Ministerstvo zahraničia chce, aby mali v procese väčšie slovo členské štáty na úkor Európskej komisie. Hlasovanie o sankciách v Rade navrhuje sťažiť.
Spolu s návrhom rozpočtu EÚ na ďalších 7 rokov, predstavila Európska komisia aj nový sankčný mechanizmus.
Jeho cieľom je pevne naviazať vyplácanie peňazí z európskeho rozpočtu na dodržiavanie zásad právneho štátu v členských krajinách.
Sankcia v podobe pozastavenia platieb z rozpočtu EÚ by sa mohla uplatniť ak by v členskom štáte dochádzalo k porušenia princípov právneho štátu.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí posunulo do medzirezortného pripomienkového konania predbežnú slovenskú rokovaciu pozíciu k nariadeniu „o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch“.
Rezort má pokiaľ ide o tento návrh viacero obáv. Niektoré sú právneho, iné skôr politického charakteru.
Široké definície
Znepokojujúce je podľa ministerstva vymedzenie termínov právny štát a toho, čo sa kvalifikuje ako nedostatok pokiaľ ide o dodržiavanie tohto princípu.
Definície v nariadení podľa ministerstva „evokuje záver, že Komisia nemá ambíciu toto vymedzenie považovať za uzavreté a má v úmysle ho interpretovať široko“.
Nariadenie definuje zásadu právneho štátu ako zásadu zákonnosti, vrátane transparentného, zodpovedného, demokratického a pluralistického procesu prijímania zákonov, právnej istoty, zákazu svojvoľných výkonných právomocí.
Uvádza, že pod tento princíp spadá okrem iného aj účinná súdna ochrana nezávislými súdmi vrátane základných práv.
Nariadenie potom vyratúva, čo sa dá považovať za „všeobecný nedostatok pri dodržiavaní zásady právneho štátu“.
Ministerstvo s obavami konštatuje, že ide o demonštratívny výpočet a Komisia tak môže ako „všeobecný nedostatok“ vyhodnotiť aj „akúkoľvek obdobnú situáciu“.
K sankciám by sa malo podľa nariadenia pristúpiť vtedy, ak majú takéto nedostatky vplyv na manažment alebo kontrolu eurofondov, či trestné a súdne postupy súvisiace s možným zneužívaním európskych peňazí.
Právny základ
Podľa Slovenska vyvoláva návrh aj ďalšie právne otázky. Tvrdí, že nariadenie nie je rozpočtovej povahy ako sa tvári, ale jeho primárnym cieľom je sankcionovanie prípadov porušenia princípu právneho štátu.
Tvrdí, že právny základ pre nariadenie je zadefinovaný zle. Každá európska legislatíva potrebuje jasné označenie právneho základu preto, aby bolo nespochybniteľné, že EÚ má na základe zmlúv právomoc v danej veci konať.
Slovensko preto žiada o právny názor Sekretariát Rady EÚ a navrhuje zvážiť ďalšie články Lisabonskej zmluvy, o ktoré ho možno oprieť.
Čo s článkom 7?
Ďalšia problematická časť návrhu je podľa dokumentu jeho vzťah k sankčnému mechanizmu podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.
Nový návrh ho podľa Slovenska obchádza a zároveň je s ním v rozpore.
Článok 7 je momentálne v preventívnej fáze aktívny voči Poľsku. Na jeho konci môže byť pozastavenie členských práv. Jeho uplatnenie je ale omnoho zložitejšie ako v novonavrhovanom nariadení.
Kým článok 7 vyžaduje na sankcie kvalifikovanú väčšinu a vo finále až jednomyseľnosť členských štátov, nový mechanizmus predpokladá schválenie sankcie ak sa nenájde kvalifikovaná väčšina štátov, ktorá by bola proti.
Nie je to kategorické odmietnutie
Rezort zahraničia píše, že problematické body, ktoré vidí, „neznamenajú kategorické odmietnutie návrhu“.
Svoje definitívne stanovisko chce sformulovať až po tom, čo sa vyjadrí právny servis Rady EÚ v otázke právneho základu a vzťahu ku článku 7.
Slovenské návrhy
Slovensko má aj konkrétne návrhy na úpravu nariadenia.
Po prvé, navrhuje namiesto využívania reverznej kvalifikovanej väčšiny (potrebná väčšina proti návrhu sankcií), uplatňovanie klasickej kvalifikovanej väčšiny „za“.
Po druhé, chce, aby aj členské štáty mali možnosť sankčný proces iniciovať aj ho ukončiť bez toho, aby museli čakali na impulz zo strany Európskej komisie, tak ako to predpokladá súčasné znenie.
„Aby Komisia nemohla neprimerane držať niektorý členský štát v sankčnom mechanizme proti vôli väčšiny členských štátov,“ píše sa v zdôvodnení.