Globálny kompakt o migrácii OSN sa nepáči Babišovi, Kurzovi, Trumpovi ani SNS. Čo prináša?

Na archívnej snímke predseda Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) Miroslav Lajčák (vpravo) a generálny tajomník OSN António Guterres počas otvorenia Valného zhromaždenia OSN 19. septembra 2017 v sídle OSN v New Yorku. [TASR / AP/ Mary Altafer]

Slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák dokument Organizácie spojených národov podporuje. Slovenská národná strana sa od neho dištancovala.

Český premiér Andrej Babiš sa v zhode s postojom Maďarska, Rakúska a Spojených štátov rozhodol nepodporiť pristúpenie svojej krajiny k paktu Organizácie spojených národov o migrácii.

Pakt podľa Babiša stiera rozdiely medzi legálnou a nelegálnou migráciou a umožňuje rozdielny výklad.

„Mne sa ten pakt nepáči. Čakám, že prijmeme koaličné rozhodnutie. Svojim partnerom vo vláde budem navrhovať aby sme sa zachovali rovnako ako Rakúsko a Maďarsko,“ uviedol Babiš v Poslaneckej snemovni na otázku poslankyne ODS Zuzany Majerovej Zahradníkovej.

Podobne ako Babiš sa vo štvrtok vyjadril aj minister zahraničných vecí Tomáš Petříček za ČSSD. Pripojenie k paktu by podľa neho bolo pre Česko kontraproduktívne.

Proti paktu o migrácii vystúpili aj poslanci oboch extrémistických strán – KSČM aj SPD a tiež niektorí poslanci ODS. Babiš o svojej pozícii bude ešte musieť presvedčiť nerozhodnutých členov ČSSD. Vláda by o tom mala jednať tento týždeň.

Frontex a názorové „piruety“ českého premiéra

Komisia plánuje posilniť Frontex. Názor českého premiéra Babiša na túto agentúru sa v poslednej dobe dynamicky mení. Česká republika tak môže byť pre ostatné členské krajiny a inštitúcie EÚ zle čitateľná, píše  analytik EURACTIV.cz ONDŘEJ PLEVÁK. 

Pakt nepodporili Maďarsko, Rakúsko ani USA.

Babišove stanovisko prišlo iba deň po vyhlásení rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, že Rakúsko v decembri na zasadaní v Maroku pakt nepodpíše a ani sa zasadania nezúčastní. Kurz a vice-kancelár za krajne pravicovú FPÖ Heinz-Christian Strache sa obávajú o suverenitu krajiny.

Kurz ako príklad uviedol návrhy, ktoré by mohli obmedziť činnosť bezpečnostných úradov pri vyhosťovaní migrantov.

Rovnako ako Babiš v Českej republike či Orbán v Maďarsku, ktorý k paktu takisto odmietol pristúpiť, varoval pred stieraním rozdielu medzi legálnou a nelegálnou migráciou.

Ku kompaktu už predtým odmietol pristúpiť maďarský premiér Viktor Orbán. Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť nepristúpenie k paktu zvažuje.

Lajčák dokument podporuje, SNS sa od jeho vyjadrení dištancuje

Kompakt o migrácii na rozdiel od svojich susedov podporil slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

„Globálny pakt o migrácii je politický dokument, ale nikoho k ničomu nenúti. Nie je to dokument, že migrácia je ľudské právo. Nikto nesiaha členským krajinám na ich kompetencie. Verím, že Slovensko sa zachová ako rozumná a zodpovedná krajina,“ uviedol Lajčák pre denník SME.

Slovenská národná strana (SNS) sa od jeho vyjadrenia obratom dištancovala. „Slovenská národná strana je znepokojená vyjadrením ministra zahraničných vecí SR, ktorý dnes deklaroval svoj osobný postoj k prijatiu Globálneho paktu OSN, ako oficiálne stanovisko Slovenskej republiky,“ píše SNS vo svojom vyhlásení.

„SNS konštatuje, že konečný návrh je kontradiktorickým dokumentom, ktorý zavádzaním nových politických mechanizmov, nástrojov a záväzkov vstupuje do integrity suverénnych štátov a závažne oslabuje ich zvrchovanosť v oblasti regulácie a výkonu migračnej politiky,“ pokračuje ďalej vyhlásenie.

Čo kompakt (ne)obsahuje?

Približne mesiac pred podpisom dokumentu sa voči nemu spustila pomerne veľká anti-kampaň. Na Slovensku sa s výnimkou SNS zatiaľ obmedzila na scénu alternatívnych médií. Medzi najčastejšie výhrady patrí údajné stieranie rozdielu medzi legálnou a nelegálnou migráciou, vstupovanie do suverenity štátov či nové ľudsko-právne záväzky a to aj napriek faktu, že dokument nijaký z týchto bodov neobsahuje ani neimplikuje.

Proces prijímania kompaktu trval 18 mesiacov. Počas tohto obdobia sa uskutočnili desiatky stretnutí, kde mali všetky krajiny možnosť dokument pripomienkovať či navrhovať vlastné postoje a uzatvárať pre ich podporu koalície.

Globálny kompakt o migrácii nezavádza nijaké nové ľudské práva a vychádza z už prijatých a rešpektovaných medzinárodných dohovorov a ich výkladu súdnymi orgánmi. Takisto nezbavuje štáty suverenity, ale naopak v preambule cituje suverenitu ako jeden z princípov, ktorým sa postoje k migrácii majú riadiť.

Od kláštorov a nórskeho polárnika až po globálnu dohodu o utečencoch

Zuzana Števulová vysvetľuje históriu moderného utečeneckého práva. Popisuje tiež súčasný vývoj, ktorý by mohol viesť k novej globálnej dohode.

O stieraní rozdielu medzi legálnou a nelegálnou migráciou v dokumente zmienka nie je. Kompakt iba konštatuje, že človek bez ohľadu na svoj migračný status disponuje neodňateľnými ľudskými právami a to aj v prípade, že prekročí hranice v rozpore s právom danej krajiny. To však neznamená, že nelegálni migranti nemôžu byť potrestaní v súlade s existujúcou legislatívou.

Globálny pakt o migrácii bol schválený v júli tohto roku všetkými členskými krajinami OSN s výnimkou Spojených štátov, ktoré svoj odmietavý postoj oznámili ešte minulý december. Cieľom dohody je podpora bezpečnej a legálnej migrácie a zníženie počtu prípadov pašovania a obchodovania s ľuďmi. Dokument apeluje na spoluprácu ako cieľ pri riešení migrácie, zdôrazňuje ochranu detí, boj proti pašovaniu ľudí a obchodu s nimi.

Oficiálne by ho krajiny mali podpísať v decembri na ceremónii v Marakéši.