Juncker: August ’68 je tragédia, Slováci sa môžu spoľahnúť, že Európa ich ochráni

Jean-Claude Juncker [TASR/AP/Virginia Mayo]

Európski politici v spomienkach na 50. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa varovali pred novým ohrozením ľudských práv, demokracie a medzinárodného poriadku.

Pred päťdesiatimi rokmi boli násilne rozbité nádeje a očakávania Pražskej jari v jednej z najtragickejších a najsmutnejších epizód moderných dejín Európy. V oficiálnom stanovisku to v utorok 21. augusta uviedol predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Predseda Európskej rady Donald Tusk upozornil, že potlačenie Pražskej jari nepotlačilo túžbu po slobode a demokracii. Šéf politickej skupiny liberálov a demokratov v Európskom parlamente (ALDE) Guy Verhofstadt vyzval na boj proti „novej vlne autoritárstva“.

Udalosti, ktoré na dlhú dobu ovplyvnili osudy Čechov a Slovákov, odsúdili česká eurokomisárka Věra Jourová aj slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Juncker: Európa nezabudla

„Tanky valiace sa pražskými ulicami 21. augusta 1968 prudko ukončili pokus o dodržiavanie ľudských práv a slobôd, upevnili režim, ktorý pretrval ešte ďalších dvadsať rokov a len potvrdili brutálnu formu potláčania opozície v rámci Varšavskej zmluvy,“ uviedol Juncker v správe pre médiá.

Donald Tusk konštatoval, že potlačenie reformného hnutia Pražskej jari neumlčalo túžby Čechov a Slovákov. „Avšak túžba po slobode a demokracii prežila a je podstatou toho, čo dnes zjednocuje Európu,“ uviedol predseda Európskej rady na svojom účte na Twitteri.

Juncker pri príležitosti výročia intervencie vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa dodal, že Európa nezabudla na tragické straty životov a vzdáva hold odvahe a hrdinstvu tých, ktorí sa tvárou v tvár postavili na odpor tankom a zbraniam.

„Sme to my, kto nesie zodpovednosť za ich odkaz – nikdy nesmieme zabudnúť na ich snahu hájiť najzákladnejšie ľudské práva a slobody,“ odkázal šéf exekutívy EÚ.

Juncker v tejto súvislosti zdôraznil, že „o päťdesiat rokov neskôr, keď už Európu nedelí železná opona, Česi, Slováci a ostatní Európania žijú v únii mieru a solidarity, na ktorú sa môžu vždy spoľahnúť, že ich ochráni.“

Jourová: Treba brániť demokraciu

Šéf ALDE Verhofstadt s odkazom na dedičstvo Pražskej jari vyzval Európanov, aby zostali jednotní a čelili „novej vlne autoritárstva“, ktorá chce oslabiť našu spoločnosť.

„Sovietska invázia v noci z 20. na 21. augusta 1968 do bývalého členského štátu Varšavskej zmluvy násilím zastavila reformnú politiku Alexandra Dubčeka,“ pripomenul Verhofstadt, ktorý zároveň dodal, že Česká republika a Slovensko sú od roku 1993 samostatnými štátmi a od roku 2004 aj členmi EÚ.

Čas medzi osmičkovými rokmi 1948-1968-2018 a životné prostredie

Druhá polovica 60. rokov bol čas niečoho, čo história možno spätne označí za začiatok globálnej ekologickej revolúcie. Tanky v auguste 1968 to celé na dve desaťročia v Československu prerušili, píše MIKULÁŠ HUBA.

„Sovietsky tank pri prahu nášho domu je jednou z mojich najskorších spomienok, ktoré vás ovplyvňujú po celý život,“ uviedla eurokomisárka Věra Jourová vo svojom stanovisku pre médiá. „Aj preto považujem obranu našej demokracie za najväčšiu výzvu súčasnosti. Pre nás všetkých – pre Čechov, Slovákov, Európanov,“ dodala eurokomisárka.

Šefčovič: Sloboda nie je samozrejmosť

„Cesta k slobode a prosperite nie je vždy ľahká; ľudia žijúci na  Slovensku a v Českej republike sa to učili ťažko – cez hrôzu okupácie, ktorá sa začala 21. augusta 1968,“ uviedol Šefčovič a spresnil, že tento deň znamenal pre vtedajšie Československo a jeho obyvateľov obrovskú traumu.

Slovenský komisár Šefčovič na svojej stránke na Facebooku pripomenul, že sľubný potenciál Pražskej jari, nový pohľad na demokratizáciu a reformy sa nikdy nerozvinul a namiesto toho nasledovali dve desaťročia okupácie, ktoré negatívne zasiahli Čechov a Slovákov.

„Naopak, začalo sa zaostávanie za Západom, z ktorého sa dostávame dodnes. Nehovoriac o jednotlivých ľudských príbehoch, ktoré zničila nasledujúca normalizácia,“ skonštatoval Šefčovič. V tejto súvislosti dodal, že netreba zabúdať na lekcie z augusta 1968 a pripomínať si ich aj ako neospravedlniteľné porušenie medzinárodného práva.

„Slobodu nemožno považovať za samozrejmosť. Bez slobody prejavu, náboženstva alebo slobodného združovania sa neexistuje prosperita. Nikdy nesmieme ignorovať čo i len známku toho, keď sa šliape po legitímnom práve ľudí na život v slobode a demokratických podmienkach,“ odkázal Šefčovič.