Právny štát: Každý má priestor na zlepšenie. Niektoré štáty viac ako iné

Eurokomisárka Věra Jourová a podpredseda Európskej komisie Didier Reynders pri predstavovaní správy o stave právneho štátu v EÚ. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Správa Európskej komisie pomenováva trendy aj hlavný vývoj vo všetkých členských štátoch. Na Slovensku si všíma potrebnú reformu justície, kapacity Špeciálnej prokuratúry a NAKA či netransparentnosť vlastníctva médií.

Ešte v pondelok nebolo jasné, či Európska komisia monitorovaciu správu o stave právneho štátu v členských krajinách odprezentuje v pôvodne avizovaný termín 30. septembra alebo až nasledujúci týždeň.

Eurokomisárka Věra Jourová, do ktorej pôsobnosti téma patrí, sa len pred pár dňami dostala do priameho konfliktu s maďarským premiérom Viktorom Orbánom po tom, čo označila maďarskú demokraciu za „chorú“.

Maďarsko žiada odstúpenie eurokomisárky Věry Jourovej

Dôvodom sú jej vyjadrenie o „chorej demokracii“ v Maďarsku v rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel.

V stredu Jourová aj s podpredsedom Európskej komisie Didierom Reyndersom správu predsa len odprezentovali.

Pravidelná monitorovacia správa bude ďalším zo série „soft“ nástrojov, ktoré európske inštitúcie v téme právneho štátu a ochrany základných hodnôt majú. Európska komisia hovorí, že jej pridaná hodnota spočíva v tom, že poukáže na problémy v krajinách skôr, ako sa vymknú spod kontroly. V ideálnom scenári by mala viesť ku konštruktívnemu dialógu medzi európskymi inštitúciami a členskými krajinami ako nedostatky riešiť.

Keďže sa správa skladá z 27 častí popisujúcich stav v každej členskej krajine, Komisia dúfa, že to oslabí argument, podľa ktorého EÚ nespravodlivo kritizuje len Poľsko a Maďarsko. V prípade týchto krajín už bol aktivovaný tzv. článok 7, čo je v teórii najsilnejší nástroj, aký dnes EÚ má v prípade, že krajina na poli základných hodnôt únie zlyháva. V praxi sa však tento proces nikam nesmeruje, keďže vyžaduje rozhodovaní jednomyseľnosť členských štátov.

Poľsko jasne porušuje hodnoty EÚ, zhodli sa europoslanci

Europarlament veľkou väčšinou prijal kritické uznesenie ku stave právneho štátu v Poľsku.  Tieňovým spravodajcom bol slovenský europoslanec Michal Šimečka (PS, Renew).

Nerešpektovanie nezávislosti súdnictva a práv LGBTI osôb sú z pohľadu europoslacov jasným znakom porušovania hodnôt EÚ v Poľsku, uvádza sa v uznesení, …

Rozpoznať toxický koktail

„Je relevantné mať prehľad o týchto otázkach a vidieť, ako sú prepojené a to aj preto, že tieto nedostatky často splynú do nepiteľného koktailu, hoci jeho jednotlivé ingrediencie sa môžu zdať v poriadku,“ povedala Věra Jourová.

Ide o narážku na argument, ktorý zaznieva z Poľska aj z Maďarska. Ich problematické reformy justície sa často skladajú z množstva prvkov, ktorých obdoby sa jednotlivo dajú nájsť aj v iných členských krajinách. Ich kombinácia však môže z hľadiska nezávislosti justície a celkového ekosystému demokracie predstavovať problém.

Maďarsko prostredníctvom svojej ministerky spravodlivosti Judit Varga už správu odmietlo z hľadiska metodológie aj faktov.

Správa popisuje pozitívny aj problematický vývoj v jednotlivých krajinách v štyroch oblastiach: súdnictvo, boj s korupciou, pluralita médií a systém inštitucionálnych brázd a protiváh. Vznikla na základe informácií priamo z členských štátov – z vládnej aj mimovládnej úrovne – ako aj s pomocou vkladu medzinárodných organizácií a európskych agentúr. Jej príprava si vyžiadala 300 virtuálnych stretnutí.

V oblasti súdnictva vidí správa zásadnejšie nedostatky nie len v Maďarsku a Poľsku, ktoré už boli dávnejšie pomenované, ale aj v Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku a na Slovensku. Bulharsko vychádza z hodnotenia po Maďarsku a Poľsku ako krajina vzbudzujúca najavšie obavy vo viacerých smeroch. Malta tiež napriek istému pokroku, najmä po vražde novinárky Daphne Caruana Galizia, má otvorené otázky na poli a stíhania korupcie a pluralizmu médií.

Hoci je všeobecné hodnotenie situácie pri väčšine ostatných členských krajín v zásade uspokojivé, čiastkové problémy správa nachádza napríklad aj v južanských krajinách ako Taliansko, Španielsko a Grécko.

Slovensko niekde uprostred

Pri Slovensku si vláda všíma politické záväzky súčasnej vládnej koalície v oblasti súdnictva aj boja s korupciou. Spomína dlhodobé problémy spojené s nezávislosťou a integritou súdneho systému.

„V apríli 2020 vláda ohlásila dôležité plány na posilnenie nezávislosti a integrity súdnictva ako aj proces menovania sudcov ústavného súdu,“  všíma si správa. Slovenská vláda práve v deň zverejnenia správy, v stredu, 30. septembra, schválila novelu ústavy, ktorá je základom reformy súdnictva, ktorú pripravuje ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí).

V oblasti boja proti korupcii správa konštatuje, že vláda na Slovensku reagovala na verejné pobúrenie v súvislosti s odhaleniami pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Schopnosť vyšetrovať a stíhať korupciu ale podľa správy brzdí nedostatok zdrojov a analytickej odbornosti Špeciálnej prokuratúry aj NAKA.

V oblasti médií si Komisia všíma netrasparentnosť pokiaľ ide vlastníctvo médií a chýbajúce záruky brániace konfliktu záujmov medzi majiteľmi médií a politickými stranami a netransparentné prideľovanie štátom zadávanej reklamy pre médiá. Vražda Jána Kuciaka bola podľa správy „skutočný bod zlomu“, ktorý upozornil na problém bezpečnosti novinárov.

V oblasti inštitucionálnej kontroly správa pripomína, že Národné stredisko pre ľudské práva a Úrad verejnej ochranke práv by mali zohrávať dôležitú úlohu. Na to však musia na dostať ďalšie nástroje, aby svoju úlohu vedeli vykonávať efektívne.

Pandémia a právny štát

Správa si čiastočne venuje aj niektorým proti-pandemické opatreniam členských krajín, ktoré mali vplyv na právny štát. „Napríklad, zmena alebo prerušenie bežného systému bŕzd a protiváh môže pre právny štát predstavovať veľkú výzvu,“ píše sa v texte. Tu ide zrejme o narážku na Maďarsko, ktoré na určitý čas vyradilo parlament z krízového riadenia.

„Zároveň sme mali niekoľko dobrých príkladov, kedy národné súdy alebo angažovanie verejných ochrancov práv malo na prijímané mimoriadne opatrenia pozitívny efekt,“ hovorí správa. Toto bola napríklad prípad Českej republiky, kde súdy korigovali niektoré zákazy a opatrenia. Na Slovensku sa zase na základe angažovania verejnej ochrankyne práv diskutovalo o legitímnosti prísneho režimu na hraniciach v začiatku pandémie a podmienok povinnej štátnej karantény.

Správou, ktorý vypracovala Komisia sa teraz bude zaoberať Európsky parlament. Mala by byť tiež predmetom diskusie členských štátov na Rade ministrov. Komisia tiež vyzýva národné parlamenty, aby o jej obsahu rokovali.

Tvrdé vyjednávania

Rada EÚ a Európsky parlament začali tento týždeň vyjednávať o novom navrhovanom nástroji, ktorý by mal prepojiť vyplácanie európskych fondov s dodržiavaním princípov právneho štátu. Posledný návrh nemeckého predsedníctva je slabší oproti návrhu Európskej komisie z roku 2018, čo uznala aj eurokomisárka Věra Jourová.

Jourová hovorí, že aj s navrhovaným kompromisom „vie žiť“, keďže „všetko bude lepšie ako potreba jednomyseľného rozhodovania, ktoré nikam nepovedie a ktoré vytvorí situáciu podobnú k článku 7.“

Komisia chcela, aby sa sankcie v podobe zastavenia eurofondov dali zastaviť len ak sa v Rade nájde kvalifikovaná väčšina (takzvaná reverzná kvalifikovaná väčšina). Najväčší odporcovia z radov členských štátov by chceli, aby sa sankcie potvrdzovali jednomyseľne. Kompromis smeruje k tomu, že návrh na zastavenie eurofondov bude musieť odobriť Rada EÚ kvalifikovanou väčšinou.