Nemci boli za Dieselgate odškodnení, Slováci nie. Nabudúce pomôže nová smernica

Podľa právničiek by mali byť za emisný škandál Slováci odškodnení, aj keď firma problém napravila. [Ilustračný obrázok]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Kolektívne žaloby na Slovensku

Európska komisia vyzvala Volkswagen, aby za škandál s dieselovými motormi odškodnil všetkých zákazníkov v EÚ. V Nemecku to dokázali pomocou kolektívnych žalôb, na Slovensku sa nenazbieralo dosť ľudí. Pri ďalšom podobnom škandále by ale mohli byť zapojení automaticky.

Európska únia zvyšuje tlak na automobilku Volkswagen. Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders tak okomentoval výzvu, v ktorej firme hovorí, aby za kauzu Dieselgate odškodnila všetkých zákazníkov v EÚ.

Za zmanipulované emisné testy takto dostali nemeckí majitelia dieselových áut aj tisíce eur. V krajinách, kde neexistuje systém kolektívnych žalôb, ale ľudia nedostali nič. A ani výzva Európskej komisie tomu pravdepodobne nepomôže.

Do roku 2023 ale musia tento hromadný nástroj sfunkčniť všetky členské krajiny. A ak Slovensko zvolí takzvaný systém „opt-out”, ľuďom by odpadla aj povinnosť sa do akcie registrovať.

Slováci si už o dva roky budú môcť vysúdiť kolektívne odškodnenie od nekalých obchodníkov

Ministerstvo spravodlivosti začne s prípravou kolektívnych žalôb už tento rok. Európska únia nastavila pravidlá tak, aby neskĺzli k šikane firiem. Dôležitá je ale otázka, či budú poškodení spotrebitelia do sporov zapájaní automaticky. 

Výzva Komisia pravdepodobne nepomôže

„Myslíme si, že bez existencie záväzného súdneho rozhodnutia Volkswagen pravdepodobne nepristúpi k plošnému vyplateniu odškodného vo všetkých dotknutých krajinách,“ komentujú pre EURACTIV Slovensko výzvu eurokomisie právničky Mariana Koníková a Veronika Pázmányová z advokátskej kancelárie Glatzova&Co.

Volkswagen naposledy Komisii odkázal, že odškodné nevyplatí, pretože dotknuté autá už boli zmenené tak, aby spĺňali emisné požiadavky.

To pre Slovákov úplne neplatí. Z viac ako 80 tisíc slovenských áut, ktorých sa problém týka, zaniesli majitelia do servisu iba 53 percent. To je tretí najnižší pomer v celej Únii. V Nemecku, kde tento proces riadila vláda, je už hotový na sto percent.

Koníková a Pázmányová si myslia, že aj napriek náprave si spotrebitelia odškodné zaslúžia. A Nemci sa ho aj dočkali, viac ako štvrť milióna majiteľov áut od firmy dostalo odškodné od 1350 až do takmer siedmych tisíc eur.

O zapojenie Slovákov do žaloby na nemeckom súde sa snažila Spoločnosť ochrany spotrebiteľov, neprihlásilo sa však dosť ľudí.

„V čase, keď sme majiteľov áut vyzývali pridať sa ku kolektívnej žalobe, nebola diskusia o klimatických zmenách tam, kde je dnes. Autá fungovali a emisie slovenskí spotrebitelia nevnímali ako problém,“ hovorí Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov.

Dieselgate: ako to celé začalo

Nové odhalenia v kauze „Dieselgate“, ťahajúcej sa už dva roky, implikujú po Volkswagene aj ďalšie automobilky. Podvody v emisných testoch postavili otáznik nad celú budúcnosť automobilového sektora. Ako to celé začalo? A ako škandál ovplyvní automobilky?

Nároky boli premlčané, ale právo nezaniklo

Práve kvôli kauze Dieselgate sa Európska komisia rozhodla vytvoriť záväznú smernicu, ktorá by možnosť spoločnej žaloby o odškodné priniesla do všetkých členských krajín. Na Slovensku takáto možnosť doteraz nebola.

V roku 2023, odkedy má prevzatá smernica platiť aj na Slovensku, ale už bude pre majiteľov dotknutých áut neskoro.

„Je možné, že v čase transpozície smernice môžu byť nároky spotrebiteľov, ktorí boli kauzou Dieselgate poškodení, premlčané,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko právnik Pavel Pavlovkin z Európskeho spotrebiteľského centra na Slovensku. Ani táto organizácia od Slovákov neeviduje žiadne podnety v súvislosti s kauzou.

Podľa Čakovskej ale premlčané nároky neznamenajú, že kolektívna žaloba v kauze Dieselgate by na Slovensku ničomu nepomohla.

„Súdny výrok, že práva spotrebiteľov boli porušené, by bol pre spotrebiteľov významný,“ myslí si Čakovská. Mohli by ním podložiť napríklad alternatívne riešenie sporov. „Aj keď sú nároky premlčané, neznamená to, že právo zaniklo,“ hovorí Čakovská.

Nepoctivé e-shopy aj neférové zoznamky. S čím môžu pomôcť kolektívne žaloby? (INFOGRAFIKA)

Slovákom sa zvyčajne darí riešiť zákaznícke sťažnosti priamo s obchodníkmi. Ak ale ten nespolupracuje, vysúdiť si odškodné nebýva ľahké. Zmeniť to môžu kolektívne žaloby, ktoré na Slovensko prídu už o dva roky. 

Môžu byť zapojení aj automaticky

Koníková a Pázmányová si myslia, že nová smernica jednoznačne zjednoduší dostupnosť odškodného pre spotrebiteľov. Nebudú totiž musieť riešiť administratívu a náklady spojené s podávaním individuálnej žaloby – iba si počkajú na výsledok.

„Kolektívne žaloby sú skutočnou hrozbou pre veľké spoločnosti, ktoré sa im snažia vyhnúť za každú cenu,“ hovoria právničky. „Je teraz na členských štátoch, aby zabezpečili implementáciu smernice do svojich národných právnych poriadkov.“

Ministerstvo spravodlivosti chce s procesom preberania európskej legislatívy začať koncom tohto roka. V rámci tohto sa dokonca môže rozhodnúť, že pri budúcom podobnom škandále budú do kolektívnej žiadosti o odškodné spotrebitelia zapojení automaticky.

Tento prístup sa volá „opt-out“, keďže by v rámci neho spotrebiteľom zostala možnosť sa zo súdnej akcie odhlásiť.

Právnička: Trh sa vyčistí, keď neférové podmienky budú predajcov stáť reálne peniaze

Slovenskí spotrebitelia majú skôr tendenciu „pošomrať“, než chodiť na súd. Odškodné za nekalé praktiky by ale malo byť dostupné pre všetkých, nielen pre tých bdelých, hovorí v rozhovore právnička spotrebiteľskej organizácie. 

Úspech bude, keď sa peniaze dostanú spotrebiteľom

Popularita takýchto automatických žalôb stúpa napríklad v Spojenom kráľovstve. Firma Mastercard tam čelí žalobe zastupujúcej každého Brita, ktorý medzi rokmi 1992 až 2008 nakúpil u obchodníka prijímajúceho jej platobné karty. To je viac ako polovica britskej populácie.

Žaloba totiž tvrdí, že neférovo nastavené poplatky za využívanie platobných terminálov preniesli obchodníci na spotrebiteľov. V prípade výhry by tak až 46 miliónov Britov mohlo získať odškodné tristo libier.

„Firmy sú pochopiteľne znepokojené,“ myslí si právnička Emilie Jones z kancelárie Pinsent Masons. Budúcnosť tohto typu žalôb podľa nej závisí od toho, ako sa im v prípade výhry podarí distribuovať peniaze spotrebiteľom.

Podľa právničky tiež žaloba môže ukázať, ako účinné sú záruky kolektívnych žalôb. Dôležité je totiž zabezpečiť, aby firmy neohrozovali šikanózne podania. Európska smernica v tomto smere hovorí, že súdne konania nemôže financovať konkurencia a sudcovia majú mať právo neopodstatnené žaloby odmietnuť hneď na začiatku.

Profesorka kolektívneho práva: Frivolné žaloby sú znepokojivo rozšírený mýtus

Mediálny obraz z USA je skreslený, v skutočnosti je ťažké spory o odškodné zafinancovať a dostať pred súd, hovorí v rozhovore prvá európska profesorka kolektívneho práva, ktorá pracovala aj na kauze Dieselgate.