Na migrácii narazilo aj rakúske predsedníctvo

Ministerka vnútra SR Denisa Saková počas Salzburského fóra v Bratislave 29. novembra 2018. [TASR / Jakub Kotian]

Je to ako chodiť po vajíčkových škrupinách, zhodnotil rokovania o migrácii rakúsky minister vnútra Herbert Kickl. Zásadnejšia zhoda nie je ani na balíku reformy azylového systému, ani na posilnení Frontexu.

Ani Rakúsku ako predsedníckej krajine v Rade EÚ sa nepodarilo dosiahnuť kompromis o reforme azylovej politiky EÚ. Súčasťou reformy je 7 konkrétnych aktov (vrátane reformy Frontexu), z ktorých najcitlivejšou je aktualizácia tzv. Dublinského nariadenia – čiže legislatívy, ktorá kladie zodpovednosť za riešenie žiadosti o azyl krajinám prvého vstupu z pohľadu migrantov

Podľa eurokomisára Dimitrisa Avramopoulosa sa EÚ „blíži k dohode“ v piatich zo siedmych aktov. Zdôrazňuje ale, že v konečnom dôsledku je pre reformu azylového systému potrebné dosiahnuť dohodu vo všetkých z nich.

Rakúsky minister vnútra Herbert Kickl sa na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady novinárom posťažoval, že téma je extrémne citlivá a našľapovať treba opatrne. „Je to ako chodiť po vajíčkových škrupinách,“ povedal.

Na otázku, prečo Rada nehlasovala o bulharskom návrhu kvalifikovanou väčšinou rakúsky minister odpovedal, že touto cestou Rada ísť nechce.

Téma je podľa neho príliš nabitá emóciami, preto sa treba snažiť o čo najširší možný konsenzus. Pripomenul aj riziko, že ak by sa použila kvalifikovaná väčšina, niektoré štáty by v nekonali v súlade s takýmto rozhodnutím.

Hlasovanie kvalifikovanou väčšinou? Na Slovensku sme na to citliví

Predseda Európskej komisie v stredajšom prejave spomenul možnosť prejsť v niektorých oblastiach – ako je zahraničná politika alebo dane – na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Na Slovensku to vyvoláva nepokoj.

Saková nedáva veľa šancí ani rumunskému predsedníctvu

Ministerka vnútra SR Denisa Saková po skončení štvrtkového zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli poviedla, že je príliš optimistické predpokladať, že sa ku kompromisu poradí dostať nadchádzajúcemu rumunskému predsedníctvu. Uviedla to ministerka vnútra SR Denisa Saková.

Rakúsko sa podľa nej ale dostalo ďalej ako predtým Bulharsko, ktoré v rámci reformy azylového systému urobilo „veľkú brázdu medzi solidaritou a zodpovednosťou“.

Slovensko podľa nej trvá na postoji, že treba riešiť príčiny migrácie a nie jej dôsledky. To znamená pomáhať krajinám pôvodu migrantov alebo tranzitným krajinám s ich ekonomickou situáciou, v prípade krajín, kde je hrozba vojnového konfliktu, treba riešiť investície.

Saková hovorila o tom, že Slovensko má takéto investičné zámery v Libanone a teraz v Sýrii, Česká republika zase chce v takýchto krajinách stavať sirotince. Spomenula tiež spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) s Talianskom, kde Slovensko ako predsedajúca krajina V4 rokuje s Rímom o potrebách talianskej strany, aby mohla lepšie odolávať silnému migračnému tlaku zo severnej Afriky.

„Dostali sme súhlasný list talianskeho ministerstva vnútra, že 35 miliónov eur od V4 by malo ísť na nákup pátracích lodí v pobrežných vodách Líbye, do výstavby komunikačného a kontrolného centra v Líbyi pre kontrolu námornej dopravy a čiastočne aj na údržbu a prevádzkovanie zakúpených lodí,“ vysvetlila.

Taliansko má v ponuke aj viacero riešení súvisiacich s Líbyou, ale všetko sa ukáže po decembrovej konferencii venovanej spolupráci so severnou Afrikou. Na základe jej výsledkov bude môcť aj Slovensko ako predsednícka krajina V4 oveľa konkrétnejšie rokovať o ďalších návrhoch na podporu krajín pôvodu migrantov a tranzitných krajín.

Francúzsko-nemecký návrh

Podľa agentúry Reuters a AFP sa na štvrtkom stretnutí Rady Francúzsko a Nemecko predložili viacero návrhov k reforme európskeho azylového systému.

V snahe ukončiť bezvýchodiskovú situáciu, ktorá trvá viac ako dva roky – navrhli ostatným členským krajinám prijať niektoré „výnimky“ z opatrení pre povinné rozdeľovanie žiadateľov o azyl v Európskej únii.

Výnimky by mali byť poskytnuté za určitých podmienok: krajiny žiadajúce o výnimku by mali zdôvodniť každé obdobie, v ktorom požadujú odchýlky, a mali by prijať „alternatívne opatrenia“ a prejaviť „významnú“ solidaritu s ostatnými krajinami EÚ zahltenými hromadným príchodom žiadateľov o azyl.

Alternatívne opatrenia by mohli byť dodatočné finančné príspevky do rozpočtu EÚ alebo financovanie rozvojových projektov v Afrike. Agentúry Reuters a AFP upozornili, že navrhovaný princíp udeľovania výnimiek má presvedčiť krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré majú aj podporu Rakúska v ich odmietavom postoji voči akýmkoľvek relokáciám utečencov.

Európska komisia vo svojom návrhu z roku 2016 hovorila, že program núdzových relokácií sa má uplatňovať len v časoch vypuklej migračnej krízy, porovnateľnej s tou z roku 2015. Sú však členské krajiny Únie, ktoré žiadajú prísnejší scenár v podobe trvalého mechanizmu rozdeľovanie žiadateľov o azyl a to nielen v čase krízy.

Nemecko, ktoré bojuje s tzv. „sekundárnymi pohybmi“ migrantov, čiže ich nekontrolovaným presúvaním z jednej členskej krajiny EÚ do druhej, žiada zaviesť „obdobie zodpovednosti“ trvajúce desať rokov počas ktorého by migranti nemohli ľubovoľne meniť krajiny. Nemecko je podľa predloženého dokumentu na Rade ministrov údajne pripravené znížiť toto obdobie na osem rokov.

Problematický aj Frontex

Členské štáty EÚ nie sú naklonené ani plánu  Európskej komisie k reforme fungovania agentúry pobrežnej a pohraničnej agentúry Frontex ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia koncom mája 2019.

Európska komisia predpokladala posilniť agentúru Frontex na 10.000 príslušníkov už od roku 2020. To podľa Rakúska, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ „presahuje to, čo je dosiahnuteľné“.

Poľsko a Česká republika: Silnejší Frontex nám uberie z eurofondov

Krajiny sa boja, že väčší rozpočet na posilnenú hraničnú agentúru EÚ bude znamenať menej prostriedkov z eurofondov pre nich.

Nie je ani tak spor o počte, skôr o dátume, k akému je možné tento stav dosiahnuť. Ministri vnútra sa vo štvrtok dohodli iba na tom, že Frontex sa bude môcť zúčastňovať na budúcich operáciách vyhosťovania nelegálnych migrantov do krajín ich pôvodu.

Toto podporuje aj Slovensko. „Sme za to, aby Frontex v budúcnosti nejakou zmluvnou a procedurálnou podobou zastrešil všetky bilaterálne zmluvy v rámci návratovej politiky a zaistil viac koordinácie a úspechu návratovosti,“ povedala Saková.

Pozitívne vníma, že je dohoda na tom, že Frontex bude mať viac právomocí čo sa týka spolupráce s tretími krajinami v prípade migračných kríz. Z hľadiska Európy to napríklad znamená možnosť pôsobenia v krajinách západného Balkánu, ktoré priamo nesusedia s členskými štátmi EÚ.

Krajiny s vonkajšími hranicami EÚ ako napríklad Taliansko, Španielsko, Grécko či Maďarsko, sa v kontexte posilňovania Frontexu obávajú, že v prípade zásahov jednotky Frontexu na ich hraniciach – v momente keď eurokomisia zváži, že sa sami nedokážu dostatočne postarať o migračné toky – prídu o časť svojej suverenity.

V tejto súvislosti pripomenula návrh Slovenska a niektorých ďalších krajín na novembrovej rade ministrov, že najskôr sa treba venovať úlohám a kompetenciám Frontexu a až potom riešiť to, aké primerané majú byť ľudské zdroje k prideleným kompetenciám agentúry.

Stav na Rade tak zatiaľ neumožňuje začať rokovania s Európskym parlamentom, je preto vysoko nepravdepodobné, že sa vec posunie do finále ešte pred eurovoľbami v roku 2019.