Poľské voľby vyhrala vládna strana, o právnom štáte rozhodne európsky súd

Premiér Mateusz Morawecki (vľavo) a líder PiS Jarosław Kaczyński. [EPA-EFE/Radek Pietruszka]

Európska komisia bojuje proti poľskej reforme súdnictva žalobou na Súdnom dvore EÚ. Napriek sporu o právny štát vyhralo parlamentné voľby opäť Právo a spravodlivosť.

Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) vyhrala podľa predbežných výsledkov parlamentné voľby. V nedeľnom (13. októbra) celonárodnom hlasovaní však pravdepodobne prišla o väčšinu v hornej komore parlamentu.

PiS si každopádne môže pripísať ďalšie volebné víťazstvo, a to napriek predvíkendovej žalobe Európskej komisie pre porušovanie princípov právneho štátu.

Najnovší konflikt medzi Varšavou a Bruselom sa týka nového disciplinárneho režimu pre poľských sudcov.

Príslušné právne predpisy podľa Európskej komisie umožňujú, aby boli sudcovia všeobecného súdu podrobovaní disciplinárnemu vyšetrovaniu a konaniu a aby im boli ukladané sankcie na základe obsahu ich súdnych rozhodnutí.

Volebné víťazstvo

Vo voľbách získala PiS 43,8 percenta, čo je viac ako pred štyrmi rokmi. Opozičnú centristickú a proeurópsku Občiansku koalíciu (KO) podporilo 27,2 percenta ľudí, teda menej ako v minulých voľbách. Tretia je Ľavica, čiže koalícia troch ľavicových strán, ktorá získala necelých 13 percent. Predbežné výsledky však naznačovali, že vládna strana mohla prísť o väčšinu v Senáte.

Rekordná účasť vo voľbách presiahla podľa prieskumov 61 percent. Oficiálne výsledky by mali byť známe do utorka.

Víťazstvo PiS v parlamentných voľbách so sebou prinieslo vyhliadku na ďalšie roky politických sporov Varšavy s EÚ, napísala agentúra AFP.

Európska komisia chcela podľa Gazeta Wyborcza pripojiť k sťažnosti voči Poľsku žiadosť, aby Súdny dvor EÚ zvážil skrátené konanie. Podľa zdrojov Komisie však počas prípravného stretnutia voči takému kroku protestoval kabinet komisára Günthera Oettingera pre rozpočet a ľudské zdroje, keďže iniciatíva nemala odštartovať pred poľskými voľbami.

Od výzvy k žalobe

Vo svojom treťom konaní voči Poľsku týkajúcom sa súdnictva Európska komisia uviedla, že nový disciplinárny režim pre tamojších sudcov oslabuje ich nezávislosť a „nezabezpečuje potrebné záruky na ochranu pred politickou kontrolou“, čo je v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ.

Nový disciplinárny režim navyše nezaručuje nezávislosť a nestrannosť disciplinárnej komory najvyššieho súdu, ktorú tvoria výhradne sudcovia vybraní národnou súdnou radou.

Jourová na híringu: Komisia nebude ministerstvom pravdy

Budúca podpredsedníčka eurokomisie Věra Jourová prešla hearingom hladko. Nezaobišlo sa to bez potreby vyhraniť sa voči výrokom Andreja Babiša.

Tú podľa politického kľúča vymenúva dolná komora poľského parlamentu (Sejm), uvádza sa v stanovisku Komisie.

Postup voči Poľsku v tomto prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich z legislatívy EÚ začala Komisia 3. apríla 2019, keď Varšave zaslala formálnu výzvu. Výhrady Komisie poľská vláda vo svojich odpovediach na túto výzvu i následne odôvodnené stanovisko z júla nezohľadnila dostatočne, preto Komisia rozhodla, že prípad postúpi Súdnemu dvoru EÚ.

Sporné reformy

Po svojom nástupe v roku 2015 spustila vláda PiS rozsiahle reformy, ktoré sú podľa nej potrebné na boj proti korupcii a reorganizáciu súdnictva stále nezbaveného vplyvov z éry komunizmu. Brusel však opakovane obvinil Varšavu, že v dôsledku jej konania hrozí narušenie zásad právneho štátu, ku ktorým sa prihlásila vstupom do EÚ. Poľská vláda v reakcii tvrdí, že Brusel nemá jurisdikciu nad národnými právnymi záležitosťami, dopĺňa AFP.

V roku 2017 spustila komisia procedúru kvôli zákonu o všeobecných súdoch, na základe jeho dôchodkových nariadení a ich dopadu na nezávislosť súdnictva. Generálny advokát súdu Evgeni Tanchev si myslí, že zmeny v dôchodkovom veku sudcov z roku 2017 ovplyvňovali nezávislosť súdnictva v krajine.  Verdikt v tejto veci má Súdny dvor EÚ oznámiť 5. novembra.

Ďalšej žalobe čelilo Poľsko v roku 2018 kvôli reforme poľského najvyššieho súdu, prostredníctvom ktorej vláda znížila dôchodkový vek sudcov.

Okrem spomenutých žalôb sa voči Poľsku vedie konanie podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Ide o najsilnejší nástroj EÚ na ochranu zásad právneho štátu v členských krajinách.

Kampaň voči LGBTI

Na porušovanie princípov právneho štátu v Poľsku upozorňuje aj Európsky parlament. Výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) odoslal Komisii a fínskemu predsedníctvu v Rade EÚ listy ohľadom situácie v poľskom súdnictve o zaobchádzaní s LGBTI komunitou v krajine.

„Nenávistná kampaň začala podľa médií prostredníctvom poľského ministerstva pre spravodlivosť s údajnou pomocou niektorých sudcov ´dobrej zmeny´, vrátane sudcu disciplinárnej komory najvyššieho súdu,“ napísal v liste Juan Fernando Lopez Aguilar, španielsky europoslanec z frakcie Socialistov a demokratov (S&D).

Výbor LIBE uviedol v liste pre poľského ministra spravodlivosti Zbigniew Ziobroa a ministra pre rovnosť Adama Lipińskiho, že je hlboko znepokojený „rozvratníckou a nenávistnou rétorikou“ voči LGBTI komunite v Poľsku. Poľské úrady žiada „zaručiť dodržiavanie princípov rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na sexuálnu orientáciu.“

Námestník ministra spravodlivosti Marcin Romanowski sa v odpovedi sťažoval, že list „zasahoval do vnútorných záležitostí Poľska“ a „zavádza agendu homosexuálneho lobizmu“, obzvlášť pred voľbami.

Šimečka tieňovým spravodajcom

„Faktom je, že vládna strana PiS nastúpila na cestu centralizácie moci, vypätého konzervatívneho nacionalizmu a zastrašovania aktivistov a novinárov, ale aj členov LGBTI komunity,“ upozornil na svojej facebookovej stránke slovenský europoslanec Michal Šimečka (Renew Europe, PS), ktorý je takisto súčasťou výboru LIBE.

„Nedostali sa až tak ďaleko ako Orbánov režim v Maďarsku, ale zrejme dostanú možnosť pokračovať. Pre Európsku úniu – ale aj slovenskú diplomaciu – to bude veľký test.“

Článok 7 – nástroj na ochranu právneho štátu

Článok 7 je najsilnejším nástrojom EÚ na ochranu zásad právneho štátu v členských krajinách. Od jeho spustenia k sankciám je však dlhá cesta.

Šimečka zároveň oznámil, že mu bola pridelená funkcia stáleho tieňového spravodajcu za jeho frakciu pre procedúru článku 7 voči Poľsku.

Stane sa tak spoluautorom všetkých rezolúcií a politických krokov, ktoré europarlament vo vzťahu k Poľsku podnikne.