O tom, ako sa bude koronavírus správať počas leta, vieme málo

Ilustračný obrázok. [Shutterstock/Vitaly Karyakin]

Zažijeme v lete druhú vlnu pandémie? Odpoveď bude závisieť od toho, ako vírus zareaguje na letnú klímu, píše francúzsky denník o životnom prostredí (Journal de l’environnement), partner siete EURACTIV.

Podobne ako chrípka, aj koronavírus je „citlivý na počasie“, vďaka čomu sa môže po letnom odpočinku znovu objavovať v zime.

Okrem teploty destabilizuje vírusové častice aj pôsobenie UV svetla, ktoré je v lete intenzívnejšie. K dnešnému dňu však nemáme informácie o sezónnom správaní SARS-CoV-2, resp. COVID-19.

Najviac postihnuté pandémiou sú krajiny mierneho pásma Európy a Severnej Ameriky. Pre porovnanie, niekoľko krajín v tropickej Ázii a južne od Číny, sú relatívne nedotknuté. Podľa oficiálnych údajov majú nízky počet úmrtí súvisiacich s COVID-19 napríklad v Thajsku (56 úmrtí) a vo Vietname (žiadne úmrtia).

Obavy o Afriku

Afrika vyvoláva v súvislosti COVId-19 veľké obavy, no doposiaľ bolo na tomto kontinente menej ako dvetisíc oficiálnych úmrtí, väčšinou v arabských krajinách a Južnej Afrike. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však vo štvrtok (7. mája) odhadovala, že choroba by mohla v prvom roku pandémie infikovať až 44 miliónov Afričanov a zabiť až 190 tisíc z nich.

Môže to znamenať, že africký kontinent je pred pandémiou lepšie chránený? Ak áno, je to spôsobené citlivosťou vírusu na počasie?

Nemusí to tak nevyhnutne byť. Afrika má totiž oveľa menšiu hustotu obyvateľstva ako Európa alebo Ázia a najmladšiu populáciu na svete. Hoci má niekoľko veľkomiest, vrátane Lagosu a Nigérie, letecká doprava medzi ostatnými svetovými veľkomestami je obmedzená, čo znižuje aj šírenie vírusu. Niekoľko afrických krajín, ktoré boli nedávno vírus zasiahol, boli schopné rýchlo prijať opatrenia, napríklad spoločenská izolácia a ďalšie obmedzenia.

Únia podporí rozsiahle výskumné projekty na boj s koronavírusom

Na osem výskumných projektov, zameraných na diagnostiku a liečbu ochorenia COVID-19, pôjde 117 miliónov eur. V jednom z nich sú zapojení aj slovenskí vedci a vedkyne.

Nejednoznačná vedecká diskusia

O citlivosti SARS-CoV-2 na počasie sa medzi vedcami stále diskutuje. Podľa štúdie uverejnenej v piatok (8. mája) v časopise Canadian Medical Association (CMAJ), teplota a zemepisná šírka neovplyvňujú počet prípadov. Peter Jüni z Inštitútu pre zdravotnú politiku na univerzite v Toronte spolu s kolegami založili svoje zistenia na viac ako 375 tisíc prípadoch v 114 krajinách a štátoch USA.

Naopak, zdá sa, že vlhkosť má mierne pozitívny účinok. Keď sa vlhkosť zvýši o 10 percent, rýchlosť prenosu vírusu klesá o deväť percent. To by mohlo podporiť hypotézu, ktorá nebola doteraz dokázaná a ktorú predložila na konci marca talianska Society of Environmental Medicine (SIMA).

Podľa talianskych odborníkov vlhkosť znižuje objem jemných častíc, ktoré prenášajú vírus a tým ho môže spomaliť.

Na rozdiel od kanadských vedcov, brazílsky tím podporuje myšlienku, že vírus je citlivý na teplotu. Štúdia publikovaná koncom apríla v Science of Total Environment ukazuje, že v Brazílii akékoľvek zvýšenie teploty o jeden stupeň znižuje počet nových prípadov o päť percent.

Keď teplota dosiahla 25,8 stupňov, autori štúdie pozorovali efekt kedy sa vírus síce naďalej šíril ale len na nízkej úrovni.