Prevenčná pilulka proti HIV je v Európe dostupná, na Slovensku ostáva tabu

Pre-expozičná profylaxia (PrEP) [EPA-EFE/RUNGROJ YONGRIT]

Pre-expozičnú profylaxiu, takzvaný PrEP, v niektorých európskych krajinách rizikovým skupinám predpisujú lekári a plne hradia poisťovne. U nás sa o tejto metóde nezmieňuje ani národná stratégia prevencie HIV a AIDS. Počet prípadov nakazenia vírusom však rastie.

Prevencia proti nákaze vírusom HIV nie je svetovou ani európskou novinkou. Kým v niektorých krajinách Európskej únie lekári rizikovým skupinám takzvanú pre-expozičnú profylaxiu, alebo PrEP, predpisujú a poisťovne tak plne hradia, Slovensko je napriek nárastu počtu nových prípadov HIV infekcie omnoho pomalšie.

„Narastajúci počet osôb s HIV/AIDS a nevyliečiteľnosť tejto choroby zdôrazňujú skutočnosť, že prevencia je najúčinnejším prostriedkom v zabránení šírenia HIV/AIDS v populácii,“ konštatuje správa o plnení Národného programu prevencie HIV/AIDS v Slovenskej republike na roky 2017 – 2020 za minulý rok, ktorá bola v stredu (11. júla) schválená na rokovaní vlády.

Hoci je podľa rovnakej správy základným cieľom „obmedzovať šírenie vírusu HIV v Slovenskej republike a zmierňovať dopady nákazy HIV“, o prevenčných pilulkách, ktoré sú v Európe dostupné už viac ako dva roky, u nás nie je počuť.

„Možné plusy a mínusy PreP v prevencii sa stále vyhodnocujú, na Slovensku aj preto zatiaľ nie sú vypracované špeciálne odporúčania na jej indikáciu,“ hovorí Danica Staneková, vedúca Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS.

Slovenské zdravotníctvo v EÚ zaostáva takmer v každom indikátore

Rezort prechádza zásadnou revíziou výdavkov v rámci Hodnoty za peniaze. Hrubú neefektivitu sme už zaplátali, povedal šéf Inštitútu zdravotnej politiky na Národnom konvetne o EÚ v Martine.

Preventívne pilulky odporúča aj WHO

Vírus HIV napáda imunitný systém človeka cez biele krvinky, nazývané T lymfocyty, čím znižuje jeho obranyschopnosť voči ochoreniam. Človek nakazený vírusom HIV ale nemusí zaznamenať zdravotné ťažkosti dokonca celé roky. K prepuknutiu choroby AIDS zo štádia HIV pozitivity môže prispieť takzvaná reinfekcia, teda príjem ďalšej dávky vírusu do organizmu. Práve na prevenciu opätovnej infekcie sa u nás v prípade 577 pacientoch pristúpilo k antiretrovirotickej liečbe formou post-expozičnej profylaxie (PEP).

„Na Slovensku zatiaľ nebol úplne prijatý ani princíp N=N, teda že HIV pozitívny pacient s nedetekovateľnou, takzvanou nulovou vírusovou náložou, je prakticky neinfekčný,“ vysvetľuje Jiří Pavlát, ktorý v Českej republike šéfuje organizácii AIDS pomoc a na Slovensku organizácii na pomoc občanom v oblasti prevencie HIV/AIDS a ďalších sexuálne prenosných chorôb, Dom svetla. Pavlát sa odvoláva na medzinárodnú štúdiu z minulého roka, podľa ktorej sa vďaka antiretrovirotickej liečbe nepreukázal jediný prípad prenosu vírusu z HIV pozitívneho na HIV negatívneho pacienta.

PrEP, teda pre-expozičná profilaxia, na rozdiel od PEPu predstavuje druh antiretrovirotík, ktoré možno užívať ešte predtým, ako sa človek stretne s HIV vírusom. Aktivisti aj lekári ale upozorňujú, že PrEP, tak ako iné prevenčné lieky, nefungujú stopercentne. No ešte roku 2015 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporučila PrEP ako prevenciu proti šíreniu vírusu HIV.

Pilulky PrEP, určené pre HIV negatívne osoby, boli v celej Európskej únii povolené v roku 2016 a lekári z ktorejkoľvek krajiny Únie sú tak oprávnení vydávať na tento druh prevencie predpis.

Rizikovým skupinám ich napríklad predpisujú v Belgicku, Nemecku, či v niektorých častiach Veľkej Británie, implementácia je ale podľa medzinárodnej organizácie AVAC (Globálna obhajoba pre prevenciu HIV) stále pomalá. V roku 2017 bol PrEP hradený z národného zdravotného systému len v Nórsku a Francúzsku. Česká republika má napríklad na používanie PrEPu schválené aj národne inštrukcie.

Slovenské zdravotníctvo si vybralo konzervatívnejšiu cestu. V národnom programe prevencie HIV a AIDS o PrEPe a metódach prevencie užívaním pre-expozičnej profylaxie nie je žiadna zmienka a oficiálne štatistiky zatiaľ nie sú k dispozícii. Slabú informovanosť a neexistenciu štatistík potvrdila portálu EURACTIV.sk aj organizácia AVAC, ktorá o využívaní PrEPu každoročne publikuje medzinárodné správy.

Komisia sa pozrie na predražené lieky proti rakovine

Oficiálne vyšetrovanie farmaceutickej spoločnosti Aspen Pharma súvisí s podozrením z tvorby neprimeraných cien.

Bez predpisu nespoľahlivo cez internet

„Zdá sa mi, že PrEP je na Slovensku zakázané slovo, podobne, ako to bolo v Čechách pred tromi rokmi,“ hovorí Jiří Pavlát. Problémom podľa neho je, že užívatelia PrEPu, ktorí nemajú na pilulky lekársky predpis, si ho častokrát objednávajú na internete, kde môžu naraziť aj na napodobeniny pochybnou účinnosťou.

„Na Slovensku je v súlade s indikáciami lieku hradené z verejného zdravotného poistenia len terapeutické použitie lieku, nie profylaktické (zamedzujúce nákaze, pozn. ed.),“ vysvetľuje Matej Štepianský z poisťovne Dôvera.

Za rozvojom medicínskej technológie dnes stoja malé a stredné podniky

Európsky týždeň medicínskych technológií, ktorý tento týždeň prebieha naprieč Európou, poukazuje na hodnotu inovácií v zdravotníctve.

Šéfka Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS tvrdí, že občasný záujem klientov o PrEP sa u nás „rieši individuálne v spolupráci s infekčnými klinikami,“ čo potvrdzuje aj hovorca zdravotnej poisťovne Union, Matej Neumann: „Predmetný liek podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne a je posudzovaný v súlade s platnými indikačnými  a preskripčnými obmedzeniami.“

„Hradenú liečbu z verejného zdravotného poistenia (…) musí indikovať infektológ v Centre pre liečbu HIV/AIDS, kde sa žiadateľ o liečbu podrobí sérii testov. Hradená liečba podlieha predchádzajúcemu súhlasu zdravotnej poisťovne,“ dopĺňa Viktória Vasilenková, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Slovenské zdravotné poisťovne podľa informácií portálu EURACTIV.sk žiadnu požiadavku na PrEP zatiaľ nezaznamenali. Jedna z poisťovní potvrdila, že zaznamenala úhradu zdravotnej starostlivosti, kódovanej ako „Kontakt alebo ohrozenie vírusom humánnej imunodeficiencie (HIV)“. Podľa tlačového odboru však poisťovňa nedisponuje takými údajmi, aby vedela pri diagnóze, stanovenej lekárom, odlíšiť pre-expozičnú profylaxiu od tej post-expozičnej.

„To, či raz bude možné vnímať PrEP ako jednu z účinných nástrojov prevencie na Slovensku, bude okrem iného závisieť aj  od podmienok a výšky jej úhrady zo strany poisťovní,“ dopĺňa šéfka Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS.

Testovanie HIV

To, či je osoba nakazená vírusom HIV, sa zisťuje testovaním. Na Slovensku zisťovanie vírusovej nálože u pacientov prepláca zdravotná poisťovňa len raz ročne. Aj v tejto oblasti sú v iných európskych krajinách možnosti väčšie.

Vyšetrovanie anti-HIV protilátok u nás zabezpečuje Národné referenčné centrum pre prevenciu HIV/AIDS v Bratislave a regionálne úrady verejného zdravotníctva. Testy možno postúpiť aj anonymne.

V minulom roku bolo podľa správy ministerstva zdravotníctva v poradniach na Slovensku vykonaných viac ako 800 vyšetrení HIV protilátok

„Počas podujatia Dúhový PRIDE Bratislava sa 14. júla v spolupráci s organizáciou Dom svetla Slovensko zabezpečuje aj možnosť testovania a informovania sa o týchto ochoreniach priamo na Hviezdoslavovom námestí,“ informuje Martin Macko z iniciatívy Inakosť.

Dostatočná informovanosť?

Minimálne požiadavky na prevenčné pilulky PrEP si okrem ceny aktivisti vysvetľujú celkovou slabou informovanosťou nielen verejnosti, ale aj samotných lekárov.

„V Čechách to tiež nie je žiadna sláva, ale základy ako financovanie checkpointov, besied v školách, streetworkerov, či bezplatnej telefonickej linky fungujú,“ hovorí Jiří Pavlát z organizácie Dom svetla. Na Slovensku podľa neho nie sú dostupné ani tieto základy a podpora tých, ktorí sa o vírus HIV zaujímajú, funguje len „vďaka úzkej spolupráci s Českou republikou“.

„Regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike vykonali 100 prednášok a besied pre viac ako 7 000 starších žiakov základných škôl, študentov stredných a vysokých škôl. Prednášky boli obohatené aj o premietanie DVD filmov s tematikou HIV/AIDS, rozdávaním vzdelávacích materiálov a letákov,“ konštatuje správa ministerstva zdravotníctva. Aktivisti sú ale v oblasti systematickosti vzdelávania o problematike HIV/AIDSu omnoho kritickejší.

„Bezplatná slovenská linka poradenstva HIV je presmerovaná do Prahy. Vzdelávanie, technická podpora, rýchlotesty pre slovenský checkpoint – to všetko je zabezpečované tiež z Čiech,“ dopĺňa Pavlát.

„Vo všeobecnosti štát nevenuje tejto téme dostatočnú pozornosť. Napríklad na Národný program prevencie HIV/AIDS v Slovenskej republike na roky 2017 – 2020 neboli vyčlenené žiadne finančné prostriedky,“ konštatuje Martin Macko, výkonný riaditeľ iniciatívy Inakosť.

Minimálnu činnosť štátu podľa neho nahrádzajú len aktivity mimovládnych organizácií a súkromných spoločností. Macko sa však obáva, že nedostatočná systematickosť vo vzdelávaní, či úplne absentujúca sexuálna výchova na slovenských školách je nesprávny prístup k prevencii.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie žije dnes na svete približne 37 miliónov ľudí s vírusom HIV. Len v roku 2016 sa vírusom nakazilo viac ako 1,6 milióna ľudí a v rovnakom roku chrobe, ktorých príčinou bol práve vírus HIV, podľahlo až milión osôb.