá najprv nadpriemernosť

Fedor Gömöry si myslí, že v súčasnom stave slovenskej vedy nie je hlavný problém podpora excelentnosti, ale podpora nadpriemeru. „Úplne by stačilo, keby sa vo všetkých komisiách a orgánoch striktne dbalo na to, aby tam boli reprezentanti vedci, ktoré majú, stačilo by, nadpriemerné výsledky. Myslím v rámci Slovenska.“

Keby sa takýto systém uplatňoval niekoľko rokov, možno v prvej fáze nezabezpečí excelentný výskum, ale aj to by prišlo, konštatuje.

Súhlasí s komentárom, že veda na Slovensku je možno riadená až príliš demokraticky. Podporu excelentnosti od demokratických orgánov nemožno čakať, musí sa to oplatiť inštitúcii ako celku, hovorí.

Lokálni hrdinovania môžu byť šedé myšky

„My na SAV sme to už pochopili a snem ako najvyšší demokratický orgán sa dohodol, že pre akadémiu bude výhodné, ak sa kriticky na jej ústavy pozrú excelentní hodnotitelia zo zahraničia lebo v konečnom prípade to posunie dopredu celú inštitúciu.“

Dodáva, že prvom rade sa musí ministerstvo školstva, ktoré menuje funkcionárov do APVV (Agentúru pre vedu a výskum) kriticky pozrieť na to, koho nominovalo. „Možno by zistili, že sú tam rezervy.“

Generálny riaditeľ na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR Marek Hajduk reaguje, že ministerstvo vybralo ľudí v súlade so zákonom, na základe toho, aké prišli nominácie.

Peter Moczo na margo širšieho kontextu reality akademických funkcionárov na Slovensku hovorí, že „lokálni hrdinovia môžu byť globálne šedé myšky. Ak im dovolíme, aby rozdeľovali peniaze, tak to nebude fungovať nikdy.“

Tvoriť podmienky

Hajduk pripomína, že excelentná veda musí byť schopná na seba získať prostriedky a nečakať na zdroje zo štátu. Vo vyspelých krajinách sú súkromné zdroje zastúpené až v  2/3 financovania, na Slovensku je to 200-300 tisíc oproti viac ako 60 miliónovému rozpočtu SAV. Musíme podľa neho otočiť financovanie. „To, čo budeme produkovať musí byť zaujímavé aj pre súkromný sektor.“

Akademici oponujú, že akademická inštitúcia nemôže suplovať výskum v priemysle, môže však spolupracovať. Na to však rýchle riešenia neexistujú.

Palo Luka s firmy ESET tiež hovorí, že nemôže byť cieľom, aby sa veda stala otrokom priemyslu a skúmala len to, na čom sa dá rýchlo zarobiť. „Je treba, aby sa veda zaoberala aj základnými vecami. Nepreháňal by som to s komerčným vplyvom vo vede.“

Podľa predsedu SAV Pavla Šajgalíka sa štát musí rozhodnúť, ktorú ligu vo vede chce hrať. Nestačí len zadeklarovať, že do roku 2020 chceme, aby išlo na výskum 1,2 % HDP, pričom 0,6 % z toho majú byť súkromné zdroje.

„Treba tvoriť podmienky, treba preto aj niečo urobiť.“