Návrat k solidarite v migrácii: Krajiny budú pomáhať povinne

Podpredseda Európskej komisie pre európsky spôsob života Margaritas Schinas počas tlačovej konferencie k migračnému paktu, 23. september 2020. EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ / POOL [EPA-EFE/ Stephanie Lecocq]

Akou formou v čase krízy pomôžu bude do istej miery na ich uvážení, bude to ale musieť byť príspevok k „stabilizácii“ systému. Predpokladá to novo navrhnutý migračný pakt Európskej komisie.

Európska komisia v stredu, 23. septembra predstavila nový pakt o migrácii a azyle. Sľubuje lepšie a rýchlejšie procedúry v azylovom a migračnom systéme.

Komisia postavila návrh na premise, že súčasný systém nefunguje a za posledných 5 rokov, teda od takzvanej migračnej krízy v roku 2015, sa ho nepodarilo opraviť.

Obsahuje aj princíp „férového rozdelenia zodpovednosti a solidarity“. Komisia si od neho sľubuje obnovenie dôvery medzi členskými štátmi, keďže na jednej strane vyžaduje od štátov povinné príspevky k spoločnému úsiliu, ale bez toho, aby presne povedala aké.

Komisia to vysvetľuje tým, že musí vyvažovať povinnosť štátov Únie poskytovať ochranu ľudom, ktorí ju potrebujú a obavy členských štátoch, že väčšie počty prichádzajúcich ľudí ich azylové a migračné systémy nezvládnu.

„EÚ už v minulosti v iných oblastiach ukázala, že vie podniknúť mimoriadne kroky aby preklenula názorové rozpory,“ komentovala nový návrh predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. V tomto prípade sa názorové rozpory najviac prejavili v odmietaní povinných relokácií žiadateľov o azyl, tzv. kvót, zo strany štátov V4 a niektorých ďalších. Hoci EÚ v tomto duchu prijala legislatívu o tzv. dočasných kvótach, v realite sa voči viacerým krajinám (Maďarsko, Česko, Poľsko) nepodarilo uplatniť.

„Moria je silná pripomienka toho, že sme vyčerpali čas, v ktorom sa dá bývať v nedostavanom dome,“ povedal podpredseda Európskej komisie, do ktorého portfólia spadá aj migrácia, Margaritis Schinas. Narážal na nedávny požiar v najväčšom a preplnenom gréckom utečeneckom tábore na ostrove Lesbos, kde aj kvôli súčasným európskym pravidlám uviazli tisícky ľudí.

Žiadny členský štát podľa Schinasa nezažíva migráciu rovnakým spôsobom a rôzne špecifické výzvy, ktorým jednotlivé štáty čelia, treba zobrať do úvahy.

Posledné slovo pri aplikovaní programu zo Správy o stave Únie budú mať členské štáty

Aj keď viacerých prejav Ursuly von der Leyen potešil a prekvapil v oblastiach ako sú zahraničná politika, ľudské práva, či zelená obnova, implementácia jeho obsahu zostáva v rukách Európskej rady. Slovenskí odborníci a europoslanci hodnotili prvý prejav predsedníčky eurokomisie.

Tri piliere

Prvý pilier migračného paktu spočíva v efektívnejších a rýchlejších úradných postupoch.

Komisia chce zaviesť integrovaný postup na vonkajších hraniciach EÚ, ktorý by po prvýkrát zahŕňal predvstupovú kontrolu (skríning) a identifikáciu ľudí, ktorí nelegálne prekračujú vonkajšie hranice Únie alebo, ktorí boli vylodení po záchrannej akcii na mori.

Migranti sa v rámci skríningu podrobia zdravotnej a bezpečnostnej kontrole, odoberú im odtlačky prstov, ktoré sa registrujú v databáze Eurodac.

Po skríningu budú nasmerovaní buď do administratívneho procesu pre ich špecifickú kategóriu, pri ktorej je možné rýchlo rozhodnúť o azyle alebo návrate alebo do normálneho azylového procesu.

Pre štandardný azylový proces sľubuje Komisie lepší operačný monitoring a podporu zo strany európskych agentúr. Pomôcť by mala aj modernizácia digitálnej infraštruktúry pre riadenie migrácie.

Solidarita „bez výnimky“

Druhým pilierom paktu je „férové zdieľanie zodpovednosti a solidarity“. Čo by to malo v praxi znamenať? Každý štát „bez výnimky“ bude musieť v čase krízy prispieť k stabilite celého systému.

V zásade pôjde o systém flexibilných príspevkov. Budú môcť mať podobu relokácií, teda prebratia časti žiadateľov o azyl z krajiny prvého príchodu, alebo prebratia zodpovednosti za návrat tých, ktorí nárok na azyl nemajú alebo „rôzne formy operačnej podpory“.

Systém začne na dobrovoľnej báze, jednoznačnejšie príspevky sa budú vyžadovať v čase veľkého tlaku na individuálne krajiny. „Férový pomer“ národného príspevku vo vybranej forme sa vypočíta z 50 percent na základe HDP a z 50 percent na základe počtu obyvateľov.

Ďalšou časťou migračného paktu je nový prístup k partnerstvám s tretími krajinami, ktorý bude stáť na „na mieru šitých“ a vzájomne výhodných dohodách. Tie by mali podporiť spoločné riešenie pre pašovanie migrantov a efektívne vykonávanie readmisných dohôd.

Readmisie (návraty) by mal po novom riadiť novovytvorený post Koordinátora EÚ pre návraty. Opierať by sa mal o sieť národných kontaktných zástupcov.

Dublinské nariadenie skončí. Kvóty môžu nahradiť repatriácie

Nový migračný balík Európskej komisie bude pozostávať z politického textu a 5 legislatívnych návrhov, hovoria zdroje pre EURACTIV.com. Ako budú krajiny preukazovať solidaritu je stále predmetom špekulácií.

Pakt obsahuje aj zmienku o posilnenom strategickom plánovaní, aby sa národné migračné politiky nerozchádzali v zásadných otázkach, aj prísľub posilnených kapacít Európskej hraničnej a pobrežnej stráže od 1. januára 2021.

Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a členské štáty aby dosiahli politickú dohodu o základných parametroch reformy do konca roka a sfinalizovali súvisiace legislatívne akty, ktoré sú už dlhšie v legislatívnom procese.

Slovensko: Vieme sa rozprávať

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS) ešte pred zverejnením migračného paktu, v utorok, upozornil, že Slovensko aj naďalej odmieta povinné relokácie žiadateľov o azyl.

„Hovorili sme o nejakej forme flexibilnej solidarity a pokiaľ máme problém s relokáciami, a ten stále pretrváva, tak sme pripravení na nejaké iné formy poskytnutia pomoci krajinám, ktoré to potrebujú. O tomto sme pripravení a ochotní sa rozprávať, ale to, že by sme mali byť nútení k nejakej forme solidarity, to je stále červenou čiarou,“ odkázal Klus a spresnil, že už to nie je len pozícia krajín V4, lebo tento názor najnovšie zastávajú už aj pobaltské krajiny a tiež Rakúsko a Dánsko.

Slovenská europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS, ECR) hovorí, že zo zverejneného paktu pre azyl a migráciu „naneštastie vidno, že téma celoeurópskeho prerozdeľovania migrantov vôbec nie je mŕtva, ako sa domnievali a dúfali lídri blokujúcej menšiny štátov, kam patrí aj Slovensko“.

„Ani tento nový návrh od Európskej komisie nepovažujem za skutočne efektívne riešenie, pretože sa znovu nedokáže úplne odpútať od už prekonaného a nefungujúceho konceptu kvót, aj keď obsahuje viaceré zlepšenia oproti starému návrhu. Už pri prvotnom skúmaní vyvoláva totiž tento návrh množstvo otáznikov, ako konkrétne by relokácie fungovali v praxi a kedy sa z dobrovoľného prerozdeľovania stane povinné,“ povedala v tejto súvislosti europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.

Zároveň uznáva, že „pakt naozaj obsahuje aj viaceré pozitívne prvky, ktoré nutne potrebujeme a je v nich vidieť snaha pritlačiť najmä južné krajiny zefektívniť celkovú azylovú procedúru, aj procesy na hraniciach. Z pohľadu Slovenska by tieto prvky mali byť jednoznačne vítané.“

Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka (nom. SaS), návrh s povinnými kvótami nepočíta. „Dobrým východiskom je to, že relokácie by mali prebiehať na dobrovoľnom základe. Voči migrácii však musí každý prispieť,“ povedal šéf diplomacie s tým, že Slovensko povinné kvóty odmieta.