Krajiny bez európskych delegovaných prokurátorov: Fínsko má primálo korupcie, Slovinsko slabý právny štát

Fínska premiérka Sanna Marin sa rozpráva so slovinským premiérom Janezom Janšom. [TASR-AP/Johanna Geron]

Fínsko aj Slovinsko meškajú s nomináciami na Európsku prokuratúru. Fínska občianska spoločnosť súhlasí s argumentom, že by mali delegovaní prokurátori primálo práce, Slovinci vidia za meškaním politickú nevôľu premiéra Janšu. Je to jeden z dôvodov, prečo mu hrozí odvolanie.

Prvá európska inštitúcia s právomocou vyšetrovať podvody na rozpočte EÚ začne oficiálne fungovať už od júna. Európska prokuratúra má ale na štarte dva veľké problémy.

V Luxemburgu už síce pracuje 22 európskych prokurátorov zo všetkých zapojených krajín, nepodarilo sa ale obsadiť dôležité posty európskych delegovaných prokurátorov. Tí majú pôsobiť priamo v členských krajinách.

„Slovinsko a Fínsko veľmi meškajú,“ napísala na Twitter inštitúcia. Obe krajiny avizujú záujem delegovať iba jedného prokurátora, Fínsko dokonca iba na čiastočný úväzok. Dvojica však nie je v pravidlách náhodne, má zabezpečiť vzájomnú zastupiteľnosť. Čiastočné úväzky tiež môžu narušiť nezávislosť práce.

Keďže Fínsko patrí medzi krajiny s nízkou korupciou, väčšina pozornosti sa sústredí na Slovinsko. Ministerka spravodlivosti tam síce dvoch prokurátorov navrhla, ale vláda odkladá ich schválenie. Podľa Slovincov nominácie blokuje predseda vlády Janez Janša, ktorého slovinskí prokurátori v minulosti dostali za mreže a ktorému aj za toto zdržiavanie teraz hrozí odvolanie.

„Súčasná slepá ulička všeobecne vykresľuje veľmi slabú situáciu v oblasti právneho štátu v Slovinsku. Inštitúcie a spoločnosť sú rozdelené podľa ideologických línií a zúčastnené strany sa hlásia k právnemu štátu iba vtedy, keď im to vyhovuje,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko slovinský profesor ústavného práva Jernej Letnar Černič.

Európsky prokurátor Novocký: Do stíhania politikov nebude môcť zasahovať ani premiér

Európska prokuratúra by mala začať činnosť už prvého júna. JURAJ NOVOCKÝ, európsky prokurátor na Slovensku, bude stíhať prípady podobné kauze Dobytkár. V rozhovore hovorí o úplnej politickej nezávislosti nového úradu aj o webovej stránke, cez ktorú budú zbierať podnety. 

Prípady budú musieť dozorovať z Luxemburgu

Európska prokuratúra má za úlohu stíhať zločiny na finančných záujmoch Únie. Ide teda najmä o podvody a korupciu na eurofondoch, ale napríklad aj na výbere DPH a ciel, z ktorých časť ide tiež do rozpočtu EÚ. Nový orgán sa skladá z 22 európskych prokurátorov, ktorí pôsobia v Luxemburgu a koordinujú prácu takzvaných európskych delegovaných prokurátorov. Tí pracujú priamo v členskom štáte.

Tí boli zatiaľ nominovaní iba v 19 krajinách. Fínsko a Slovinsko stále kandidátov nepredstavili a hrozí, že úrad začne fungovať 1. júna s neúplným počtom delegovaných pracovníkov.

„Začneme aj bez nich, ak to bude potrebné. Výrazne to ale skomplikuje naše vyšetrovania,“ odkazuje pre EURACTIV Slovensko tlačové oddelenie Európskej prokuratúry. Dodávajú, že komunikujú s ministerstvami spravodlivosti v oboch krajinách, ale zatiaľ bez výsledku.

„Pokiaľ by došlo k tomu, že by štát nenominoval žiadneho zástupcu, tak bude vyšetrovanie dozorovať priamo môj kolega v Luxemburgu,“ priblížil európsky prokurátor na Slovensku, Juraj Novocký.

To by nemusel byť až taký veľký problém vo Fínsku, ktoré je tento rok treťou najlepšou krajinou v indexe korupcie Transparency International.

Slovinsko je na tom o poznanie horšie, umiestnilo sa na 35. priečke. Európska komisia túto krajinu už pri navrhovaní vzniku orgánu označila za jednu z najproblematickejších.

Európska prokuratúra komunikuje s oboma krajinami. Verejnú výzvu, v ktorej hlavná prokurátorka Laura Codruța Kövesi vyslovila „hlboké znepokojenie“, ale poslala iba Slovinsku.

Európske peniaze dostanú svojich prokurátorov

Zmena paradigmy – aj tak niektorí označujú vznik Európskej prokuratúry (EPPO) vo vzťahu k ochrane európskeho rozpočtu. Čo čakať od novej inštitúcie, ktorá začne budúci rok vyšetrovať trestné činy proti finančným záujmom Únie?

Fínsko chce prokurátora na čiastočný úväzok

V oboch krajinách je zdanlivo problémom počet prokurátorov. V každej krajine mali byť nominovaní minimálne dvaja, aby mohli byť vzájomne zastupiteľní, napríklad v prípade choroby.

Stále zastúpenie Fínska pri EÚ povedalo Financial Times, že krajina chce využiť možnosť predstaviť prokurátora iba na čiastočný úväzok, práve kvôli „veľmi obmedzenému počtu prípadov, ktoré spadnú do kompetencií“ úradu.

Kövesi je však od začiatku proti a hovorí, že je kľúčové mať delegovaných prokurátorov na plný úväzok. „Myslím si, že nemôžeme robiť s prokurátormi, ktoré sedia na dvoch stoličkách,“ povedala.

Fínska občianska spoločnosť však vládnemu argumentu verí.

„Pri nízkych číslach vyšetrovaných prípadov nejde o neochotu. Faktom je, že vo Fínsku sa eurofondy zneužívajú iba veľmi málo,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Tanja Tamminen, viceprezidentka fínskej pobočky Transparency International. Neznamená to podľa nej, že krajina nemá žiadnu korupciu, ale deje sa skôr na lokálnej úrovni a netýka sa zneužívania eurofondov.

Tamminen súhlasí s argumentom, že by prokurátor na plný úväzok nemal dosť práce. „Prípadov pod mandátom EPPO máme zhruba tucet ročne, čo jeho agendu nenaplní. Na takú prácu nenájdete vysokokvalifikovaných kandidátov,“ myslí si Tamminen.

Tiež sa jej nezdá problematické, že by sedel na dvoch stoličkách. „Vo Fínsku je úplne jasné, že prokurátor je nezávislý,“ hovorí Tamminen s tým, že takýto prokurátor by prioritne pracoval na európskych prípadoch a ak by mu zostával voľný čas, vzal by aj domáce. Iba takto podľa nej bude pozícia zaujímavá pre kvalitných kandidátov.

Maďari vedú s fínskym predsedníctvom EÚ mediálnu vojnu

Predsednícky program Fínska sa vo veľkej miere venuje téme právneho štátu v EÚ. V Budapešti naň reagujú citlivo. 

Janša sa nepohodol s prokurátormi

Na Slovinsku je situácia markantne odlišná. Ministerstvo spravodlivosti vybralo dvoch kandidátov už minulý december, na európsku prokuratúru však nominácie nedorazili.

„Ministerka spravodlivosti Lilijana Kozlovič urobila všetko potrebné pre fungovanie Európskej prokuratúry v Slovinsku, od legislatívnej základne až po poskytnutie zázemia, finančných prostriedkov a zamestnancov. Ďalším urgentným krokom je rozhodnutie vlády ako kolektívneho orgánu,“ odkazuje pre EURACTIV Slovensko Petra Čop z tlačového úradu slovinského rezortu spravodlivosti.

Úrad slovinskej vlády na otázky neodpovedal. Asociácia slovinských prokurátorov tvrdí, že za zdržaním schválenia navrhnutých prokurátorov je slovinský predseda vlády Janša. Vybraní kandidáti totiž podľa nich „upadli do nemilosti strany Slovinskej demokratickej strany a jej predsedu Janeza Janšu“.

Podobne to vidí aj slovinský profesor ústavného práva Jernej Letnar Černič.

„Súčasná patová situácia týkajúca sa dvoch navrhnutých európskych delegovaných prokurátorov zo Slovinska je učebnicovým prípadom slabých inštitúcií a slabého uplatňovania zásad právneho štátu,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Letnar Černič.

Problém sa podľa neho nepriamo dotýka korupčného prípadu ešte z roku 2006. Zhodou okolností v ňom ide o fínsku spoločnosť Patria, ktorá mala podplatiť slovinských úradníkov pri nákupe 135 ozbrojených vozidiel. Fínski podnikatelia boli v roku 2015 odsúdení a vo väzení si pol roka odsedel aj dnešný predseda vlády Janša. Na slobodu sa dostal potom, čo slovinský ústavný súd nariadil opakovaný proces, pred začatím ktorého ale uplynula premlčacia doba.

Slovinsko má po voľbách, vládu zostaví protimigračná strana

Slovinská demokratická strana na čele s Janezom Janšom, dvojnásobným premiérom, ktorý si už vo väzení odpykal pol roka za korupciu, získala v parlamentných voľbách vyše štvrtinu hlasov.  

Práve táto skúsenosť je podľa Letnar Černiča za „systémovou nedôverou medzi inštitúciami výkonnej zložky slovinskej vlády.“

Vraví, že ak mala vláda pochybnosti o navrhnutých kandidátoch, mala sa nimi zaoberať už v procese výberu.

„Situácia neprimerane zaťažuje aj európskeho prokurátora, ktorý bude pravdepodobne musieť dočasne prevziať prácu na slovinských prípadoch,“ predpokladá Letnar Černič.

Eurokomisár pre oblasť spravodlivosti Didier Reynders slovinskej vláde navrhol kompromis, ktorým by bolo nominovanie aspoň jedného prokurátora. Ministerka spravodlivosti Kozlovič si myslí, že by to mohlo slepú uličku vyriešiť.

Do prvého júla, kedy má Slovinsko prevziať rotujúce predsedníctvo Rady EÚ, však musí Janša najskôr ustáť odvolávanie v parlamente, ktoré je postavené aj na jeho zdržiavaní nominácie dvoch európskych delegovaných prokurátorov.

Článok vznikol v spolupráci s