Nadužívanie antibiotík v živočíšnej výrobe ľuďom škodí. Únia ho chce obmedziť

Európsky trh s antibiotikami má hodnotu 1,25 miliardy dolárov ročne (1,1 miliardy eur). [Shutterstock]

Rezistencia na lieky každoročne na celom svete spôsobí 700 tisíc úmrtí. Krajiny, ktoré do Európskej únie dovážajú zvieratá či živočíšne produkty, by mali spĺňať nové pravidlá o antibiotikách, ktoré presadzuje Komisia. 

Bulharskému predsedníctvu v Rade EÚ sa na konci svojho mandátu podarilo dosiahnuť dohodu s Európskym parlamentom ohľadom balíčku týkajúceho sa veterinárnych liečivých prípravkov.

Rakúske predsedníctvo chce diskusie o návrhu Komisie z roku 2014 posunúť do finálnej fázy.

Živočíšne produkty dovážané do Únie by podľa novej legislatívy museli spĺňať požiadavky bloku pri používaní antibiotík v živočíšnej výrobe. Skupina tretích krajín už poslala Komisii list, v ktorom vyjadrili svoje obavy, píše portál EURACTIV.com.

Hlavným dôvodom nových opatrení je problém antimikrobiálnej rezistencie, inými slovami stúpajúca ľudská odolnosť voči antibiotikám.

Nefunkčné antibiotiká

Návrh pravidiel týkajúci sa veterinárnych liekov a medikovaných krmív (krmivá s prímesou liečiv) uverejnila Komisia ešte v roku 2014 ako „Animal Medicines Package“. Zahŕňa tri nariadenia, o ktorých sa v Európskom parlamente a medzi členskými krajinami stále diskutuje.

Hlavným dôvodom návrhu Komisie bola problematika antimikrobiálnej rezistencie. Antibiotiká sa vo veľkej miere vyžívajú pri produkcii hovädzieho, bravčového a kuracieho mäsa. Existujú však obavy, že ich opakované používanie môže zvýšiť rezistenciu baktérií a znížiť účinnosť antibiotík, ktorými sa liečia vážne ochorenia u ľudí.

V poľnohospodárstve sú antimikrobiálne lieky často nadužívané, pretože riešia následky zlej hygieny, zlého chovného manažmentu, či slabej starostlivosti o zvieratá.

Exekutíva chce preto obmedziť používanie určitých látok u zvierat a vyhradiť ich na liečbu ľudských infekcií.

Odborníci volajú po príprave plánu na účinnú prevenciu chorôb, napríklad prostredníctvom vakcinácie, či nárastu investícií do inovácií v chove poľnohospodárskych zvierat.

O rezistencii na lieky sa hovorí ako o jednej z najväčších hrozieb pre verejné zdravie. Odhaduje sa, že každoročne na celom svete spôsobí 700 tisíc úmrtí. V Európskej únii v jej dôsledku zomrie 25 tisíc ľudí ročne a ekonomiku stojí 1,5 miliardy eur (náklady na zdravotnú starostlivosť a strata produktivity). Ak sa nepodniknú potrebné kroky, toto číslo môže narásť až na 10 miliónov úmrtí do roku 2050.

Európska únia prijala v júni 2017 Akčný plán proti AMR, ktorý je súčasťou iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom „One Health“. Tá chápe zdravie ľudí a zvierat ako prepojené, keďže choroby sa prenášajú medzi živočíšnymi druhmi rovnako.

Zastaraná legislatíva

Jedným z hlavných cieľov balíčku európskej exekutívy je preto poslnenie pravidiel používania antimikrobiálnych látok u zvierat. To je dôležitým predpokladom účinnejšieho boja proti antimikrobiálnej rezistencii.

Komisia si tiež stanovila za cieľ zvýšiť dostupnosť veterinárnych liekov na všetkých trhoch pre všetky druhy zvierat, znížiť administratívne zaťaženie, zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a riešiť riziko antimikrobiálnej rezistencie pre verejné zdravie.

Súčasný právny rámec pre medikované krmivá je z roku 1990. Vznikol ešte pred vytvorením vnútorného trhu a odvtedy sa neupravoval. Jeho implementácia v členských štátoch je rozdielna.

Viedeň čakajú náročné diskusie o spoločnej poľnohospodárskej politike

Rakúske predsedníctvo sa chce zamerať najmä na návrh Komisie o spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020. Pokročiť chce aj v prípade smernice o zákaze nekalých obchodných praktík a nariadenia o liehovinách.

Nový systém pravidiel by mal zlepšiť dostupnosť liekov, zvýšiť konkurencieschopnosť a zaviesť inovácie vo veterinárnom farmaceutickom sektore.

Na vyriešenie tejto situácie a vytvorenie potrebných podmienok pre inovácie v sektore by sa podľa Komisie mali stanoviť nové kritériá pre výrobcov krmív, zabrániť krížovej kontaminácii účinných látok z veterinárnych liekov do krmív, objasniť predpisovanie a používanie týchto krmív obsahujúcich antimikrobiálne látky a zakázať profylaxiu (preventívne podávanie antibiotík zvieratám bez diagnostikovania choroby).

Dohoda Rady EÚ a europarlamentu tiež obsahuje nové normy pre dovoz zvierat a živočíšnych produktov z tretích krajín. Pravidlá, ktoré majú obmedziť využívanie antibiotík v sektore živočíšnej výroby, ale podľa niektorých nečlenských krajín porušujú pravidlá Svetovej obchodnej organizácie. Komisia tieto námietky odmieta s tvrdením, že nové pravidlá sa týkajú len exportov živočíchov a živočíšnej výroby určených pre Úniu. Je tak len na dotknutých krajinách, ako ich prispôsobia novým európskym požiadavkám.

Mätúce kampane

Nová legislatíva v oblasti zdravia zvierat by ovplyvnila nielen krajiny vyvážajúce živočíšne produkty do Únie, ale aj výrobcov samotných antibiotík. Podľa analytikov z Animal Pharm zarábajú farmaceutické spoločnosti výrobou antibiotík pre zvieratá ročne asi päť miliárd dolárov (4,3 miliardy eur). Európsky trh s antibiotikami má hodnotu 1,25 miliardy dolárov ročne (1,1 miliardy eur).

Ako píše britský denník TheGuardian, niektoré multimiliardové spoločnosti v súčasností vedú kampane na sociálnych sieťach, ktorými sa snažia zmiasť bežných spotrebiteľov. Ubezpečujú ich, že nezáleží na tom, či je alebo nie je na výrobku označenie „bez antibiotík“. V reklame tvrdia, že mäso a mlieko neobsahujú žiadne „škodlivé zvyšky antibiotík“.