Migračné kvóty nie sú mŕtve. Pre Francúzsko a Taliansko celkom naopak

Loď mimovládnej organizácie zachraňuje migrantov [EPA-EFE/ Hannah Wallace Bowman]

Potrebujeme automatický európsky mechanizmus na prijímanie migrantov, hovorí francúzsky prezident Macron. Zatiaľ o ňom rokujú 4 krajiny.

Nakoľko je na európskej úrovni reforma azylovej politiky a tzv. Dublinského nariadenia zablokovaná, niektoré štáty berú prechodne iniciatívu do vlastných rúk. Ani to však neznamená, že téma celoeurópskeho prerozdeľovania je naozaj „mŕtva“, ako sa na Slovensku zvyklo hovoriť.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas včerajšej (18. september) návštevy Ríma podporil taliansku vládu v snahe prerozdeliť migračnú záťaž v Európe.

“Nepodceňujem, čo Taliansko zažíva od (roku) 2015. Zažívalo veľa nepochopenia a nespravodlivostí,” cituje Macrona agentúra Reuters po stretnutí s talianskym premiérom Giuseppem Contem. “Som presvedčený, že automatický európsky mechanizmus na prijímanie migrantov je potrebný”, hovorí Macron.

Najvypuklejšie sa momentálne problém týka ľudí, ktorých zachránia lode v Stredozemnom  mori. Niekoľko členských štátov sa potom pri každom jednom prípade ad hoc dohadovalo, kto týchto ľudí prijme. Neraz to ľudí uväznilo na lodiach na dlhý čas. Bývalý taliansky podpredseda vlády a minister vnútra z krajne pravicovej Ligy, Matteo Salvini, odopieral týmto lodiam vstup do talianskych prístavov a robil z toho svoju hlavnú politickú tému.

Vzťahy medzi Francúzskom a Talianskom sa za bývalej talianskej vlády, ktorá skolabovala pred niekoľkými týždňami, značne zhoršili. V tomto zmysle mala byť Macronova návšteva novým začiatkom.

Macron podporil aj myšlienku, aby boli členské štáty, ktoré sa na prerozdeľovacej schéme nezúčastňujú “postihované”. Zrejme odkazoval na starší návrh, ktorý rátal s tým, že by sa krajina, ktorá prijímať azylantov nechce alebo nemôže, mohla finančne „vykúpiť“, pričom tieto peniaze mali putovať do najviac postihnutých štátov.

Dočasný program

Taliansko, Malta, Francúzsko a Nemecko už dlhšie pracujú na dočasnom alokačnom programe, podľa ktorého si ľudí, ktorí sa ako migranti dostanú do Talianska a na Maltu, rozdelia.

Podľa tejto dohody, francúzske alebo nemecké lode, ktoré zachránia ľudí na mori, budú môcť pristáť v najbližšom bezpečnom prístave, či už na Malte alebo v Taliansku. Taliansko pôvodne žiadalo, aby krajiny otvárali svoje prístavy na rotačnom princípe. Francúzsko a Nemecko výmenou sľúbili, že si do mesiaca týchto ľudí prerozdelia. O presných počtoch sa má ešte rokovať, keďže Taliansko a Malta chcú, aby si zobrali všetkých, nie len navrhovaných 25 %. Ministri vnútra z Talianska, Francúzska, Malty a Fínska, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, budú rokovať v maltskej Vallete, už 23. septembra.

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer (CSU) musí vnútrostranícky obhajovať už aj spomínaných 25 %. Andrea Lindholz (CSU), predsedníčka parlamentného výboru pre vnútorné záležitosti pre Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedla, že Nemecko nemôže dať bianko šek na 25 % z neznámeho počtu migrantov. “Toto nie je prezieravá politika”, povedala s tým, že Nemecko už roky hostí viac azylantov ako Taliansko.

Talianska vládna koalícia sa momentálne skladá z Demokratickej strany a Hnutia 5 hviezd. Vedúca delegácie hnutia v Európskom parlamente Tizinana Beghin povedala, že nová vláda nebude nasledovať Salviniho štýl politiky ohľadne migrácie, no očakáva, že aj iné štáty preberú časť zodpovednosti. Taliansko podľa nej nebude „otvoreným prístavom. Ani Taliansko ani Španielsko nemôžu migráciu zvládať sami,“ povedala pre EURACTIV.com.