Poľskú reformu súdnictva spochybnil už druhý rozsudok Súdneho dvora EÚ

Protest vo Varšave počas prejednávania zmien v súdnictve v poľskom parlamente. Júl 2018 [EPA-EFE/Radek Pietruszka]

Poliaci poslali sudcov do dôchodku v rozpore s právom Únie. Ide už o druhý rozsudok Súdneho dvora EÚ v tomto duchu.

Poľská vláda prijala v júli 2017 zákon, ktorý znížil vek odchodu do dôchodku poľských sudcov všeobecných súdov a prokurátorov. Zároveň sa znížil vek odchodu do dôchodku pre sudcov Najvyššieho súdu. Pre ženy sa nastavil na 60 rokov, pre mužov na 65, pričom pred úpravou bol tento vek 67 rokov pre mužov aj ženy.

Jedinou možnosťou ako výkon funkcie sudcu predĺžiť je podľa tohto zákona rozhodnutie ministra spravodlivosti.

Poľsko už jeden súvisiaci prípad na Súdnom dvore EÚ prehralo. V júni 2019 Súd rozhodol, že zákonom o znížení dôchodkového veku sudcov Najvyššieho súdu sa porušil princíp neodvolateľnosti sudcov.

Poľská reforma súdnictva je podľa súdneho dvoru v rozpore s európskym právom

Opatrenie znižujúce dôchodkový vek sudcov v Poľsku je podľa Súdneho dvoru Európskej únie v rozpore s európskym právom. Varšava musí reformu súdnictva upraviť alebo riskovať sankcie Bruselu.

Diskriminácia

Tentokrát Súd posudzoval iné aspekty zákona. Vo svojom rozsudku z 5. novembra sa sudcovia stotožnili s výhradami Európskej komisie, že nerovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami pokiaľ ide o dôchodky je diskriminačné a ako také v rozpore s úniovým právom.

Súd odmietol argumentáciu poľskej vlády, že ide pozitívnu diskrimináciu žien. „Tieto rozdiely totiž nemôžu kompenzovať kariérne znevýhodnenia verejných zamestnancov ženského pohlavia tým, že by im pomáhali v ich profesijnom živote a naprávali ťažkosti, s ktorými sa môžu stretnúť počas svojej kariéry,“ píše Súdny dvor.

Problematické sú podľa súdu aj spomínané právomoci ministra rozhodovať o osude sudcov. Toto opatrenie posudzoval zoči-voči princípu nezávislosti súdnej moci, ktorého rešpektovanie vyžaduje európske primárne právo. Samotný fakt, že minister má právomoc rozhodnúť o predlžení alebo nepredĺžení výkonu funkcie sudcu nie je ohrozením nezávislosti, myslí si európsky súd.

Problém ale vidí v kritériách, na základe ktorých má minister toto rozhodnutie urobiť.  Podľa súdu sú príliš vágne a neoveriteľné. Navyše, rozhodnutie ministra nemusí byť zdôvodnené a je nenapadnuteľné. Takisto doba, za ktorú má rozhodnúť, nie je definovaná.

„Hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, sú také, že vyvolávajú oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť dotknutých sudcov vonkajšími činiteľmi a ich neutralitu,“ konštatujú sudcovia.

Na záver zhŕňajú hlavnú obavu, že kombinácia opatrení, ktoré vo vzťahu k sudcom prijala poľská vláda, „môže svojou povahou u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolať oprávnené pochybnosti (…) že cieľom nového systému by v skutočnosti mohlo byť, aby sa ministrovi umožnilo v prípade určitých skupín sudcov ukončiť ich výkon funkcie po dosiahnutí novo stanoveného bežného veku odchodu do dôchodku, a zároveň ponechať inú časť týchto sudcov vo funkcii.“