Odpoveď Roberta Fica na Správu o právnom štáte Európskej komisie obsahuje tri veľké nepravdy. Jeho tvrdenia o motiváciách bruselskej inštitúcie, zahrnutých opatreniach aj prístupu k predchádzajúcim vládam sa dajú jednoducho vyvrátiť.
Európska komisia tento týždeň zverejnila svoju pravidelnú Správu o právnom štáte. Ide o dokument, v ktorom hodnotí, do akej miery členské krajiny reflektovali na jej odporúčania spred roka.
Správa ukázala, že Slovensko nijako nepokročilo v šiestich zo siedmich opatrení, čo je druhý najhorší výkon z celej EÚ, hneď po Maďarsku. Robert Fico zareagoval vyjadrením, v ktorom zavádza aspoň v troch bodoch:
STANOVISKO K ODPORÚČANIAM EURÓPSKEJ KOMISIEBeriem na vedomie odporúčania Európskej komisie pri hodnotení stavu právneho štátu na Slovensku. Príslušné rezorty budú s Európskou komisiou viesť ďalší dialóg, pretože odporúčania nezohľadňujú mnohé opatrenia, ktoré do právneho poriadku SR zakotvila súčasná vládna koalícia.
Európska komisia kritizuje právne predpisy prijaté demokratickým, právnym a suverénnym spôsobom v najvyššom zákonodarnom zbore SR. Dôvodom sú suverénne postoje súčasnej vlády k mnohým zásadným zahranično-politickým témam, kde Európska komisia očakáva od členských krajín EÚ absolútnu poslušnosť.
Odporúčania Európskej komisie hodnotím vo svetle faktu, že v rokoch 2020 až 2023 bola Európska komisia hluchá a slepá pri hrubom porušovaní ľudských práv a zneužívaní trestného práva na likvidáciu opozície, o ktorom bola komisia pravidelne informovaná. Európska komisia nevzniesla jedno jediné kritické slovo na adresu vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera či Ľudovíta Ódora len preto, lebo tieto vlády boli poslušným vykonávateľom politiky jediného správneho názoru.
1. Odporúčania nezohľadňujú mnohé opatrenia, ktoré do právneho poriadku SR zakotvila súčasná vládna koalícia
Správa o právnom štáte pokrýva všetky opatrenia v oblasti právneho štátu vrátane tých, od ktorých prijatia vládna koalícia nakoniec upustila.
Do detailov popisuje dianie ohľadom novely trestného zákona, až do momentu poslednej novelizácie, ktorá ešte čaká na podpis prezidenta a ktorú momentálne Európska komisia ďalej analyzuje. Rieši tému zrušenia RTVS a premenovania na STVR, zmeny vo verejných obstarávaniach, ako aj kompetenčný zákon.
Okrem toho popisuje aj dianie ohľadom avizovaných zmien v polícii, stiahnutý návrh na obmedzenie ochrany whistleblowerov a označovanie neziskových organizácií za zahraničných agentov.
Slovenská vláda vrátane samotného Úradu vlády, ministerstva spravodlivosti a vnútra s Európskou komisiou tvorenie správy konzultovali. Európska komisia na viacerých miestach odkazuje na informácie, ktoré dostala priamo od vlády. Ak mala teda vláda pocit, že Komisia nedostatočne zohľadňuje niektoré z prijatých opatrení, dostala viaceré príležitosti ju na to upozorniť.
Toto tvrdenie si navyše odporuje so zvyškom premiérovho stanoviska, v ktorom tvrdí, že Európska komisia nevzniesla ani jedno kritické slovo na adresu predchádzajúcich vlád. Ak by Komisia nezohľadnila opatrenia jeho vlády a vydala kritickú správu, išlo by o kritiku opatrení iných vlád.
V neskoršom stanovisku Úradu vlády nájdeme aj príklad konkrétneho opatrenia, ktoré mohol mať Fico na mysli. Tvrdí, že „podľa Komisie zrušením odboru prevencie korupcie na úrade došlo k oslabeniu boja proti korupcii, ale nezohľadnila vznik novej sekcie, ktorá sa má korupciou zaoberať“.
Správa však o novej Sekcii bezpečnosti štátu hovorí. Kritizuje však, že úloha boja proti korupcii sa dostala pod vedúceho Úradu vlády, ktorý nie je nezávislý (strana 12 správy).
2. Za kritikou sú suverénne postoje súčasnej vlády k mnohým zásadným zahranično-politickým témam
Toto tvrdenie sa dá vyvrátiť faktom, že Európska komisia hodnotila všetkých 27 členských štátov bez ohľadu na ich zahranično-politické postoje.
Taliansko, ktoré patrí medzi veľkých zástancov podpory Ukrajiny vrátane tej vojenskej, dostalo od Európskej komisie tiež výrazne kritické hodnotenie. Európska komisia bola výrazne kritická napríklad k slobode médií v krajine pod vedením premiérky Giorgie Meloni.
Správa sa venuje každej krajine vrátane najväčšieho Nemecka, ktorého napríklad kritizuje za to, že médiá nemajú dostatočný prístup k informáciám a dokumentom z federálnej vlády. Francúzsku sa tiež ušla kritika za nedostatočnú transparentnosť vlastníctva médií.
3. Európska komisia nevzniesla jediné kritické slovo k iným vládam
Zhodou okolností vychádzajú Správy o právnom štáte od roku 2020, kedy nastúpila vláda Igora Matoviča. Hneď v prvom ročníku napríklad kritizovala nedostatočnú transparentnosť vlastníkov médií. Matovičova vláda to považovala za nastavenie zrkadla.
Druhá správa v roku 2021 už bola kritická voči slovným útokom vládnych politikov na novinárov a občiansku spoločnosť. V treťom ročníku už kritizuje aj právomoci generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia. O rok neskôr konštatuje, že vláda viacero odporúčaní odignorovala. Početná kritika sa teda ušla aj dvojročnému pôsobeniu vlády Eduarda Hegera.
