Občianska iniciatíva o menšinách má definitívne zelenú od súdu EÚ

Ilustračný obrázok: Vchod do budovy Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu [EPA-EFE/Julien Warnand]

Slovensko v roku 2017 podporovalo Rumunsko v žalobe pred Všeobecným súdom EÚ, po mesiaci si to rozmyslelo. Občianska iniciatíva žiada kroky na ochranu menšín v EÚ.

Všeobecný súd EÚ rozhodol, že Európska komisia mohla a mala zaregistrovať európsku iniciatívu občanov s názvom “Menšinový balíček”. Registrácia je nevyhnutná podmienka, aby iniciatíva mohla začať zbierať podpisy. Ak ich bude mať 1 milión môže Európsku komisiu žiadať o konkrétne návrhy.

Pre organizátorov iniciatívy, v ktorej ide o národnostné a jazykové menšiny, to bol druhý pokus o registráciu. Prvému pokusu o registráciu ešte v roku 2013 Komisia nevyhovela s odôvodnením, že požiadavky iniciatívy nepatria do jej právomocí. Organizátori sa obrátili na súd, kde tvrdili, že Komisia svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnila a nespresnila, ktoré z 11 pôvodných požiadaviek nespadajú do jej právomocí.

Súd dal organizátorom vo februári 2017 za pravdu a Komisia v marci iniciatívu zaregistrovala v obmedzenom rozsahu oproti pôvodným požiadavkám.

Toto druhé, „opravné“, rozhodnutie Komisie následne v júni 2017 na Všeobecnom súde EÚ napadlo Rumunsko. Slovensko ho v septembri 2017 podporilo, čo vtedy potvrdilo aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Slovensko v konaní vystupovalo ako vedľajší účastník na strane Rumunska.

Slovensko sa angažuje v žalobe proti občianskej iniciatíve s menšinovou tematikou

Slovensko sa pridalo k rumunskej žalobe na európsku občiansku iniciatívu „Minority SafePack“ ako vedľajší účastník. Rumunsko tvrdí, že Európska komisia nemá v tejto oblasti právomoci a nemala iniciatívu zaregistrovať ako prípustnú.

Bizardné je, že táto podpora trvala len jeden mesiac. Už v októbri 2017 Slovensko listom  informovalo Všeobecný súd, že berie späť svoj návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Na strane Európskej komisie ako vedľajší účastník konania až do jeho konca figurovalo Maďarsko.

Čo tvrdilo Rumunsko?

Rumunsko ako žalujúca strane predovšetkým tvrdilo, že rozhodnutím o registrácii iniciatívy Komisia de facto rozširuje svoje právomoci do oblasti menšinových otázok, ktorá je pre krajinu citlivá. Podobne ako Slovensko, aj Rumunsko má početnú maďarskú menšinu.

Organizátori iniciatívy od Európskej komisie, žiadajú aby predložila návrhy opatrení, ktoré majú prispieť k zabezpečeniu práv menšinového obyvateľstva. Súd EÚ v rozsudku konštatuje, že ochrana menšín je hodnotou Únie a kultúrna a jazyková rozmanitosť je zase cieľom, ktorý sleduje. Preto sa súd nestotožnil s rumunským argumentom, že zaregistrovanie iniciatívy sa rovná uznaniu, že Únia má v týchto oblastiach všeobecnú právomoc. Komisia podľa súdu môže predložiť návrhy, ktoré budú dopĺňať činnosti v oblastiach jej právomocí.

Občianska iniciatíva sa teda nenachádza “zjavne mimo” rámca právomocí Komisie, uvádza sa v rozsudku.

Organizátori iniciatívy Menšinový balíček v prvej vete definovaných cieľov hovoria o „súbore právnych aktov“, pričom ďalej spresňujú, že má ísť o „politické opatrenia v oblasti regionálnych a menšinových jazykov, vzdelávania a kultúry, ako aj regionálnej politiky, účasti, rovnosti, audiovizuálnych a iných mediálnych obsahov, a taktiež regionálnej (štátnej) pomoci.“

Ak sa občianskej iniciatíve počas jedného roka podarí vyzbierať aspoň 1 milión podpisov v minimálnom počte členských štátov, musí sa Európska komisia jej obsahom zaoberať a prípadne predložiť požadované návrhy.