Migračnú stratégiu Slovenska písal ešte Lipšic, prijatie novej vláda od marca odkladá

Rokovanie vlády 31. augusta 2011, na ktorom bola prijatá dodnes platná migračná stratégia Slovenska. [TASR/Martin Baumann]

Slovensko sa v otázke migrácie riadi desať rokov starým dokumentom, ktorého aktualizácia čaká na vláde už takmer pol roka. Liga za ľudské práva za tým vidí sklon migráciu démonizovať, čo návrh novej stratégie odsudzuje.

Je nevyhnutné začať s prípravou expertov na budúce predsedníctvo Slovenskej republiky v Európskej únii v roku 2016. Tak znie jeden z prvých bodov platnej migračnej stratégie Slovenska.

Dokument z roku 2011 rátal s výhľadom iba do minulého decembra. Ministerstvo vnútra pripravilo nový, s výhľadom do roku 2025 a na vládu ho poslalo v marci. Tá jeho prijímanie viackrát prerušila. Úrad premiéra tvrdí, že o ňom koaličná rada ešte ani nerokovala.

„Politici sú málo odvážni, aby verejnosti vysvetľovali, že migrácia má aj pozitívne prínosy, naopak majú sklon migráciu démonizovať,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko riaditeľka Ligy za ľudské práva Barbora Meššová.

„Obávame sa, že toto sú aj dôvody za súčasným zdržaním vlády pri prijímaní migračnej politiky, ktorá neobsahuje nič kontroverzné,“ myslí si Meššová.

Európa stojí pred ďalšou migračnou krízou a jej nový pakt môže problémy zhoršiť

Nový pakt o migrácii a azyle mal napraviť zlyhania z roku 2015. Nová štúdia ale návrh kritizuje za to, že krajinám vstupu negarantuje skutočnú pomoc a žiadateľov o azyl obmedzí na slobode. 

Pripomienky akceptovali

Podľa Ligy pre ľudské práva aktualizácia v podstate kopíruje predchádzajúci strategický dokument, ktorý pripravoval ešte minister vnútra Daniel Lipšic.

„Jedná sa skôr o rámcový strategický dokument, ktorý nereaguje na jednotlivé krízy,“ vysvetľuje pre EURACTIV Slovensko riaditeľ migračného úradu rezortu vnútra Ján Orlovský.

Podľa Orlovského sa zameriava na identifikáciu oblastí, ktoré majú ministerstvá riešiť nielen v súvislosti s príchodom cudzincov, ale aj ich integráciu. Rieši teda napríklad otázky uznávania diplomov, jazykovej prípravy, prístupu na pracovný trh a získavanie bývania.

Aktualizovaná verzia dokumentu ale napríklad už hovorí aj o efektoch migračnej krízy z roku 2015. Pripomína, že Slovensko zaznamenáva nárast nenávistných prejavov a extrémizmu a všíma si aj množiace sa nepravdivé informácie o migrácii v alternatívnych médiách.

Hovorí napríklad aj o efektoch klimatickej zmeny, ktorá môže byť spúšťačom migrácie. Na citlivú otázku povinných kvót, ktoré Slovensko v roku 2015 odmietlo, reaguje tým, že akúkoľvek solidaritu uznáva „výlučne na báze dobrovoľnosti“.

Pracovná migrácia do Únie: Europoslanci z výboru pre občianske slobody chcú spoločné pravidlá

Nová iniciatívna správa chce zjednotiť pravidlá, podľa ktorých štáty prijímajú pracovníkov z tretích krajín. Návrh ale čaká ťažká cesta cez Komisiu a členské štáty. Tým sa nedarí nájsť konsenzus ani v otázke modrej karty, aj keď platí len pre kvalifikovaných. 

Prijať čo najskôr

Mimovládne organizácie v medzirezortnom pripomienkovom konaní kritizovali vágnosť materiálu aj fakt, že neboli pri jeho príprave konzultované.

Meššová hovorí, že štát mohol byť konkrétnejší v zadefinovaní oblastí, v ktorých je uľahčenie príchodu migrantov žiadúce.

„Už dnes ich aktívne potrebujeme, napríklad v zdravotníctve alebo aj vo vysokom školstve,“ hovorí Meššová. Dokument však stratégiu pracovnej migrácie ponecháva na separátnom dokumente, ktorý ma v gescií rezort práce.

Napriek týmto výhradám však Meššová oceňuje, že ich pripomienky boli „v podstatnej miere akceptované“.

„Určite sa prihovárame za jej čo najskoršie prijatie,“ hovorí Meššová.

Konkrétne vyzdvihuje napríklad doplnenie odstavca, v ktorom sa Slovensko zaväzuje zvážiť centralizovanie migračnej a azylovej agendy do jednej inštitúcie.

S Centrálnym imigračným a naturalizačným úradom pritom už rátala aj desať rokov stará stratégia. Tá o ňom hovorila ako o „perspektívnom cieli“, nový dokument už hovorí o zvážení pozitív aj negatív v „dôkladnej analýze“.

Slovensko: Sponzorované návraty migrantov sú maskované relokácie

Slovensko má vážne výhrady ku kľúčovým aspektom nového migračného paktu EÚ. Odmieta napríklad nechať Komisiu rozhodnúť, čo prestavuje krízovú migračnú situáciu, ktorá spúšťa solidaritu.

Koaličná rada nerokovala

„Dokument sme predložili na schválenie vládou SR ešte v marci 2021, ale jeho prijatie bolo opakovane prerušené,“ hovorí Orlovský. Predpokladá, že sa vláda vyjadrí po prázdninách.

Hovorkyňa premiéra Eduarda Hegera Ľubica Janíková pre EURACTIV Slovensko hovorí, že „materiál ešte nebol predmetom rokovania koaličnej rady“.

Dokument čakajúci na schválenie v závere hovorí, že „ak budeme migráciu podceňovať, ignorovať, démonizovať, či dezinterpretovať“, môže to viesť k napätiu v spoločnosti aj bezpečnostným rizikám.

Ministerstvo vnútra predložilo dokument na dve rokovania koncom marca 2021. Fakt, že je pripravený, rezort pripomínal aj 28. apríla, kedy vláda prijímala súhrnnú správu o plnení úloh starej stratégie.

V ten istý deň organizoval predseda parlamentu Boris Kollár tlačovú konferenciu, v ktorej vyzýval na podpísanie petície proti Novému paktu o migrácii a azyle EÚ. Tvrdil, že pakt hovorí o povinnom prerozdeľovaní migrantov, aj keď v skutočnosti by členským štátom umožnil prejaviť solidaritu napríklad aj finančnou podporou.