Maďarsko po rozhodnutí európskeho súdu zrušilo tranzitné zóny

Tranzitná zóna na maďarsko-srbskej hranici. [EPA/Sandor Ujvar]

Maďarsko muselo po rozsudku Súdneho dvora EÚ presunúť žiadateľovo azyl z neľudských podmienok na hraniciach so Srbskom do azylových táborov. 

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo začiatku mája je posledným v rade stretov medzi inštitúciami EÚ a maďarskou vládou pod vedením strany Fidesz Viktora Orbána.

Maďarsko zadržiavalo stovky ľudí v prepravných kontajneroch za ostnatým drôtom v dvoch táboroch pozdĺž srbskej hranice. Ľudskoprávne organizácie dlhodobo poukazovali na nehumánne podmienky, ktoré v tejto tranzitnej zóne vládli.

Predseda parlamentnej frakcie Fidesz Geregely Gulyás vo štvrtok (21. mája) vyhlásil, že Maďarsko je povinné rozsudok európskeho súdneho dvora rešpektovať a „neostáva mu nič iné, než odstrániť tranzitné zóny“.

„Tranzitná zóna bola riešením, ktoré chránilo maďarské hranice a rozhodnutie európskeho súdneho dvora bolo v tomto prípade nešťastné,“ uviedol Gulyás.

Z táborov by sa podľa neho malo 280 ľudí presunúť azylových táborov. Nepovedal však, ako dlho tam zostanú a čo sa s nimi stane. „Žiadosti o azyl sa môžu podávať len na ambasádach mimo krajiny,“ dodal.

Na základe pravidiel, ktoré Maďarsko zaviedlo v roku 2018, úrady automaticky zamietli žiadosti o azyl od ľudí, ktorí prešli „bezpečnou tranzitnou krajinou“, v tomto prípade Srbskom.

Podľa maďarského Helsinského výboru pre ľudské práva (HHC) bolo z tranzitnej zóny premiestnených asi 300 ľudí.

„Skvelá správa: cez noc úrady prepustili všetkých, teda asi 300 ľudí nezákonne zadržiavaných v tranzitných zónach, mnohí s malými deťmi, a premiestnili ich do otvorených alebo čiastočne otvorených zariadení!“ napísal HHC na Twitteri.

Prvý krok

Helsinský výbor zastupoval iránske a afganské rodiny, ktoré maďarské úrady viac ako rok zadržiavali v tranzitnej zóne v maďarskej obci Röszke po tom, čo zamietli ich žiadosti o azyl. Ide zároveň o prípad, ktorý posudzoval Súdny dvor EÚ v Luxemburgu.

Súdny dvor vo svojom rozhodnutí uviedol, že ľudí nemožno zadržiavať v táboroch bez toho, aby sa ich prípady posúdili jednotlivo, ako aj to, že podľa európskych pravidiel ich nie je možné zadržiavať dlhšie ako štyri týždne. Európska komisia Maďarsko ešte minulý rok upozorňovala, že podmienky v táboroch porušujú predpisy Únie v oblasti ľudských práv.

Maďarsko tvrdilo, že ľudia z táborov mohli tranzitnú zónu opustiť smerom do Srbska, no Srbsko ich odmietlo prijať.

HHC víta vyhlásenie Maďarska ako „prvý krok k úplnému vykonaniu rozsudku“ a sľúbilo premiestneným ľuďom „príležitosť na úradné preskúmanie ich žiadosti o azyl.“

„(Títo) ľudia nedostali (medzinárodnú) ochranu len tak cez noc. Jednoducho ich len prepustili z nezákonného zadržiavania a postup je rovnaký ako predtým, len prebieha v otvorených a polootvorených zariadeniach,“ uviedol pre agentúru AFP András Lederer z HHC.

Maďarská vláda sa v posledných rokoch opakovane dostávala do konfliktu v Bruseli kvôli zaobchádzaniu so žiadateľmi o azyl a migrantmi. Premiér Orbán, ktorý je pri moci od roku 2010, je známy svojou protimigračnou rétorikou. Pozdĺž maďarskej hranice so Srbskom a Chorvátskom nechal postaviť plot.