Poľsko a Česká republika: Silnejší Frontex nám uberie z eurofondov

Poľský premiér Mateusz Morawiecki (R) a český premiér Andrej Babiš na spoločnej tlačovej konferencii, 15. októbra vo Varšave. [Tomasz Gzell/EPA/EFE]

Krajiny sa boja, že väčší rozpočet na posilnenú hraničnú agentúru EÚ bude znamenať menej prostriedkov z eurofondov pre nich.

Poľský premiér Mateusz Morawiczki v pondelok (15. októbra) vyhlásil, že sa s českým partnerom zhodli v nesúhlase s posilnením Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Spoločná obava je, že ambiciózny plán jej rozšírenia bude mať dôsledky v podobe menších zdrojov z eurofondov na infraštruktúru stredoeurópskych krajín.

Návrh európskeho rozpočtu na ďalšie rozpočtové obdobie (2021-2027) naozaj počíta so škrtmi tradičných kapitolách ako je kohézna politika a naopak vyššími výdavkami na zvládanie nových výziev, ktorou je aj riadenie migračných tokov.

Šéfovi Frontexu robí najväčšie starosti Španielsko

Fabrice Leggeri poukázal na zvyšujúci sa počet nelegálnych pokusov prekročiť hranicu Európskej únie cez Pyrenejský polostrov. Vyslovil sa za zriadenie záchytných centier pre migrantov pri afrických brehoch.

Na druhej strane, vyšehradské krajiny dávali v minulosti kontrole vonkajších hraníc EÚ jasnú prioritu v diskusiách o tom, ako by mala EÚ odpovedať na migráciu.

10 tisíc príslušníkov bude niečo stáť

Európska komisia v júli tohto roka navrhla, aby sa Európska pohraničná a pobrežná stráž (stále sa používa aj pôvodný názov Frontex), ktorej sídlo je v poľskej Varšave, výrazne posilnila. Zahŕňa to zvýšenie jeho personálu zo súčasných 1300 na 10 000 príslušníkov do roku 2020.

Keďže tieto sily by mali pomáhať národným orgánom v ochrane hraníc, viaceré krajiny majú obavy z oslabenia svojej suverenity.

„Výrazný nárast počtu personálu Frontexu je podľa nás neodôvodnený,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki na spoločnej tlačovej konferencii s českým premiérom Andrejom Babišom.

„Tieto návrhy sú naozaj na stole. Nič sa ale nedá dosiahnuť bez peňazí,“ dodal.

„Obávame sa, že peniaze pre Frontex budú znamenať menej peňazí pre štrukturálne fondy, menej peňazí pre rozvoj ciest a železníc“, vysvetlil svoje dôvody.

Poľsko je jeden z najväčších prijímateľov kohéznych fondov EÚ. V posledných rokov prúdilo do Poľska z európskeho rozpočtu približne 10 miliárd eur ročne.

„Pre finančnú perspektívu na roky 2021-2027 by sme radi maximum fondov na infraštruktúru, na regionálnu politiku a na spoločnú poľnohospodársku politiku,“ povedal Morawiecki.

Dodal, že západné členské štáty „z európskej integrácie významne profitujú“. „My v strednej Európe chceme konečne dosiahnuť kvalitu života aká je v západnej Európe. To je zmyslom štrukturálnych fondov“.

Slovensko je opatrné

Český premiér Babiš centrálu Frontexu vo Varšave navštívil. „Z hľadiska monitoringu a návratovej politiky robia  skvelú prácu,“ povedal Babiš. Priestor na agažovanie vidí aj „mimo Európu“, kde by mal Frontex pomáhať severoafrickým krajinám.

V septembri sa rezervovane k silnejšiemu Frontexu staval aj slovenský premiér Peter Pellegrini, tiež pri príležitosti schôdzky s Andrejom Babišom.

„Nie je správne mať taliansku pobrežnú stráž a paralelne budovať nejakú malú armádu pod hlavičkou Frontexu“, povedal v septembri.

Babiš vtedy jednoznačne vyhlásil, že Frontex je „zbytočný“.

Premena Frontexu na silnješiu Európsku pohraničnú stráž bola jednou z top priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016.

Po schôdzke na úrovni V4 a pred summitom v Salzburgu Pellegrini svoje vyjadrenia zjemnil: „Na V4 dnes nezaznelo absolútne nie posilneniu Frontexu, len musia byť jasne definované úlohy a pôsobnosť zložiek,“ vysvetlil podľa agentúry SITA Pellegrini.

„Pri Frontexe skôr vidíme problém v tom, aby nenahrádzal suverenitu hraničných stráží alebo jednotiek jednotlivých členských štátov. Musí pôsobiť komplementárne, to znamená aj doplnkovo,“ citovala ho 19. septembra TASR.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák sa minulý týždeň na konferencii vyjadril, že Slovensko podporuje posilňovanie Frontexu.

Šefčovič: Eurovoľby nemajú byť o migrácii, ale o európskej odpovedi na globalizáciu

Šefčovičovými témami v kampani majú byť kvalifikovaná pracovná sila a priemyselná politika pripravená čeliť globalizácii. Konsenzus k migrácii by mal podľa neho vzniknúť ešte pred eurovoľbami.