Krajiny sa boja, že väčší rozpočet na posilnenú hraničnú agentúru EÚ bude znamenať menej prostriedkov z eurofondov pre nich.
Poľský premiér Mateusz Morawiczki v pondelok (15. októbra) vyhlásil, že sa s českým partnerom zhodli v nesúhlase s posilnením Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.
Spoločná obava je, že ambiciózny plán jej rozšírenia bude mať dôsledky v podobe menších zdrojov z eurofondov na infraštruktúru stredoeurópskych krajín.
Návrh európskeho rozpočtu na ďalšie rozpočtové obdobie (2021-2027) naozaj počíta so škrtmi tradičných kapitolách ako je kohézna politika a naopak vyššími výdavkami na zvládanie nových výziev, ktorou je aj riadenie migračných tokov.
Na druhej strane, vyšehradské krajiny dávali v minulosti kontrole vonkajších hraníc EÚ jasnú prioritu v diskusiách o tom, ako by mala EÚ odpovedať na migráciu.
10 tisíc príslušníkov bude niečo stáť
Európska komisia v júli tohto roka navrhla, aby sa Európska pohraničná a pobrežná stráž (stále sa používa aj pôvodný názov Frontex), ktorej sídlo je v poľskej Varšave, výrazne posilnila. Zahŕňa to zvýšenie jeho personálu zo súčasných 1300 na 10 000 príslušníkov do roku 2020.
Keďže tieto sily by mali pomáhať národným orgánom v ochrane hraníc, viaceré krajiny majú obavy z oslabenia svojej suverenity.
„Výrazný nárast počtu personálu Frontexu je podľa nás neodôvodnený,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki na spoločnej tlačovej konferencii s českým premiérom Andrejom Babišom.
„Tieto návrhy sú naozaj na stole. Nič sa ale nedá dosiahnuť bez peňazí,“ dodal.
We are proposing to give a significantly stronger mandate to @Frontex with increased resources and powers that will provide constant and reliable support to MS wherever and whenever needed. This will be a game changer in how we manage our external borders. #SOTEU #migrationEU pic.twitter.com/9iqhq6EaQN
— DimitrisAvramopoulos (@Avramopoulos) September 13, 2018
„Obávame sa, že peniaze pre Frontex budú znamenať menej peňazí pre štrukturálne fondy, menej peňazí pre rozvoj ciest a železníc“, vysvetlil svoje dôvody.
Poľsko je jeden z najväčších prijímateľov kohéznych fondov EÚ. V posledných rokov prúdilo do Poľska z európskeho rozpočtu približne 10 miliárd eur ročne.
„Pre finančnú perspektívu na roky 2021-2027 by sme radi maximum fondov na infraštruktúru, na regionálnu politiku a na spoločnú poľnohospodársku politiku,“ povedal Morawiecki.
Dodal, že západné členské štáty „z európskej integrácie významne profitujú“. „My v strednej Európe chceme konečne dosiahnuť kvalitu života aká je v západnej Európe. To je zmyslom štrukturálnych fondov“.
Slovensko je opatrné
Český premiér Babiš centrálu Frontexu vo Varšave navštívil. „Z hľadiska monitoringu a návratovej politiky robia skvelú prácu,“ povedal Babiš. Priestor na agažovanie vidí aj „mimo Európu“, kde by mal Frontex pomáhať severoafrickým krajinám.
V septembri sa rezervovane k silnejšiemu Frontexu staval aj slovenský premiér Peter Pellegrini, tiež pri príležitosti schôdzky s Andrejom Babišom.
„Nie je správne mať taliansku pobrežnú stráž a paralelne budovať nejakú malú armádu pod hlavičkou Frontexu“, povedal v septembri.
Babiš vtedy jednoznačne vyhlásil, že Frontex je „zbytočný“.
Premena Frontexu na silnješiu Európsku pohraničnú stráž bola jednou z top priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016.
Po schôdzke na úrovni V4 a pred summitom v Salzburgu Pellegrini svoje vyjadrenia zjemnil: „Na V4 dnes nezaznelo absolútne nie posilneniu Frontexu, len musia byť jasne definované úlohy a pôsobnosť zložiek,“ vysvetlil podľa agentúry SITA Pellegrini.
„Pri Frontexe skôr vidíme problém v tom, aby nenahrádzal suverenitu hraničných stráží alebo jednotiek jednotlivých členských štátov. Musí pôsobiť komplementárne, to znamená aj doplnkovo,“ citovala ho 19. septembra TASR.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák sa minulý týždeň na konferencii vyjadril, že Slovensko podporuje posilňovanie Frontexu.
