Reforma azylovej politiky sa naštartuje takmer odznova. Prepojí sa so Schengenom

Ilustračné foto. [TASR/AP/Keystone/ Matthias Waeckerlin]

Európska komisia pravdepodobne stiahne návrh kontroverznej reformy Dublinského nariadenia aj ďalšie súvisiace nariadenia. V novom prevedení sa zrejme Dublin stane súčasťou schengenského práva.

Jednou z urgentných vecí, ktorú na stole v novembri nájde nová Európska komisia je komplexná reforma európskeho azylového systému (CEAS). Európska únia sa na nej nevie dohodnúť už tri roky, odkedy ju v roku 2015 prekvapili vysoké počty príchodov žiadateľov o azyl.

Hoci migračný tlak povolil, členské štáty nedokázali využiť relatívny pokoj na prijatie ďalekosiahlych zmien, ktoré by odstránili politicky veľmi nákladné improvizovanie. To sa aktuálne prejavuje situáciou v Stredozemnom mori, kedy si členské štáty odmietajú vpustiť lode so zachránenými ľuďmi do svojich prístavov a vždy nanovo rokujú, kto sa ich a v akých počtoch ujme. Každý takýto prípad je živnou pôdou pre populizmus a vytĺkanie politického kapitálu.

Zdá sa, že nová eurokomisia má v pláne stiahnuť z legislatívneho procesu návrh reformy dublinského nariadenia, nariadenie upravujúce azylový proces (asylum procedures regulation) aj nariadenie o agentúre pre azyl. Vyplýva to z uniknutého pracovného dokumentu k prioritám novej Európskej komisie, ktorý zverejnil server Politico.eu.

Najproblematickejšie je samozrejme dublinské nariadenie, ktoré hovorí o tom, ktorá krajina je zodpovedná za vybavenie žiadostí o azyl. Návrh predpokladal aj istú mieru prerozdeľovania žiadateľov v prípade migračných vĺn, ktoré by boli nad kapacity jedného štátu. To vyvolalo medzi skupinou členskými štátmi vlnu odporu, napríklad aj na Slovensku a v celej vyšehradskej štvorke.

Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda

Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny. 

Pre stiahnutie legislatívnych návrhov hovorí aj fakt, že europoslanci, ktorí k týmto nariadeniam robili spravodajcov v Európskom parlamente neboli opätovne zvolení.

Zodpovednosť vs solidarita: Falošná dilema

Dokument konštatuje, že problematické v celej reforme je najmä nájsť rovnováhu medzi zodpovedným prístupom k migrácii a zložkou solidarity medzi členskými štátmi. Inými slovami, ako mať nad hranicami kontrolu na jednej strane a ako rozdeliť záťaž, ktorou najviac trpia len geograficky najviac exponované krajiny, dnes je to najmä Taliansko, Grécko a Španielsko, na strane druhej.

„V súčasnosti sú členské štáty rozdelené do troch skupín a asymetrickými a veľmi vzdialenými pozíciami k dvom hlavným dimenziám reformy,“ píše sa v materiáli.

Po stiahnutí chce preto Komisia prísť s novým oznámením (Communication). Ide o dokument, ktorý zhrnie najkontroverznejšie body plánovanej reformy a bude očakávať reakcie z členských štátov aj Európskeho parlamentu.

„Oznámenie by sa bude snažiť nájsť východisko z (akokoľvek falošnej) dilemy medzi zodpovednosťou a solidaritou s cieľom maximalizovať férovosť a bezpečnosť pre EÚ a schengenský priestor ako celok.“

Súčasťou azylového balíka je aj tzv. kvalifikačná smernica, smernica o prijímacích podmienkach, presídlení a o databáze Eurodac. V týchto a dosiahol istý pokrok, na ktorý sa dá podľa uniknutého dokumentu ďalej nadviazať.

Dokument tiež navrhuje spraviť z migrácie jednu z troch top zahraničnopolitických priorít EÚ. Jedným z nástrojov ako posilniť spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie by mohlo byť zakomponovanie témy do obchodných dohôd. Súčasťou by mal byť aj záväzok k presídľovaniu, niečo na vzor dohody s Tureckom.

Prepojiť Dublin a Schengen

Rozmer solidarity by sa mal prepracovať „aby zohľadňovať širší rozsah indikátorov tlakov na azylový a celý migračný systém členských štátov. „Vždy bude treba mať istotu záchrannej siete v podobe relokácií, ktoré sa aktivujú v určitých situáciách  širších migračných tlakov.“

Posledným spomínaným bodom je napojenie nového systému určovania a zdieľania zodpovednosti (Dublin) na schengenské právo. Konkrétne by sa malo stať súčasťou schengenských acquis. V praxi by to znamenalo, že uplatňovanie nových dublinských pravidiel by podliehalo vyhodnocovaniu, ako je to v prípade schengenských pravidiel. V prípade, že by si niektorý štát neplnil povinnosti,  mohlo by to automaticky viesť k znovuzavedeniu hraničných kontrol.

Oznámenie by sa načasovalo spolu s iniciatívami, ktoré Komisia bude chystať pre Schengenský priestor a to v horizonte prvých 100 dní v úrade.

EÚ v roku 2019: Príde ďalšie leto, na ktoré sa Únia nepripravila reformou azylového systému

Eurovoľby budú aj o tom, ako nenechať migráciu dominovať predvoleným kampaniam. V oblasti spravodlivosti bude dôležitá príprava európskej prokuratúry.