Investigatívci: Frontex toleruje tvrdé zaobchádzanie s migrantami

Pohraničiari Frontex-u v Bulharsku. [EPA/Orestis Panagiotou]

Podľa investigatívneho dokumentu nemeckých a britských médií a nemeckej neziskovej organizácie využíva pohraničná stráž niektorých štátov, ale aj európskej agentúry, slzný plyn, štvané psy, ale aj sedatíva na to, aby pacifikovali, či deportovali migrantov. Majú byť medzi nimi aj maloletí.

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) toleruje násilie, ktoré páchajú rôzne národné zložky voči vysídleným osobám na vonkajších hraniciach Európskej únie, tvrdia reportéri. Ak sa na porušenia humánnych praktík príde, pohraničná stráž zatvára pred nimi oči, vyplýva to zo správy „Report München“, ktorú dnes (5. augusta) zverejnili nemecké médiá.

Z dokumentu, ktorí pre ARD Magazín pripravili viacerí investigatívni reportéri tiež vyplýva, že pracovníci Frontex-u s migrantami zaobchádzali rovnako tvrdo. Na pacifikovanie osôb používali obušky, slzný plyn, ale aj psy, ktoré v mnohých prípadoch utečencov naháňali po poliach a lesoch, uvádza správa, ktorá sa opiera o záznamy samotnej agentúry.

Investigatívci z nemeckého Politmagazon, britského Guardian a výskumného centra Correctiv tvrdia, že má ísť o stovky interných záznamov, ktoré obvinenia jednoznačne potvrdzujú.

Agentúra Frontex, ktorá by do dvoch rokov mala disponovať obrovsky navýšeným rozpočtom 1,6 miliardy eur a zamestnávať až 10 tisíc pracovníkov, zanedbávanie ľudskoprávnych praktík odmieta. V praxi však oblasti dodržiavania základných ľudských práv z vlastného rozpočtu venuje menej ako míňa napríklad na poštovné.

Frontex začal s prvou operáciou mimo hraníc Európskej únie

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž začala v spolupráci s albánskymi orgánmi historicky prvú spoločnú operáciu na území krajiny, ktorá nie je členským štátom EÚ.

Sedatíva a nezaopatrení maloletí

Neprimerané opatrenia voči migrantom na Schengenských hraniciach mali využívať najmä príslušníci bulharských, maďarských a gréckych policajných zložiek. Ak Frontex zistí, že sa pri zásahoch využívajú nekalé či nehumánne praktiky, európska agentúra má podľa nastavených pravidiel právo z takejto operácie odstúpiť a stiahnuť svojich pracovníkov. Európska pohraničná stráž však ani raz túto možnosť nevyužila.

Dokumentárna snímka, ktorá bude mať v nemeckej televízii premiéru zajtra (6. augusta), údajne poukazuje aj na interné správy Frontexu, podľa ktorých mali jej pracovníci využívať podobne tvrdé praktiky aj počas deportácii osôb. V lietadlách, ktoré agentúra využívala na odvoz osôb z Európy, mali byť aj nezaopatrené maloleté osoby, či migranti pod vplyvom sedatív.

Napríklad zdokumentovaný prípad z roku 2017 v srbskom pohraničnom meste Horgoš poukazuje na to, ako maďarskí policajti vypustili na desiatku migrantov vo veku od 10 do 17 rokov psy. Tri deti utrpeli zranenia. Frontex, ktorý s maďarskými zložkami spolupracoval, upozornil na prípad príslušné autority, no bez výsledku. Ďalší prípad sa mal týkať marockého utečenca, ktorému podľa dôkazov príslušníci národnej pohraničnej stráže odcudzili 150 eur. Ani jeho prípad sa nedošetril a bol zamietnutý, tvrdí správa.

Šéfovi Frontexu robí najväčšie starosti Španielsko

Fabrice Leggeri poukázal na zvyšujúci sa počet nelegálnych pokusov prekročiť hranicu Európskej únie cez Pyrenejský polostrov. Vyslovil sa za zriadenie záchytných centier pre migrantov pri afrických brehoch.

Záchranné plavidlá sa mali tiež náročky vyhýbať oblastiam v Stredozemnom mori, kde sa migranti snažili dostať k európskym brehom, no zväčša sa utopili.

Investigatívci tvrdia, že verzie správ záchranných lodí a plavidiel pohraničnej stráže o incidentoch sa rôznia aj preto, že medzinárodné morské právo je častokrát uplatňované nedostatočne a praktiky sú netransparentné. Ak by sa všetky dáta zverejňovali, prevádzači by mali podľa Frontex-u navrch, obraňuje sa agentúra.

Komisár pre ľudské práva a sprostredkovateľ medzi Frontexom a gréckou vládou Andreas Potakis v dokumente „Report München“ uvádza, že zistenia investigatívcov potvrdzujú, že agentúra „využíva nižšie štandardy práva, ako Únia vyžaduje od svojich členských štátov“. „EÚ stratila morálnu autoritu,“ tvrdí Potakis.

Agentúra, ktorá sídli vo Varšave – čo je podľa investigatívcov „príliš ďaleko od dohľadu Bruselu“ –  obvinenia dokumentaristov odmietajú. „Vo Frontexe máme rozličné mechanizmy na to, aby sme zaistili rešpektovanie ľudských práv počas operácii,“ hovorí v rozhovore pre Report München hovorca agentúry Krzysztof Borowski.

„Všetky osoby nasadené na operácie, koordinované agentúrou Frontex, vrátane jej zamestnancov, sú viazané Kódexom správania agentúry Frontex, ktorý bol navrhnutý v úzkej spolupráci s UNHCR a Agentúrou EÚ pre základné práva,“ píše sa na webe agentúry v sekcii Základné práva. V prípade jeho porušenia udeľuje sankcie podľa pravidiel výkonný riaditeľ agentúry.

(Ne-)Primeraná sila

Ešte pred európskymi voľbami sa téma reformy Frontex-u stala jednou z nosných oblastí, ktoré mali byť odpoveďou na pretrvávajúce problémy v riešení otázky migrácie do Európy. Agentúra by sa podľa európskych lídrov mala stať omnoho silnejšou, ako bola doteraz, hoci v porovnaní s inými európskymi agentúrami sa od svojho vzniku pred 15 rokmi už bezprecedentne rozšírila.

V roku 2004 začínal Frontex s pracovným rozpočtom šesť miliónov eur a primárnou úlohou analyzovať potenciálne riziká. V roku 2021 sa počíta s nárastom až na 1,6 miliardy eur a približne 10 tisíc pracovníkmi. Agentúra si bude môcť zakúpiť vlastné plavidlá, techniku a nezávisle zbierať dáta, či dokonca používať zbrane.

Už teraz je ako európska autorita schopná uzatvárať dohody s vládami krajín. K dispozícii je napríklad zmluva so Srbskom, Cape Verde, či Nigériou. Okrem koordinácie misií v Stredozemnom mori dnes rieši aj nových utečencov, ktorí dorazili do Európy, nevenuje sa však azylovému konaniu.

Globálny kompakt o migrácii OSN sa nepáči Babišovi, Kurzovi, Trumpovi ani SNS. Čo prináša?

Slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák dokument Organizácie spojených národov podporuje. Slovenská národná strana sa od neho dištancovala.

Frontex v roku 2015 počas najťažšieho obdobia migračnej krízy organizoval deportácie približne 3 500 osôb. O dva roky neskôr, kedy už kríza ustupovala, počet deportácii vzrástol na 13 tisíc.

Organizácia Correctiv poukazuje na moc, ktorá sa v rukách predstaviteľov agentúry sústreďuje, pričom ďalšie európske inštitúcie – napríklad Európsky parlament – ju môžu kontrolovať len obmedzene. Nepriama kontrola sa deje napríklad prostredníctvom prerozdeľovania peňazí v Rozpočtovom výbore Európskeho parlamentu.

Ochrana ľudských práv si však vo Frontex-e podľa správy investigatívcov vysluhuje stále len minimálnu pozornosť. V roku 2017 mala agentúra na úlohy spojené s ochranou ľudských práv minúť 15-krát menej, ako na spoluprácu s médiami. Viac sa dokonca minulo aj na poštovné, tvrdí Correctiv.