Litva sa voči rozhodnutiu súdu o mučení teroristov operatívcami CIA na ich území neodvolá

Väznica Guantanamo, ilustračný obrázok. [EPA/JOHN RILEY]

Vilnius tvrdí, že väzenie, kde mali podozrivých mučiť, v Litve nebolo. Napriek tomu bude musieť krajina vysokopostavenému členovi Al-Kajdy zaplatiť 100 tisíc eur za to, že nezabránila americkým vyšetrovateľom využívať pri jeho vypočúvaní nehumánne techniky. Platiť majú aj Rumuni a Poliaci.

Litovskí predstavitelia potvrdili, že krajina sa neodvolá voči rozhodnutiu európskeho súdu, podľa ktorého bol pobaltský štát spoluúčastníkom tajného programu CIA, počas ktorého podozrivých z terorizmu zadržiavali na skrytom mieste na území štátu.

„Rozhodli sme sa, že by nebolo zmysluplné obrátiť sa na Veľkú komoru, pretože na to neexistujú žiadne právne kritériá,“ uviedla vo štvrtok (22. augusta) vládna predstaviteľka Karolina Bubnyte Sirmeneová pre agentúru AFP.

Európsky súd pre ľudské práva v máji potvrdil, že Litva od februára 2005 do marca 2006 hostila tajné väzenie, v ktorom operatívci CIA zadržali Abu Zubaydah. Občan Saudskej Arábie, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch hlavným náborárom pre Al-Kajdu, je od roku 2006 zadržiavaný v americkom väzení Guantanamo na Kube.

Členská krajina Európskej únie a NATO má podľa súdu zaplatiť Zubaydahovi 100 tisíc eur za to, že umožnila americkým autoritám počas jeho dvojmesačného zadržiavania v Litve „neľudské zaobchádzanie“.

Vysokopostaveného člena Al-Kajdy americkí vyšetrovatelia podrobovali intenzívnemu vypočúvaniu, pri ktorom sa potvrdili prvky mučenia, vrátane topenia, spánkovej deprivácie, či zatvárania v tmavých škatuliach.

Koordinátor EÚ pre boj s terorizmom: Hrozba prichádza zvnútra

Gilles de Kerchove tvrdí, že ho útoky v Európe neprekvapujú. Zatvárať hranice ale rozhodne nie je riešením.

Vilnius: Tajné väzenie neexistovalo

Litovskí predstavitelia odmietli existenciu tajného väzenia CIA na svojej pôde a súdu tvrdili, že podozrivá budova na okraji Vilniusu bola v skutočnosti „centrum na podporu spravodajských služieb“.

Bubnyte Sirmeneová uviedla, že litovská vláda na tejto pozícii trvá, ale dospela k záveru, že nemá právnu šancu rozhodnutie súdu zmeniť.

„Litva plne súhlasí s plnením svojich medzinárodných záväzkov podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, ale na niektoré skutočnosti môžeme mať vlastný názor,“ povedala.

Vilnius bude musieť podľa nej čeliť prekážkam, ktoré sa pri rozhodovaní a zaplatení náhrady škody objavia. „Bude to vyžadovať koordinované úsilie mnohých inštitúcií. Rovnako budeme musieť analyzovať, ako to urobiť,“ vysvetlila Bubnyte Sirmene.

„Napríklad, ak je osoba uvedená na sankčnom zozname OSN, nemôžeme mu peniaze priamo previesť na účet alebo ich uložiť pod jeho menom,“ uviedla vládna predstaviteľka a potvrdila, že riešenia sa hľadajú, nakoľko rozhodnutie nadobudne účinnosť už koncom mesiaca.

Po útokoch z 11. septembra 2001 brala CIA do väzby množstvo podozrivých osôb z Al-Káidy, a to na niekoľkých „čiernych lokalitách“. Vďaka tomu sa vyšetrovatelia vyhli americkým pravidlám, týkajúcich sa výsluchov. Program preberania väzňov do americkej jurisdikcie mimo oficiálnych štátnych kanálov, za ktorého súčasť niektorí považujú aj dnešnú šéfku CIA Ginu Haspelovú, je dnes už na medzinárodnej úrovni označovaný ako nezákonný.

Koniec washingtonskej kakofónie? Nový šéf americkej diplomacie zdieľa Trumpove názory

Americký prezident Donald Trump oznámil výmenu na poste ministra zahraničných vecí. Doterajšieho ministra Rexa Tillersona, ktorý pred vstupom do Trumpovej vlády viac ako desaťročie šéfoval nadnárodnej ropnej a plynárenskej korporácii ExxonMobil, nahradil doterajším šéfom CIA, Mikeom Pompeom.

Litovci nie sú jediní

Európsky súd ešte začiatkom leta rozhodol, že nezákonné väznenie podozrivých z terorizmu umožnilo Američanom aj Rumunsko. Rumuni mali od roku 2004 dovoliť Spojeným štátom zadržiavať na ich území Abda al-Rahim al-Nashiriho. Rovnako občan Saudskej Arábie a dnes väzeň v Guantaname je podozrivý z toho, že viedol operácie Al-Kajdy v Perzskom zálive.

Al-Nashiriho a Zubaydaha mali v „čiernej lokalite“ väzniť americkí vyšetrovatelia aj na území Poľska. Európsky súd pre ľudské práva ešte v júli 2014 potvrdil, že sa na vojenskej základni Stare Kiejkuty obaja teroristi nachádzali v rokoch 2002 až 2003. Varšava im mala zaplatiť dokopy 230 tisíc eur.

Poľské súdy v tejto súvislosti viedli trestné stíhanie aj voči vlastným členom spravodajskej služby, vrátane jej šéfa Zbigniewa Siemiątkowskieho.

Porážka Dáišu v Iraku je na dohľad, čo však potom?

Získaním druhého najväčšieho irackého mesta z rúk islamistov sa vojna s Dáišom ani problémy v regióne zďaleka neskončia.