Poľskí sudcovia nechcú ísť do predčasného dôchodku, obracajú sa na Súdny dvor EÚ

Predsedníčka najvyššieho súdu Malgorzata Gelsdorfová s demonštrantmi po stretnutí s prezidentom Andrzejom Dudom [EPA-EFE/JAKUB KAMINSKI POLAND OUT]

Poľská vláda odmieta obvinenia Komisie kvôli novele zákona, ktorá znižuje vek odchodu sudcov do dôchodku. Najvyšší súd Poľska sa odmieta riadiť novými pravidlami.

V Poľsku pokračujú spory ohľadom nového zákona, ktorý mení pravidlá odchodu sudcov do dôchodku. Zákon je súčasťou spornej reformy súdnictva, ktorú v roku 2015 spustila vládna strana Právo a Spravodlivosť.

Poľský najvyšší súd vo štvrtok (2.augusta) vyhlásil, že pozastavuje platnosť zákona, ktorý by okrem jeho predsedníčky mohol do penzie poslať až 40 percent sudcov v krajine. Zároveň žiada Súdny dvor Európske únie, aby preskúmal, či sporný zákon neporušuje právo EÚ.

Na stranu najvyššieho súdu Poľska sa postavila aj Európska komisia, ktorá kvôli novele zákona zahájila voči Poľsku právne konanie. Vláda Mateusza Morawieckeho ale v odpovedi Komisii označila jej pripomienky za naoprávnené.

Do dôchodku takmer polovica sudcov?

Kontroverzný zákon, ktorý znižuje vek odchodu sudcov zo 70 na 65 rokov, vstúpil do platnosti 3. júla. Na konci júla prezident Andrzej Duda podpísal aj ďalšiu novelu zákona, ktorá umožňuje vládnej strane Právo a spravodlivosť vyberať nových sudcov najvyššieho súdu. Predtým novú legislatívu schválili obidve komory poľského parlamentu.

Vládna strana tvrdí, že prijatá novela zefektívni prácu súdov v krajine a očistí ich od korupcie a sudcov s komunistickou minulosťou.

„Bez reforiem (súdnictva) nevybudujeme opäť Poľsko, ktoré slúži hlavne vlastným občanom,“ obhajoval reformu líder strany Jaroslaw Kaczyński.

Opozícia ale aj členovia najvyššieho súdu však hovoria o protiústavnom kroku a o snahe PiS zasahovať do nezávislosti súdnictva v Poľsku.

Okamžite po vstupe zákona do platnosti, poľský prezident využil svoju novú právomoc a poslal do penzie predsedníčku najvyššieho súdu Malgorzatu Gersdorfovú, ktorá v novembri minulého roku oslávila práve 65 rokov. Do predčasného dôchodku malo minulý mesiac odísť až 22 sudcov najvyššieho súdu.

Sudcovia, ktorí prekračujú novú vekovú hranicu, majú možnosť obrátiť sa na prezidenta so žiadosťou o predĺženie doby výkonu svojej funkcie. Členovia najvyššieho súdu ale túto možnosť využiť odmietajú, nakoľko sú presvedčení, že to ohrozuje ich nezávislosť.

Podľa novej legislatívy by rovnaký osud teoreticky mohol postihnúť až 40 percent poľských sudcov.

Ústavný verzus najvyšší súd

Za čo najrýchlejšie vystriedanie Gersdorfovej sa prihováral aj predseda vlády Mateusz Morawiecki.

Pôvodne mal mandát Gersdorfovej vypršať v roku 2020. Hoci podľa rozhodnutia hlavy štátu mala odísť do dôchodku už 3. júla, predsedníčka najvyššieho súdu nastúpila do práce aj po tomto dátume a rozhodla sa postaviť prepúšťaniu sudcov.

Komisia hovorí Poľsku, že nestačí

Vláda vo Varšave ani doterajšími návrhmi Európsku komisiu nepresvedčila, že v krajine neexistuje systémová hrozba pre právny štát.

„Prídem do práce aj zajtra, nakoľko podľa ústavy musím dokončiť môj šesťročné funkčné obdobie,“ vyhlásila po stretnutí s Dudom. Rozhodnutie nazvala „čistkami“ a preto chce „brániť vládu práva“. Pre tisíce demonštrantov, ktorí po rozhodnutí Dudu vyšli do ulíc, sa stala symbolom boja za nezávislosť poľskej justície.

Na konci júla sa nakoniec za Gersdorfovú postavili aj samotní sudcovia najvyššieho súdu. „My, sudcovia Najvyššieho súdu (…), nezabúdajúc na súdnu prísahu a vernosť Ústave Poľskej republiky, ktorá je stále najvyšším právnym predpisom, sme dospeli k záveru, že Malgorzata Gersdrof (…) zostane predsedníčkou najvyššieho súdu do 30. apríla 2020,“ píše sa v ich vyhlásení.

Ústavný súd a aj Poľská súdna rada (PSR) ale dospeli k opačnému názoru. Podľa ich výkladu môže funkciu predsedu najvyššieho súdu zastávať len aktívny sudca, pričom Gersdorfová podľa nového zákona túto podmienku ako dôchodkyňa nespĺňa.

Výhrady Komisie vláda odmieta

Vo štvrtok sa poľský najvyšší súd obrátil na Súdny dvor EÚ so žiadosťou, aby rozhodol, či zákon neporušuje platné európske predpisy. Zároveň sa rozhodol pozastaviť uplatňovanie kontroverzného zákona. Prezident Duda, ako aj Poľská súdna rada, ktorá rozhoduje o nomináciách sudcov a skladá sa aj z niekoľkých politikov, by podľa hovorcu najvyššieho súdu Michala Laskowského, nemali prijímať žiadne rozhodnutia do verdiktu európskeho súdneho dvora.

„Rozhodnutie sme poslali prezidentskej kancelárii aj PSR a obidva orgány by mali zastaviť svoje aktivity (…) až do rozhodnutia,“ upresnil na tlačovej konferencii.

Kancelária prezidenta Dudu v reakcii na sudcov uviedla, že ich rozhodnutie „nemá právny základ a preto ani žiadny dopad na prezidenta či akéhokoľvek iný orgán“.

V súvislosti s týmto zákonom Komisia 2. júla voči Poľsku zahájila konanie o porušení povinnosti. Podľa Bruselu zákon oslabuje zásadu nezávislosti súdnictva, ktorej súčasťou je aj neodvolateľnosť sudcov. Keďže nepomohla ani diskusia s poľskými orgánmi, Komisia do Varšavy poslala formálnu výzvu na nápravu.

Na výhrady Komisie malo Poľsko čas reagovať do štvrtkovej polnoci. Varšava ale už v prvom kroku odmietla obvinenia európskej exekutívy a jej podnet označila za neoprávnený.

Jablko sváru medzi Bruselom a Varšavou

Rozhodnutie najvyššieho súdu tak môže priliať oheň do už aj tak veľmi napätých vzťahov medzi poľskou vládou a Európskou komisiou. Tie vyvolala séria justičných reforiem, ktoré strana Jaroslawa Kaczinského spustila po nástupe k moci v roku 2015.

Pre podozrenia z narušenia princípu právneho štátu Komisia v decembri minulého roku začala voči Poľsku procedúru podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Brusel v poľských reformách vidí ohrozenie nezávislosti súdnictva, čím by Poľsko porušovalo únijné zmluvy.

Proces aktivovania „nukleárneho“ článku, ktorý Brusel nikdy predtým nebol nútený využiť voči žiadnej členskej krajine, by v krajnom prípade mohol skončiť odobraním hlasovacích práv Poľska. O tom by ale už museli rozhodnúť členské štáty, ktoré by takýto krok museli odobriť jednohlasne. Maďarsko už avizovalo, že tak nespraví.

Európske peniaze za právny štát: Politický nátlak na členské štáty alebo nevyhnutnosť?

ŠPECIÁL / Názory na nový mechanizmus z dielne Komisie, podľa ktorého by sa čerpanie peňazí z rozpočtu EÚ podmieňovalo doržiavaním zásad právneho štátu, sa medzi slovenskými europoslancami líšia. Väčšina z nich sa obáva jeho finálneho nastavenia. 

Európska komisia sa celý spor snažila vyriešiť dialógom. Poľskú vládu vyzývala, aby sporné body reformy zosúladila s európskym právom a hodnotami. Hoci Varšava pristúpila k niektorým ústupkom – napríklad k stanoveniu rovnakého veku odchodu do dôchodku pre sudcov bez ohľadu na pohlavie -, Komisia vyhodnotila pokrok ako nedostatočný.

Európska komisia v máji tiež predložila návrh, ktorým chce podmieniť čerpanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Hoci Brusel odmieta, že návrh ušil na mieru niektorej z problémových krajín EÚ, Poľsko a Maďarsko hovoria o novom mechanizme ako o ďalšom nástroji politického nátlaku zo strany Komisie.