Portál Bloomberg tento týždeň vydal správu o tom, že Európska komisia zvažuje Slovensku zastaviť eurofondy pre problémy s právnym štátom. Rezort zahraničných vecí to označil za nepravdu. Brusel však o tejto možnosti hovorí už niekoľko mesiacov.
EÚ zvažuje zablokovanie slovenských fondov. Tak znie nadpis článku portálu Bloomberg, ktorý začiatkom týždňa vyvolal veľký ohlas.
Portál na základe anonymných zdrojov tvrdí, že Európska komisia pripravila rozhodnutie, ktoré by začalo proces pozastavenia slovenských eurofondov. Vec má čakať na schválenie predsedníčky Ursuly von der Leyen. Rezort zahraničných vecí pod vedením Juraja Blanára (Smer) na to zareagoval vlastnou tlačovou správou, v ktorej informácie označil za nepravdivé.
V skutočnosti samotná eurokomisia hovorí o možnosti zastavenia eurofondov už niekoľko mesiacov. Z informácií portálu Bloomberg nie je jasné, do akej miery ide o eskaláciu. Rezort zahraničných vecí si však v stanovisku odporuje.
Čo (ne)hovorí Bloomberg
Téma vládnych zásahov do trestného zákona a možná reakcia Európskej únie na Slovensku rezonuje už niekoľko mesiacov. Európska komisia má povinnosť ochraňovať právny štát v každej členskej krajine a vyjadrila obavy, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a ďalšie zmeny môžu ísť proti európskemu právu a ohrozovať účinné vyšetrovanie podvodov na eurofondoch.
Vláda na tieto výhrady zareagovala v júli, keď prijala novelu novely trestného zákona. Európska komisia tieto zmeny momentálne analyzuje. Ak však príde k záveru, že právny štát je stále ohrozený, môže siahnuť po jednom zo svojich nástrojov, medzi ktorý patrí aj mechanizmus podmienenosti eurofondov zásadami právneho štátu. V rámci neho by mohla navrhnúť, aby boli Slovensku preventívne zmrazené eurofondy.
V správe Bloombergu sa môžeme dočítať, že proces je v „počiatočnej fáze“. Tiež spomína mechanizmus podmienenosti iba ako „jeden z návrhov“.
Komisia má podľa Bloombergu preskúmavať aj možnosť „vrátenie časti alebo celej sumy 2,7 miliardy eur z Covid grantov, ktoré Slovensko získalo v rámci výdavkov EÚ na záchranu pred pandémiou“.
Tieto formulácie napovedajú, že Európska komisia v skutočnosti naozaj zatiaľ kroky voči Slovensku iba „zvažuje“ a „preskúmava“. Z textu nie je jasné, do akej miery je ich prijatie na spadnutie ani akú podobu majú mať.
Európska komisia pritom sama dlho hovorí, že je pripravená použiť všetky svoje nástroje na ochranu finančných záujmov EÚ vrátane zmrazenia peňazí. Vládu o tom informovala vo viacerých listoch a túto formuláciu používa aj v komunikácií s médiami.
Mediálny záver, že Slovensku hrozí zastavenie eurofondov pre problémy s právnym štátom, je teda pravdivý. Z informácií v článku ale nie je jasné, či je táto hrozba reálnejšia ako pred niekoľkými mesiacmi, keď sa o nej začalo hovoriť po prvýkrát.
Správa však potvrdzuje, že ani posledné kolo vládnych zmien v trestných kódexoch, ktoré malo vyjsť Bruselu v ústrety, výhrady Komisie k širším problémom v právnom štáte nevyriešilo. Už aj podpredseda vlády pre plán obnovy Peter Kmec avizuje, že trestný zákon čakajú ďalšie novely.
Čo nesedí na Blanárovom stanovisku
Ministerstvo zahraničných vecí na správu zareagovalo vlastnou tlačovou správou, v ktorej informácie označuje za nepravdivé a nepodložené.
Z predchádzajúcej sekcie vyplýva, že aj keď informácie v článku neboli dostatočne detailné na to, aby sa z nich dala vyčítať akútnosť hrozby pozastavenia eurofondov, neboli klamlivé.
Fakt, že je článok postavený na anonymných zdrojoch, tiež nie je nič nezvyčajné. Je bežnou novinárskou praxou, najmä v kruhu bruselských médií, poskytovať zdrojom z prostredia inštitúcií EÚ anonymitu, bez ktorej by citlivé informácie neposkytli.
Rezort zahraničných vecí si vo zvyšku stanoviska aj vzájomne odporuje. Najskôr správne píše, že Európska komisia môže iniciovať proces mechanizmu kondicionality. V rovnakej vete však píše, že nejde o jednostranné rozhodnutie zo strany Európskej komisie.
Aj keď samotné rozhodnutie o zmrazení eurofondov podlieha schváleniu členských štátov, spustenie procesu zaslaním písomného oznámenia členskému štátu je podľa legislatívy naozaj jednostranné rozhodnutie Európskej komisie.
Bloomberg v článku hovorí práve o začatí tohto procesu, konkrétne, že Európska komisia pripravila rozhodnutie o jeho spustení, a tiež, že tento proces je v počiatočnej fáze.
Eurokomisia si pod vedením Ursuly von der Leyen zakladá na tom, že s členskými štátmi diskutuje aj nad rámec legislatívy. Aj preto si so slovenskou vládou vymenila viaceré listy, v ktorých upozorňuje na možnosť spustenia procesov, ktoré by mohli viesť k zmrazeniu eurofondov. To však neznamená, že by jej samotné spustenie procesu musela odobriť iná inštitúcia, prípadne slovenská vláda.
Stanovisko si ďalej odporuje v časti, kde hovorí, že Komisia takýto krok „formálne a ani neformálne neavizovala“. To nesedí s uniknutými listami medzi vládou a eurokomisiou ani s poslednou časťou stanoviska, v ktorej rezort hovorí o konzultáciách s Európskou komisiou a pripomienkach, ktoré Komisia formulovala vo veci ochrany finančných záujmov Únie.
Ochrana finančných záujmov Únie je presné znenie okolnosti, kedy môže Európska komisia spustiť mechanizmus zmrazenia eurofondov. Keďže teda Komisia vláde smerovala výhrady týkajúce sa ochrany finančných záujmov EÚ a do toho spomínala možnosť použitia mechanizmu zmrazenia eurofondov, rezort zahraničných vecí nemôže tvrdiť, že o tejto eventualite nevedel.
Väčšie avízo, formálne či neformálne, pred spustením procesu, na konci ktorého môže Slovensko prísť eurofondy, vláda nemôže očakávať.
