Na Slovensku klesla očakávaná dĺžka života najviac z celej Únie

Ilustračná fotografia. [pxhere.com]

Pandémia skrátila predpokladanú dĺžku života takmer v polovici členských štátov. Slovensko drží smutný rekord – dnes narodené deti budú podľa štatistických odhadov žiť o dva roky menej.

Stredná dĺžka života v Európe rástla od 60. rokov minulého storočia, priemerne o dva roky za desaťročie. Najnovšie údaje Eurostatu však naznačujú, že stredná dĺžka života sa vo viacerých členských štátoch EÚ zastavila alebo dokonca klesla.

Vo väčšine západných členských štátov sa očakávaná dĺžka života vrátila na úroveň spred pandémie COVID-19. Vo východoeurópskych štátoch, ktorých vlny pandémie zasiahli s oneskorením, sa zotavenie pravdepodobne ešte nepretavilo do údajov, konštatuje Eurostat. 

Dĺžka pracovného života Európanov rastie

Podľa údajov Eurostatu mali v roku 2019 najdlhší priemerný pracovný život Švédi a Holanďania (cez 40 rokov). Najkratší Chorváti a Taliani.

Stredná dĺžka života pri narodení je priemerný počet rokov, ktoré by prežilo novonarodené dieťa, ak by bolo vystavené súčasným podmienkam úmrtnosti počas zvyšku svojho života. 

Pandémia COVID-19, ktorá začala v roku 2020, skrátila strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ. Najhoršie sú na tom z celej európskej dvadsaťsedmičky Slovensko a Bulharsko, kde sa predpokladaná dĺžka života skrátila o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020. Za nimi nasleduje Lotyšsko s poklesom o 2,1 roka a Estónsko so skrátením dožitia o dva roky. 

Zdroj: Eurostat