Predseda Európskej rady Charles Michel nalieha na členské štáty, aby si osvojili rýchlejšie antigénové testovanie, spoločné pravidlá o karanténe a aby sa vyhli chaosu pri distribuovaní vakcíny.
„V posledných týždňov situácia eskalovala zo znepokojujúcej na alarmujúcu,“ uviedol Michel v utorok (27. októbra) pre svoj týždenný newsletter.
Krajiny doteraz používajú viac PCR testy než antigénové, ktoré sú rýchlejšie ale aj menej spoľahlivé. Michel si myslí, že vzhľadom na rozsah druhej vlny je na čase začať viac používať antigénové testy.
„Spravovať PCR testovanie je pri vysokej miere nakazenosti náročné,“ odôvodnil a dodal, že „aj keď sa antigénové testovanie pokladá za menej spoľahlivé, je jednoznačne efektívnejšie, keďže vie zistiť výsledok do 15 minút“.
„Nesmieme sa dopustiť rovnakých chýb ako počas prvej vlny. Musíme koordinovať proces schvaľovania nového testovania, aby bol v celej Európe rovnako uznaný,“ varuje Michel. Vo štvrtok sa uskutoční online summit, na ktorom budú predstavitelia členských krajín riešiť ako lepšie spolupracovať a postupovať v súvislosti s rastúcimi počtami nakazených.
Nová aplikácia na sledovanie kontaktov
Michel ďalej navrhuje zaviesť efektívny systém na sledovanie kontaktov. Členské štáty doposiaľ zavádzali rôzne aplikácie s minimálnym účinkom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno odporučil, aby sa na tento účel použila nová verzia aplikácie TousAntiCovid. Podľa Michela sa Európa musí dohodnúť na spoločnej fixnej aplikácii, podobne, ako sa v minulosti dohodli na systéme siete GSM (Globálny systém mobilných komunikácii).
Podotkol, že členské štáty sa mali dohodnúť aj na pravidlách izolácie a karantény.
Belgicko napríklad skrátilo dĺžku povinnej karantény zo 14 dní na sedem, kdežto iné krajiny ju skrátili na 10 dní, ak vôbec. Niektorí politici sa rozhodli ukončiť karanténu po druhom negatívnom PCR teste, čím porušili pravidlá a samotnú podstatu.
„V podstate nie je na týchto pravidlách nič komplikované. Jediné, čo je ich komplikuje je ich viacúrovňové riadenie, čo je vecou politickej vôle,“ konštatoval bývalý belgický premiér a minister zdravotníctva.
Zvládnuť distribúciu vakcín
Michel považuje za dôležité, aby sa Únia pri zavádzaní vakcíny „za každú cenu vyhla chaosu“ tým, že jasne zadefinujú pravidlá jej distribúcie.
„Niektoré vakcíny budú vyžadovať jednu dávku, iné dve. Niektoré z nich bude možné uskladniť v obyčajných chladničkách, iné v teplotách pod bodom mrazu. Musíme sa už dnes začať pripravovať na logistické komplikácie, ktoré môžu nastať pri ich distribúcii.“
„Je dôležité identifikovať, ktorým skupinám obyvateľstva dodáme vakcínu ako prvým. Pôjde o najviac zraniteľných, ako sú starí ľudia, chronicky chorí, ale aj o zdravotných pracovníkov,“ hovorí.
Členské štáty neinformujú Brusel o svojich potrebách
Problém je, že EÚ nemá predstavu o súčasných potrebách členských štátov.
Jednotlivé štáty majú vlastné krízové plány, ktoré implementovali medzi júnom a septembrom, keď bola situácia pokojnejšie, povedal pre grécky denník To Vima Josep Jansa z Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb. „Nie je jasné, či tieto plány zvládnu obsiahnuť náhly nárast prípadov,“ zdôraznil s tým, že niekoľko členských štátov nich Brusel neinformovalo.
„Rozumieme, že opatrenia sú v kompetenciách členských štátov, ale pandémia je medzinárodným problémom verejného zdravia. Občania EÚ očakávajú rýchlu a efektívnu odpoveď,“ uviedol pre EURACTIV zdroj z Európskej komisie.
Podľa nich je terajší jednotný postup členských štátov pri dodávkach kritických zdravotníckych potrieb, ako sú masky a respirátory, pomalý.
„Chceme nastaviť pravidlá tak, aby mohla Komisia sama zásobovať a uskladňovať materiál, ktorý použije v prípade, že medzi členskými štátmi po ňom vzrastie dopyt,“ doplnil zdroj.
Aby tento systém efektívne fungoval, členské štáty by museli povinne informovať Komisiu o svojich potrebách
„V tomto scenári bude Brusel schopný si vytvoriť celkový obraz o stave potrieb v Únii a určiť lokality, v ktorých zasiahne na celoeurópskej úrovni.“