Pakt o migrácii: Žiadny štát nie je úplne spokojný, žiadny ho neodmietol

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer. Nemecko od 1. júla do 31. decembra 2020 predsedá Rade EÚ. [EPA-EFE/ CLEMENS BILAN]

Slovensko návrhy ešte študuje, stále chce hovoriť o vyloďovacích platformách. Nemecký minister Horst Seehofer po rokovaní ministrov vnútra nepovedal, či sa o reforme migračnej politiky rozhodne konsenzom alebo hlasovaním.

Členské štáty mali vo štvrtok, 8. októbra, prvú šancu diskutovať o reforme migračnej a azylovej politiky prostredníctvom videokonferencie. Žiadna krajina migračný plán neodmietla, hoci eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson priznáva, že štáty majú mnoho otázok. Dôvodom je aj, že si všetky technikality viacerých návrhov, z ktorých sa pakt skladá, nestihli ešte naštudovať.

„Hovorí sa, že diabol je v detailoch. Keďže veľmi dobre poznám detaily týchto návrhoch, chcem povedať, že v detailoch sú aj príležitosti,“ komentovala na tlačovej konferencii po rokovaní komisárka Ylva Johansson.

Návrh Európskej komisie stojí najmä na zrýchlených procedúrach posudzovania nároku na azyl už na hraniach, na systéme povinnej a čiastočne flexibilnej solidarity a na efektívnej politike návratov v spolupráci s členskými krajinami.

Návrat k solidarite v migrácii: Krajiny budú pomáhať povinne

Akou formou v čase krízy pomôžu bude do istej miery na ich uvážení, bude to ale musieť byť príspevok k „stabilizácii“ systému. Predpokladá to novo navrhnutý migračný pakt Európskej komisie.

Žiadny členský štát podľa komisárky nie je s návrhom stopercentne spokojný, všetky majú obavy, otázky alebo návrhy. Diskusia však bola podľa nej „povzbudivá“.

Nemecký minister vnútra, ktorý rokovaniu predsedal, Horst Seehofer, diskusiu označil podobne za „dobrú a sľubnú“. Dokazuje to podľa neho aj fakt, že sa rokovanie oproti plánovanému času pretiahlo.

„Dáva mi to dôvod na optimizmus, že môžeme uspieť. Napriek môjmu optimizmu, nepôjdem ale tak ďaleko, aby som povedal, že aj určite uspejeme,“ konštatoval za nemecké predsedníctvo.

Dôvodom na optimizmus podľa neho je, že viaceré aspekty návrhu sa s stretli s pozitívnou odozvou „vo všetkých kútoch“ EÚ. Nemecké predsedníctvo chce teraz postupovať krok za krokom. V praxi by to malo znamenať dosiahnuť politickú dohoda o základných aspektoch reformy ešte počas nemeckého vedenia a legislatívna práca na návrhoch by ostala na pleciach nasledujúceho, portugalského predsedníctva Rady EÚ.

Na to, aby to bolo možné sú podľa Seehofera potrebné ďalšie dve stretnutia ministrov vnútra a to v novembri a decembri. Zdôraznil, že by malo ísť o fyzické stretnutia v Bruseli. „Je to nevyhnutné, lebo na ďalších stretnutiach sa možno budeme musieť stretávať aj v menších skupinách, aby sme našli riešenia,“ povedal.

Štáty v prvej línii musia dostať záruky

K špecifikám diskusie sa Seehofer na tlačovej konfekcie vyjadroval málo. Uznal, že bude treba veľa práce, aby sa pozície zladili, najmä v otázke povinnej solidarity a návratov. Je podľa neho ale v záujme všetkých krajín, aby mala Únia výbornú spoluprácu s tretími krajinami a funkčnú ochranu hraníc. Ak to bude fungovať v praxi, je možné dosiahnuť, že do EÚ bude prichádzať o 2/3 menej ľudí, čo je v každého záujme, argumentoval.

Komisárka Ylva Johansson na tlačovej konferencii rázne odmietla, že návrh paktu Komisie je kompromisom s ľudskými právami, či Ženevskou konvenciou. Je to výčitka, ktorá zaznieva od niektorých mimovládnych organizácií.

Seehofer bol pomerne jednoznačný, pokiaľ ide o záruky pre päticu štátov v prvej línii migračných tlakov: Grécko, Taliansko, Cyprus, Maltu a Španielsko. „Ak to má fungovať, musia mať istotu, že ich s utečencami nenecháme, ak to tak môžem povedať. Našim cieľom je poskytnúť im túto istotu. Nemôžeme mať v týchto krajinách veľké utečenecké tábory, musíme brať ich argumenty vážne a musíme to vyriešiť efektívne v praxi,“ vyhlásil.

Dodal, že pozície chce v tejto veci zbližovať v bilaterálnych rokovaniach, pričom „nechce tieto diskusie viesť na verejnosti“.

Nepovedal jasne ani na otázku, či chce k výsledku dospieť konsenzom medzi členskými štátmi alebo v nejakom bode dôjde k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou, najmä pokiaľ ide o mechanizmus solidarity. Týmto spôsobom boli v roku 2017 prijaté tzv. dočasné povinné kvóty pre prijímanie žiadateľov o azyl. Slovensko a Maďarsko to následne neúspešne rozporovali na Súdnom dvore EÚ.

Dublinské nariadenie skončí. Kvóty môžu nahradiť repatriácie

Nový migračný balík Európskej komisie bude pozostávať z politického textu a 5 legislatívnych návrhov, hovoria zdroje pre EURACTIV.com. Ako budú krajiny preukazovať solidaritu je stále predmetom špekulácií.

Procesné veci podľa Seehofera neboli vôbec predmetom diskusie. Podľa nemeckého ministra je cieľom predsedníctva, „aby boli všetky krajiny súčasťou riešenia“ no „v politických rokovaniach nemôžete nič vylúčiť,“ dodal. Nevylúčil, že niektoré body bude treba posunúť na rokovanie lídrov EÚ, hoci to nie je jeho cieľ. Dúfa, že ministri budú schopní dohodu dostatočne pripraviť.

Slovenskú pozíciu komunikoval štátny tajomník 

Slovensko zatiaľ podľa vyjadrení ministerstva vnútra naďalej návrhy Komisie študuje a vidí v nich veľa detailov, ktoré je potrebné upresniť. „V otázkach, ktoré sú nastolené je kľúčové nájsť konsenzus. Z nášho pohľadu je dôležité venovať pozornosť posilneniu ochrany vonkajších hraníc ako aj účinnej návratovej politike. Je žiadúce, urobiť  všetko preto, aby sa zabránilo nelegálnej migrácií ale na druhej strane treba pomôcť tým, ktorí skutočne medzinárodnú ochranu potrebujú,“ uviedol v tlačovej správe minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).

Slovensko na videokonferencii ministrov podľa zoznamu účastníkov zastupoval štátny tajomník ministerstva vnútra Valentín Leitner. Slovensko bolo jedným zo šiestich štátov, ktoré nemali zastúpenia na ministerskej, ale nižšej úrovni.

„Pán minister bol na videokonferencii prítomný od začiatku až do obednej pauzy. Vzhľadom na to, že sa z jeho vystúpením počítalo do 12tej, mal na popoludnie už neodkladný pracovný program. Preto ho po odchode o 14tej musel zastúpiť štátny tajomník,“ reaguje pre EURACTIV.sk ministerstvo.

Štátny tajomník Vendelín Leitner na videokonferencii tlmočil postoj ministra, podľa ktorého „v otázke solidarity, ktorá bola zadefinovaná na treťom poschodí pomyselného domu máme za to, že táto uvedená otázka je nami vysoko podporovaná nielen voči osobám, ktoré ju potrebujú ale aj voči členským štátom, ktoré čelia migračnému tlaku“.

Slovensko podľa neho naďalej nesúhlasí s povinnými kvótami a s tým, aby záchrana na mori bola „automatickou vstupenkou do EÚ“. „Preto si myslíme, že by sme sa v našich rokovaniach mali opätovne vrátiť k téme vyloďovacích platforiem,“ poznamenal Leitner.